zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“, resp. „ZSI“). 2 5Sţi/33/2014 Toto svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, ţe ţiadosť o informácie zaslaná ţalobcom ako príloha emailu vo formáte .zep nemoţno povaţovať za riadne doručenú ţalovanej (§ 14 ods. 4 ZSI), pretoţe ţalovaná nemala moţnosť oboznámiť sa s obsahom ţiadosti. Z tohto dôvodu mal krajský súd za to, ţe email ţalobcu nebol spôsobilý mať za následok začatie konania
zákona o slobode informácií. Následne teda nedošlo k zaloţeniu fikcie vydania rozhodnutia
3 a § 19 ods. 2 ZSI. Krajský súd zistiac, ţe neexistuje rozhodnutie napadnuté ţalobou, skonštatoval absenciu predmetu súdneho konania v tunajšej veci a konanie
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil, pretoţe konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekáţka konania. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie elektronicky, opatrené zaručeným elektronickým podpisom Róbert Bardač – Mgr. Róbert Bardač, advokát a konateľ Bardač, s.r.o., advokátskej kancelárie a ţiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil a vrátil krajskému súd na ďalšie konanie. Namietal, ţe odvolaním napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a krajský súd ním odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/, § 221 ods. 2 písm. f/ OSP). Ţalobca sa nestotoţnil so záverom krajského súdu o nemoţnosti vierohodne dokázať, ţe ţiadosť ţalobcu o informácie
zákona o slobode informácií bola riadne podaná, a označil ho za predčasný. Pokiaľ krajskému súdu nepostačovali listiny pripojené k ţalobe, mohol ţalobcu vyzvať, resp. dať mu na pojednávaní priestor preukázať konajúcemu súdu formou nahliadnutia do dotknutej emailovej schránky, ţe tieto súbory boli ţalovanej riadne doručené. Tým, ţe krajský súd nedal ţalobcovi priestor na doplnenie dôkazov, došlo
ţalobcu k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Ďalej namietal nesprávnosť právneho záveru krajského súdu ohľadom „technickej vykonateľnosti“ podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Mal za to, ţe tento formát podania pre ţalovanú predstavuje technicky vykonateľný spôsob, pretoţe ako správnemu orgánu jej takáto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny 3 5Sţi/33/2014 poriadok“), pričom pre prijatie a otvorenie súborov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom si ţalovaná ani nemusela zriaďovať elektronickú podateľňu, postačovalo by jej niektoré zo softwarových riešení pre otváranie súborov s príponou .zep, ktorých zoznam je voľne dostupný na stránkach Národného bezpečnostného úradu. Poukázal tieţ na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo veciach nečinnosti štátnych orgánov, napr. nález ústavného súdu z 24. júna 2008, II. ÚS 150/08-102, poukazujúc na to, ţe nemoţno pripísať na ťarchu účastníka konania pochybenie orgánu majúce za následok jeho neschopnosť prijímať a nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom. Ţalovaná sa aj napriek výzve súdu nevyjadrila na podané odvolanie ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) prejednal vec nariadenia pojednávania
2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu a je namieste odvolanie odmietnuť. Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní, zistil, ţe v pripojenom súdnom spise krajského súdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo udelené ţalobcom advokátovi Advokátskej kancelárii Bardač, s.r.o. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna plná moc pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo ţaloby ţalobcu vyplýva, ţe plná moc na zastupovanie v súdnom konaní je zaloţená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn. Spr/287/
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 OSP ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.
1 OSP zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla príkaznej zmluvy
Občianskeho zákonníka sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní. Plnomocenstvo, ktoré sa udelí advokátovi sa nemôţe obmedziť na jednotlivé úkony, pretoţe by to odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Také plnomocenstvo sa povaţuje za procesné plnomocenstvo a musí byť súdu predloţené v origináli. Plnomocenstvo udelené advokátovi musí ţalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, tzn. ţe plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce. Zákonné predpoklady na zastupovanie účastníka advokátom obsahuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).
1 zákona o advokácii advokát môţe vykonávať advokáciu ako fyzická osoba (samostatne alebo v zdruţení spolu s inými advokátmi) alebo ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. 5 5Sţi/33/2014 Z citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva vyplýva, ţe účastník konania môţe udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní advokátovi – fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe zaloţenej
zákona o advokácii. Účastníka konania môţe zastupovať v súdnom konaní verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktoré boli zaloţené na účel výkonu advokácie. Tieto spoločnosti nesmú mať iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych sluţieb. Ak účastník konania udelí plnomocenstvo právnickej osobe zaloţenej na účely výkonu advokácie, na súde ho bude zastupovať spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo nimi poverený zamestnanec (advokátsky koncipient). Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý moţno odstrániť (§ 104 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predloţil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predloţené vôbec, tak aj v prípade, ţe bolo predloţené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo moţné povaţovať za platné. V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 OSP, ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý moţno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v kaţdom štádiu konania, t. j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo, zaloţené v spise pred podaním odvolania, nepovaţuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka v konaní. Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo) pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v kaţdom súdnom konaní, nech ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo moţné zaloţiť do spisov súdnej správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003). 6 5Sţi/33/2014 Z uvedeného je zrejmé, ţe je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho udelenia. Toto sa deje jednak predloţením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 OSP). Na zaloţenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umoţňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná. Citovaná inštrukcia bola s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú uţ oprávnené a povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp.zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011, 5Cdo/54/2011, 2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964. Avšak aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na kaţdom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto poţiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva ţiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva
1 OSP. Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného ţalobcom advokátovi Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto moţnosť nemá. Preukázanie existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môţe účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 OSP). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie tohto ich vzťahu bude existovať. 7 5Sţi/33/2014 Z uvedeného vyplýva, ţe plnomocenstvo, ktorým by ţalobca preukázal oprávnenie Advokátskej kancelárie Bardač, s. r. o. podať odvolanie v tunajšej veci v mene a na účet ţalobcu, nebolo doloţené ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Nie je snáď nutné zdôrazňovať, ţe pokiaľ je vo veci podané odvolanie, je daná vecná právomoc dvoch súdov vo veci konať, voči ktorým je potrebné udelenie plnomocenstva na zastupovanie jednoznačne samostatne preukázať. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, najvyššiemu súdu bolo vo veci ţalobcu predloţené odvolanie signované (zaručeným elektronickým podpisom) Advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., ktorá napriek výzve najvyššieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet ţalobcu v tunajšej veci. Preto nemoţno mať za to, ţe odvolanie bolo podané ţalobcom, a je naopak na mieste uzavrieť, ţe toto podala Advokátska kancelária Bardač, s.r.o. vo vlastnom mene a na vlastný účet.
1 OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré:
1 a 2; ak boli dodrţané podmienky
1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. Preto najvyšší súd po zistení, ţe odvolanie podal iný subjekt neţ účastník konania – ţalobca, pričom ani na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v mene a na účet ţalobcu (plnomocenstva), postupoval
1 písm. b/ OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP, a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe inak úspešnej ţalovanej ich náhradu nepriznal, pretoţe si ju neuplatnila (§ 151 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), hoci by pre správanie ţalobcu mala na ne nárok (§ 143 OSP a § 147 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). 8 5Sţi/33/2014 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. decembra 2014 JUDr. Milan M o r a v a , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.