ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie. Zároveň účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Preskúmavaným rozhodnutím č. 8520/2012-2.2 zo dňa 10. decembra 2012 ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline, odboru starostlivosti o ţivotné prostredie č. 2012/00419-21/Tru, Dur, zo dňa 18.09.2012 vo veci vydania súhlasu
2 písm. c/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o ţivotné 2 5Sţo/64/2014 prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOPK“) na výstavbu lesnej cesty „Lesná cesta KRUŠETNICKÁ HOĽA“ v k.ú. Oravská Lesná na parc. C. 11938/1
projektu stavby vypracovaného Ing. Františkom Králikom (č. klasifikácie stavby 2112, december 2011). Platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 31.10.2013 a za podmienok uvedených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pod bodom 1 aţ
názoru prvostupňového súdu prípadné ďalšie konanie by bolo čisto formalistické, pretoţe správnemu konaniu absentuje predmet a ako také by nemohlo priniesť iný výsledok neţ zastavenie konania o povolenie súhlasu a výnimky s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK a § 89 ods. 3, písm. b/ ZOPK. Krajský súd mal za to, ţe pre účastníka konania by teda nemohlo predstavovať ani reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a zároveň bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj so zásadou hospodárnosti konania. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu povaţuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Ţalobca namieta, ţe názor súdu prvého stupňa, ktorý spája spôsobilosť súdnych rozhodnutí byť predmetom súdneho prieskumu s časovým obmedzením ich platnosti je arbitrárny a odníma účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sţp/3/2011 z 17. apríla 2012, z ktorého
jeho názoru vyplýva, ţe odoprieť účastníkovi moţnosť domáhať sa prieskumu správneho rozhodnutia nemôţe byť závislá na tom, ako dlho súd o správnej ţalobe koná, ani tým, či činnosť, na ktorú oprávňuje napadnuté rozhodnutie, uţ bola vykonaná. Ţalobca navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. 3 5Sţo/64/2014 K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalovaný dňa 6. októbra.2014, pričom uviedol, ţe sa nestotoţňuje s tvrdením ţalobcu, ţe súd prvého stupňa mu v dôsledku právneho názoru vyjadreného v uznesení napadnutom odvolaním ţalobcu odňal moţnosť konať pred súdom a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe ţalobca podaním ţaloby proti rozhodnutiu ţalovaného na Krajský súd v Bratislave vyuţil svoje právo na súdnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom mal v priebehu súdneho konania moţnosť v plnom rozsahu vykonávať svoje procesné práva, ktoré mu ako účastníkovi súdneho konania priznáva príslušný procesný právny predpis – 0SP. Dodal, ţe právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemôţe všeobecný súd porušiť vtedy, ak súd koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (uznesenie Ústavného sudu Slovenskej republiky sp.zn. I. US 6/97 z
jeho názoru z uvedeného vyplýva, ţe dňom 31.10.2013 napadnuté rozhodnutia správnych orgánov stratili platnosť a odpadol tak predmet správneho konania, ako aj súdneho preskúmavacieho konania, bol tým jednoznačne naplnený dôvod na zastavenie konania
3 OSP. Ţalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sţa/11/2012 zo dňa 01.08.2012. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe ten, kto by bol poškodený nezákonným správnym rozhodnutím s časovo obmedzenou platnosťou, by nemal moţnosť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky domôcť sa náhrady škody, je potrebné uviesť, ţe právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Nakoľko ţalobca bol účastníkom predmetného konania ako občianske zdruţenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana 4 5Sţo/64/2014 prírody a krajiny, a ktoré na základe podanej predbeţnej ţiadosti o účastníctvo oznámilo
6 zákona o ochrane prírody svoj záujem byť účastníkom konania v začatom správnom konaní, nemohla mu napadnutým rozhodnutím ako účastníkovi konania vzniknúť škoda. Na záver ţalovaný uviedol, ţe námietky ţalobcu povaţuje za neodôvodnené a právny názor vyslovený súdom prvého stupňa za zodpovedajúci zákonu a ţiadal odvolací súd aby,
1 a 2 OSP potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a zamietol podané odvolanie ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
9 písm. a/ zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
3 písm. b/ zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. 5 5Sţo/64/2014 Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vo veci vydania súhlasu
2 písm. c/ ZOPK na výstavbu lesnej cesty „Lesná cesta KRUŠETNICKÁ HOĽA“ v k.ú. Oravská Lesná na parc. C. 11938/
2 písm. c/ ZOPK, keďţe v danom prípade, v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia stratili platnosť a ţalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorý však nepoţiadal o predĺţenie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ohrane prírody. Najvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Snj 72/2013 zo 4. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke [f875] zastáva názor, ţe uplynutie platnosti časovo limitovaného rozhodnutia má za následok, ţe odpadol predmet konania. Správny orgán preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o vydaní súhlasu na výstavbu lesnej cesty
12 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie je súhlas na výstavbu lesnej cesty „Lesná cesta KRUŠETNICKÁ HOĽA“. Ak zanikla platnosť rozhodnutia, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Uplynutie času, na ktorý bolo vydané rozhodnutie, teda spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania. 6 5Sţo/64/2014 Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe prípadné zrušenie rozhodnutia ţalovaného v danom prípade by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umoţňovalo účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Najvyšší súd sa stotoţňuje so závermi vyslovenými v rozhodnutí krajského súdu o tom, ţe správne konanie malo byť zastavené v zmysle § 30 Správneho poriadku. Na záver nedá najvyššiemu súdu nepodotknúť, ţe ochrana ţivotného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôleţitou aktivitou a činnosť zdruţení na ochranu ţivotného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúţi pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by tieto zdruţenia mali zakaţdým zvaţovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotoţniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 7 5Sţo/64/2014 P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 16. decembra 2014 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.