308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej len ,,zákon č. 308/2000 Z.z.“) posúdila ţiadosti o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie doručené Rade účastníkmi konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o., Rádio VIVA, a.s. a VIVA PRODUCTION HOUSE s.r.o. a po posúdení podkladov potrebných pre rozhodnutie Rada
7 zákona č. 308/2000 Z.z. udelila licenciu č. R/117 spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., Mestská 1, Bratislava na multiregionálne rozhlasové terestriálne vysielanie odo dňa zániku oprávnenia súčasného vysielateľa na vyuţívanie frekvencií uvedených v článku I odsek 6, najneskôr však odo dňa
Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava l zo dňa
Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava l zo dňa
navrhovanej programovej skladby (doručenej podaním zaevidovaným pod č. 2610/2012 zo dňa 11. mája 2012),
2 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. z dôvodu, ţe na výzvu Rady nedoplnil v lehote do 14. mája 2012 k svojej ţiadosti nasledovné náleţitosti: zakladateľskú zmluvu, spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu ţiadateľa o licenciu. stanovy spoločnosti, 9 5Sţ/27/2013 doklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočňovanie vysielania, výpis z obchodného registra, ktorý nesmie byť starší ako 30 dní, údaje a doklady o finančných zdrojoch, ktoré má ţiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie, doklady preukazujúce skutočnú moţnosť získania prostriedkov uvedených v § 46 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z., ich pôvod a zloţenie. III. zamieta
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. ţiadosť ţiadateľa Radio Play, s.r.o.. IV. zamieta
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. ţiadosť ţiadateľa VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o..
ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa vylučuje odkladný účinok opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu z dôvodu naliehavého vše- obecného záujmu. Rada takto rozhodla, keď na základe vyhodnotenia predloţených ţiadostí
kritérií stanovených v § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. dospela k záveru, ţe spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o., (projekt INFO Rádia) dôslednejšie napĺňa kritériá
d/ a e/ zákona č. 308/2000 Z.z. (miera naplnenia ostatných kritérií uvedených v § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. bola pri všetkých ţiadateľoch na rovnakej úrovni), a preto rozhodla o pridelení licencie poţadovaných frekvencií tejto spoločnosti. Napadnutým rozhodnutím Rada zároveň rozhodla o vylúčení odkladného návrhu opravného prostriedku proti svojmu rozhodnutiu z dôvodu, ţe odkladom výkonu tohto rozhodnutia by mohlo dôjsť k nenahraditeľnej ujme účastníka konania, ktorému bolo rozhodnutím Rady vyhovené, keďţe I. výrok podlieha súdnemu prieskumu a II., III. a IV. výrok je moţné napadnúť opravným prostriedkom na najvyššom súde a následne súdne konania by ohrozili efektívne vyuţívanie frekvenčného aparátu, čo prestavuje naliehavý všeobecný záujem. 10 5Sţ/27/2013 V predmetnej veci je nesporné, ţe Rada dňa 26. marca 2012 vyhlásila v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii príslušné konanie o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie a to na frekvenciách, na ktorých vysielalo Rádio VIVA. Napadnutým rozhodnutím Rady v zmysle bodu I. výrokovej časti udelila
7 zákona č. 308/2000 Z.z. spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave licenciu č. R/117 na celoplošné rozhlasové terestriálne vysielanie odo dňa zániku oprávnenia súčasného vysielateľa na vyuţívanie frekvencií uvedených v článku I ods. 6 napadnutého rozhodnutia, najneskôr však odo dňa 22. decembra 2013 a to za príslušných podmienok stanovených Radou vo výrokovej časti rozhodnutia. V zmysle bodu IV. výrokovej časti rozhodnutia Rada
ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. zamietla ţiadosť VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. a zároveň v zmysle ust. § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Rada vylúčila odkladný účinok opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu a to z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu.
8 zákona o vysielaní proti rozhodnutiu Rady o zamietnutí ţiadosti o licenciu môţe účastník konania podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Rady. V odkaze zákonodarcu na bod 41 pod čiarou je odkaz na ust. §§ 250l aţ 250s Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného potom vyplýva, ţe na konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa je potrebné aplikovať ustanovenia V. časti, tretej hlavy O.s.p., t.j. rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.
