druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie 2 5Sţo/40/2013 Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 12. augusta 2009, č. 299/2009-1460/GR, ktorým bol ţalobca odvolaný z funkcie vedúceho Oddelenia vnútornej kontroly Colného úradu Košice a tieţ z funkcie colný špecialista, sluţobný úrad Colný úrad Košice, miesto výkonu štátnej sluţby Košice. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, postupovali v zmysle zákona v rámci príslušnosti a právomoci zverenej im zákonom. Poukázal na to, ţe ţalobca bol z funkcií odvolaní
4 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe colníkov“, resp. „ZŠSC“) bez uvedenia dôvodu, preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nemuselo obsahovať odôvodnenie. Keďţe konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, nie je konaním vo veci sluţobného hodnotenie, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo sluţobného pomeru, mal krajský súd za postup súladný so zákonom, keď prvostupňový správny orgán neoznamoval osobitným prípisom začatie konania, ale toto mal za začaté doručením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (§ 183 ods. 1 písm. d/ ZŠSC). Na záver rozsudku krajský súd skonštatoval, ţe ţalobca vo svojej ţalobe nekonkretizoval, akým spôsobom v jeho veci ţalovaný porušil zákon, len namietal porušenie zákonných ustanovení, na ktoré krajský súd poukázal v rozsudku. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP. Proti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie ţalobca. Namietajúc, ţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP), ţiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím sa zrušujú a vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca má za to, ţe argumentácia krajského súdu je nesprávne, v rozpore so zákonom a všeobecnými princípmi teórie slovenského práva. Namietal, ţe krajský súd nesprávne postavil rozkaz ministra financií Slovenskej republiky č. 2/2007 (ďalej len „rozkaz 3 5Sţo/40/2013 ministra č. 2/2007“), s poukazom na § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov (v znení do 31. augusta 2009 – pozn. NS SR), na úroveň všeobecne záväzného právneho predpisu, keď si časť tohto zákonného ustanovenia znejúceho „V orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru
tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“),“ nesprávne vyloţil a mal zámeno „ním“ za označujúce ministra financií.
názoru ţalobcu toto referuje na zákon, ktorý určuje rozsah, v ktorom vo veciach sluţobného pomeru konajú a rozhodujú ďalšie orgány (nadriadení). Zdôraznil, ţe
2 zákona o štátnej sluţbe colníkov „služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“), colný kriminálny úrad a colné úrady.“ Keďţe v zmysle § 9 ods. 7 veta druhá zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve“, resp. „ZOŠSC“; v znení do
zákona o štátnej sluţbe colníkov (s výnimkou výkonu rozhodnutia) nebol v čase vydania napadnutých správnych rozhodnutí účinný. Preto ako ani jeden z konajúcich správnych orgánov neupovedomil ţalobcu o začatí konania, ktoré skončilo vydaním napadnutého rozhodnutia, má tento ich postup aj s ohľadom na Informáciu č. 74/2004 (účinnú od
ţalovaného nič na tom nemení ani tvrdenie ţalobcu, ţe ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu nastávajúcu zo zákona, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Vo vzťahu k oprávneniu ministra financií delegovať právomoc v zmysle § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov má ţalovaný za to, ţe delegovanie právomoci v personálnych a disciplinárnych otázkach na generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky je v súlade so zákonom o štátnej sluţbe colníkov, ako aj ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a nie je potrebné proces odvolávania meniť výnosom, opatrením, alebo vyhláškou, ako sa domnieva ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), 5 5Sţo/40/2013 odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V prejednávanej veci je predmetom konania rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) z
zákona o štátnej sluţbe colníkov, v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach sluţobného pomeru
tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“). 6 5Sţo/40/2013
2 zákona o štátnej správe colníkov, nadriadeným
tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej sluţbe alebo dočasnej štátnej sluţbe; to neplatí, ak ide o ministra, prezidenta finančnej správy (ďalej len „prezident“), viceprezidenta finančnej správy (ďalej len „viceprezident“) alebo o nadriadeného colníkov zaradených mimo priameho výkonu štátnej sluţby uvedeného v § 86 ods. 5, ktorého právne postavenie ustanovuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej sluţby podriadených colníkov.
3 zákona o štátnej sluţbe colníkov, colníka do funkcie nadriadeného vymenúva a z tejto funkcie odvoláva príslušný nadriadený.
4 zákona o štátnej sluţbe colníkov, colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie
odseku 3, môţe byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.
čl. 2 písm. f/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007, generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny riaditeľ CR SR“) odvoláva z funkcií nadriadených v prílohe č. 2 k zákonu
4 zákona.
čl. 7 ods. 4 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007, riaditeľ colného kriminálneho úradu a riaditeľ colného úradu vymenúva do funkcie vedúcich a ich zástupcov v sluţobnom úrade; ustanovuje do funkcie colníkov zaradených v sluţobnom úrade.
čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 13 ods. 3 ústavy, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
2 zákona o štátnej sluţbe colníkov, výkon práv a povinností vyplývajúcich zo sluţobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneuţívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej sluţby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, ţe podá na iného colníka alebo nadriadeného sťaţnosť, ţalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. 7 5Sţo/40/2013
4 zákona o štátnej sluţbe colníkov, sluţobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, ţe colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo sluţobného pomeru. V prvom rade najvyšší súd povaţuje za potrebné vysporiadať sa s námietkou absencie pôsobnosti generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, tieţ v súvislosti s tvrdenou nezákonnosťou rozkazu ministra č. 2/2007. Nemoţno dať za pravdu názoru ţalobcu o tom, ţe rozsah pôsobnosti a právomoci jednotlivých nadriadených musí byť určený zákonom, a nie ministrom financií vo forme podzákonného právneho predpisu. Proti názoru ţalobcu hovorí uţ len gramatický výklad tohto ustanovenia, konkrétne pouţitie čiarky pred časťou vety „a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány“: „[...] ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány [...],“ čím je dané len obmedzenie rozsahu právomoci ministra financií, ktorý určité práva a povinnosti nemôţe zveriť nadriadeným, ak tak ustanoví zákon. Iný by bol prípad, keby citovaná časť § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov znela: „[...] ak tento zákon neustanovuje inak a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány [...].“ Rozkaz ministra ako interný predpis bol vydaný na základe § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov, ktoré zákonné ustanovenie určuje okruh subjektov s právomocou a pôsobnosťou vo veciach sluţobného pomeru na ministra a nadriadených. Minister, ako vyplýva z ustanovenia § 3 koná a rozhoduje v prípadoch, ţe zákon o sluţobnom pomere colníkov neustanovuje inak, t.j. nezveruje túto nadriadeným. Určenie, v akom rozsahu bude táto realizovaná niektorým nadriadeným, konajúcim v jednom z piatich stupňoch personálnej moci (čl. 2 aţ čl. 6 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007), zákon opäť zveruje ministrovi. Je logické a tieţ v záujme zaistenia rovnakého prístupu k colníkom zastávajúcim niektorú z dotknutých funkcií, ţe určenie rozsahu v zmysle § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov sa nebude diať individuálne, ale minister vyuţije svoju právomoc vydávať interné predpisy na úseku správy colníctva, vrátane sluţobného pomeru colníkov. Rozkaz ministra č. 2/2007, aj s jeho prílohou, je teda riadnou realizáciou tohto zákonného poverenia ustanoviť rozsah, v akom vo veciach sluţobného pomeru konajú a rozhodujú jednotliví nadriadení. 8 5Sţo/40/2013 Zo znenia prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 vyplýva všeobecná ustanovovacia právomoc riaditeľa colného úradu vo vzťahu k vedúcemu zmeny v sluţobnom úrade, pri súčasnej právomoci generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky odvolať ho bez uvedenia dôvodu, a to v rámci výkonu právomoci odvolať nadriadených