O.s.p., ak to povaha veci nevylučuje, môţe ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť, aby bola odloţená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 250c ods. 2 sa pouţije obdobne. Súd môţe tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania. Rada vo svojom rozhodnutí poukázala na to, ţe všetky doručené ţiadosti účastníkov posúdila v súlade s ust. § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a s ust. § 46 a § 48 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. a vzhľadom k tomu, ţe ţiadosti účastníkov konania neobsahovali všetky náleţitosti uvedené v § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 308/2000 Z.z., vyzvala ich na doplnenie 11 5Sţ/27/2013 ţiadosti. Rada vyzvala Rádio VIVA, a.s. listom č. 2055/2012 na doplnenie jeho ţiadosti doručenej Rade dňa 27. apríla 2012 o chýbajúce náleţitosti a bola mu stanovená lehota do 14. mája 2012 s príslušným poučením o dôsledkoch nedoplnenia ţiadosti vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii . Ţiadateľ Rádio VIVA, a.s. doplnil svoje podanie emailom zaevidovaným pod č. 2605/2012 dňa 11. mája 2012 avšak napriek výzve
Rady nedoloţil všetky poţadované náleţitosti a to: zakladateľskú zmluvu, spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu ţiadateľa o licenciu, stanovenej spoločnosti, navrhovaný spôsob organizačného zabezpečenia vysielania, doklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočnenie vysielania, výpis z obchodného registra nie starší ako 30 dní, údaje a doklady o finančných zdrojoch, ktoré má ţiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie, doklady preukazujúce skutočnú moţnosť získania prostriedkov uvedených v § 46 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z., ich pôvod a zloţenie. Následne Rada pozvala účastníka konania Rádio VIVA, a.s. na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 14. mája 2012 v sídle Rady, kde mal moţnosť zástupca účastníka oboznámiť Radu sa svojou ţiadosťou a objasniť dôvody, pre ktoré ţiada o licenciu na rozhlasové vysielanie. Konateľ ţiadateľa neposkytol Rade ţiadne relevantné informácie o finančných zdrojoch ţiadateľa na vysielanie a efektívne vyuţívanie frekvenčného spektra a sám uznal, ţe nedodanie dokladov ho diskvalifikuje z výberového konania. Ţiadne dokumenty tvoriace účtovníctvo Rádia Viva, a.s. neboli Rade predloţené. Účastník konania popísal vo svojom vyjadrení spôsob zabezpečenia vysielania, nepredloţil však ţiadne doklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočnenie vysielania a preto Rada jeho ţiadosť
2 písm. b/ zákona o vysielaní zamietla pre nedodanie náleţitostí
1 a 2 zákona o vysielaní. Čo sa týka ţiadateľa CORPORATE LEGAL, s.r.o., tak na základe výzvy Rady doplnil ţiadateľ svoje podanie o programovú skladbu, príslušným projektom a dokumentmi (úverový prísľub, potvrdenie zostatku na účte a nájomnú zmluvu). Čo sa týka ţiadateľa Radio Play, s.r.o., tak na základe výzvy Rady tento účastník 12 5Sţ/27/2013 doplnil svoje podanie o ţiadané náleţitosti listom v plnom rozsahu. Čo sa týka ţiadateľa VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., tak na základe výzvy Rady doplnil tento ţiadateľ ďalšie ţiadané náleţitosti a to listom zaevidovaným pod č. 2631/2012 doručeným Rade dňa 14. mája 2012 (lehota na doplnenie náleţitosti mu bola stanovená do 14. mája 2012). následne Rada skonštatovala, ţe ţiadosti účastníkov CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o., VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. boli predloţené a doplnené Rade
zákona a pozvala ţiadateľov na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa
kritérií uvedených v ust. § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. a pri posúdení predpokladov zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov v zmysle § 47 písm. a/, ktoré sú základným prvkom duálneho vysielania zavedeného v Slovenskej republike by
Rady udelením licencie o frekvencii ktorémukoľvek so ţiadateľov (okrem Rádio VIVA, a.s.) bola zachovaná pluralita informácií a mediálnych obsahov. Pri vyhodnocovaní jednotlivých ţiadostí ţiadateľov dbala Rada o to, aby jej rozhodnutím boli vytvorené predpoklady na zachovanie plurality informácií a mediálnych obsahov a aby rozhodnutie vychádzalo z procesne a skutkovo správnych zistení a pri svojom rozhodovaní uplatnila Rada správnu úvahu dbajúc na to, aby nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a v danom prípade bolo rozhodovanie Rady obmedzené iba na moţnosť udelenia licencie alebo zamietnutia ţiadosti o udelenie licencie. Čo sa týka prehľadnosti vlastníckych vzťahov ţiadateľov o frekvencie a prehľadnosť o dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania
ust. § 47 písm. b/ a c/ zákona č. 308/2000 Z.z. mala Rada tieto skutočnosti zistené zo ţiadostí o udelenie licencie a z vyjadrení účastníkov konania v rámci ústnych pojednávaní. Rada ďalej uviedla, ţe spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. preukazovala svoje 13 5Sţ/27/2013 finančné zdroje určené na vysielanie potvrdením z banky o stave na účte a úverovým prísľubom. Prílohou jej ţiadosti boli aj súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky k účtovnej závierke za rok