Prílohy č. 2 k zákonu o štátnej sluţbe colníkov, v ktorej tabuľke 2 je vedúci oddelenia uvedený. Najvyšší súd povaţuje, aj vzhľadom na námietku ţalobcu, zdôrazniť, ţe aj v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia bol vedúci oddelenia colného úradu v tabuľke 2, Prílohy č. 2 k zákonu o štátnej sluţbe colníkov uvedený, preto nemoţno priznať relevanciu tomuto tvrdeniu ţalobcu. Keďţe minister financií v rozkaze č. 2/2007 a jeho prílohe ustanovil rozsah právomocí nadriadených na základe § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov, pričom v relevantných ustanoveniach neprekročil rozsah ich právomoci a pôsobnosti zverenej zákonom nadriadeným, ani ich nezveril inak v rozpore so zákonom o štátnej sluţbe colníkov, nemoţno priznať relevantnosť námietkam k právomoci generálneho riaditeľa CR SR ţalobcu z jeho funkcie odvolať bez uvedenia dôvodu. Nemoţno prihliadnuť ani na námietku ţalobcu týkajúcu sa vady správneho konania spočívajúcej v neoznámení začatia správneho konania, a to v rozpore s § 18 správneho poriadku, keďţe § 236a zákona o štátnej sluţbe colníkov vylučujúci pouţitie správneho poriadku na konanie
zákona o štátnej sluţbe colníkov (s výnimkou výkonu rozhodnutia) nebol v čase vydania napadnutých správnych rozhodnutí účinný. Zákon o štátnej sluţbe predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecnému predpisu upravujúcemu správne konanie, t.j. správnemu poriadku. Ţalobca totiţ opomína, ţe hoci § 236 a zákona o štátnej sluţbe skutočne v relevantnom čase nebol v tomto zákone obsiahnutý, bol platný a účinný § 224 ods. 3 zákona o štátnej sluţbe, upravujúci postup pri začatí konania tak, ţe ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu
1 písm. d), prvým úkonom ministra alebo služobného úradu voči 9 5Sţo/40/2013 účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; v tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje postup
. Konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, nie je konaním, v ktorom by prvým úkonom ministra alebo sluţobného úradu voči účastníkovi konania (t.j. ţalovanému) mal byť iný úkon, neţ oznámenie rozhodnutia. Informácia č. 74/2004, na ktorú sa odvoláva ţalobca, nemá ţiadnu oporu v zákone o štátnej sluţbe colníkov, preto je to práve ona, ktorú nemoţno povaţovať za akt s právnou silou podzákonnej právnej normy, ktorej dodrţiavanie moţno v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy vyţadovať. Táto skutočnosť vyplýva aj s dikcie informácie č. 74/2004, ide o akt riaditeľa zamestnaneckého odboru Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým upovedomuje oprávnených nadriadených o skutočnostiach v ňom uvedených. Informácia sa týka postupu pri začatí konania vo veci sluţobného pomeru colníka a jeho formálneho začatia. Aj v prípade, ak by bola pripustená právna záväznosť tejto informácie, najvyšší súd zdôrazňuje, ţe v tu prejednávanej veci došlo k odvolaniu ţalobcu z funkcie bez uvedenia dôvodu, a teda ide o prípad, kedy je vylúčené upretie niektorého z jeho práv v konaní, pretoţe neexistujú iné relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa mohol vyjadriť, neţ je sám akt odvolania z funkcie, t.j. rozhodnutie príslušného nadriadeného o odvolaní z funkcie. Pokiaľ krajský súd vo svojom rozsudku dospel k záveru, ţe nie je moţné ţalobe ţalobcu vyhovieť, je namieste jeho výrok vyhodnotiť ako vecne správny. Najvyšší súd nezistil ţiadnu zo ţalobcom namietaných vád, ani vád, ktoré by osebe bránili povaţovať napadnuté rozhodnutie za zákonné, krajský súd na základe správneho posúdenia skutkového stavu veci dospel k správnym právnym záverom. Nevyhovujúc námietkam a výhradám ţalobcu ako irelevantným, najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 219 OSP, § 250 ja ods. 3 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v súlade s § 244 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k OSP. Neúspešnému ţalobcovi na ich náhradu nevzniklo právo, pričom hoci úspešný, ţalovaný zo zákona na túto právo nemá. 10 5Sţo/40/2013 Napadnuté rozhodnutie, ako i jemu predchádzajúce prvostupňové správne rozhodnutie boli vydané v reţime zákona o štátnej sluţbe colníkov, ako aj zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinných do 31. decembra 2011. Následne, s účinnosťou od 1. januára 2012 došlo k zlúčeniu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a vytvoreniu Finančnej správy Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, ţe pre súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov z hľadiska právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, najvyšší súd ponechal pôvodné označenie správnych orgánov a na vec aplikoval právne predpisy v ich znení, v akom mali byť na vec aplikované správnymi orgánmi. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. septembra 2014 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.