predloţeného prehlásenia má podieľať spoločnosť MediaEast s.r.o., Košice. Priestory na vysielanie bude mat' účastník konania na základe predloţeného Prísľubu na zabezpečenie vysielacej infraštruktúry zabezpečené prostredníctvom spoločnosti TAM ART PRODUCTIONS, s.r.o. Spoločnosť Radio Play, s.r.o. preukazovala svoje finančné zdroje určené na vysielanie potvrdením o stave na účte. Ďalšie finančné prostriedky mal účastník konania získal od zahraničného investora. Ţiadateľ v dokumente čestné prehlásenie uviedol, ţe disponuje prostriedkami na finančné zabezpečenie štartu a chodu Radia PLAY, s.r.o. na obdobie 2 rokov od začiatku vysielania nezávisle od príjmov z predaja reklamy v danom období. Z technické- ho hľadiska sa na zabezpečení vysielania mala podieľať spoločnosť EXPRES NET, a.s.. Ţiadatelia do budúcnosti rátali pri prevádzke programových sluţieb aj s príjmami z reklamy, resp. s príjmami z podnikania pri zabezpečení prípravy, šírenia a výroby rozhlaso- vej programovej sluţby. Z uvedeného vyplýva, ţe deklarované finančné zdroje určené na vysielanie (či uţ uvá- dzané ako suma aktuálne k dispozícii, alebo vo forme uţ dojednaného servisu, resp. budúcich očakávaných príjmov) nevykazovali známky podvodne získaných zdrojov, resp. zdrojov, ktoré by vzbudzovali podozrenie o ich dôveryhodnosti, a v ktorých by nebola zabezpečená priehľadnosť. Rada dospela k záveru, ţe na základe predloţeného a deklarovaného finančného 14 5Sţ/27/2013 krytia sú ţiadatelia CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. schopný dosiahnuť základné zabezpečenie vysielania. Pri posudzovaní vyváţenosti programových skladieb navrhovaných účastníkmi kona- nia vo vzťahu k existujúcej ponuke programových sluţieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté v zmysle ustanovenia § 47 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z., je potrebné konštatovať', ţe pre projekty účastníkov konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. bolo charakteristic- ké, ţe svojou programovou skladbou vytvárali alternatívu programovým sluţbám z hľadiska územného rozsahu porovnateľných komerčných vysielateľov. Ich cieľom nebolo zmeniť vysielanie súčasného Rádia VIVA (vysielaného na základe licencie č. R/70) a poslucháčsku základňu, ale nadviazať na jeho úspešný projekt, čoho vyjadrením sú aj predloţené progra- mové skladby. Vyváţenosť programových skladieb bola posudzovaná
jednotlivých progra- mových typov vo vysielaní, do ktorých sa jednotlivé programy zaraďujú, nakoľko táto najlep- šie preukazuje rozmanitosť informácií a spôsobov ich spracovania vo vysielaní. Na základe vyššie uvedených skutočností a predloţených ţiadostí Rada na svojom zasadnutí dňa 15.5.2012 pristúpila k vyhodnoteniu všetkých podkladov a posúdeniu miery naplnenia kritérií uvedených v § 47 zákona číslo 308/2000 Z.z. Následne prijala Rada dňa 15.5.2012 vyššie označené rozhodnutie ktorým udelila licenciu R/117 a predmetné frekvencie ţiadateľovi CORPORATE LEGAL a zároveň zamietla v ţiadosti ostatných ţiadateľov. Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom číslo 2Sţ/17/2012 rozhodol o zrušení rozhodnutia Rady, pričom kon- štatoval vady konania spočívajúce v rozhodovaní člena Rady, pri ktorom vznikla pochybnosť po jeho nepredpojatosti, ďalej vo vade konania spočívajúcej v porušení procesných práv spo- ločnosti VIVA PRODUCTION HOUSE a v nedostatočnom a neúplnom zistení skutkového stavu. Rozhodnutím číslo R/117/2013 zo dňa 3.12.2013, Rada opätovne posúdila ţiadosti o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie doručené Rade účastníkmi konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o., Rádio VIVA, a.s. a VIVA PRODUCTION 15 5Sţ/27/2013 HOUSE s.r.o. a po posúdení podkladov potrebných pre rozhodnutie Rada
7 zákona č. 308/2000 Z.z. udelila licenciu č. R/117 spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., Mestská 1, Bratislava na multiregionálne rozhlasové terestriálne vysielanie odo dňa zániku oprávnenia súčasného vysielateľa na vyuţívanie frekvencií uvedených v článku I odsek 6, najneskôr však odo dňa
názoru Najvyššieho súdu vznikli pochybnosti o jeho nepredpojatosti,
1 písm. d/ a ods. 2 písm. f/ zákona číslo 308/2000 Z.z. všetkými spoločnosťami mimo Rádia VIVA, a ktoré zároveň pred- loţili aj doklady o finančných zdrojoch. Rada na svojom zasadnutí dňa 3.12.2013 vyhodnotila všetky podklady pre rozhodnu- tie, pričom dbala na to, aby jej rozhodnutím boli vytvorené predpoklady na zachovanie plura- lity informácií a mediálnych obsahov, a aby rozhodnutie vychádzalo z procesne s a skutkovo správny zistení. Dbala nato, aby pri uplatnení správnej úvahy nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade bolo rozhodovanie obmedzené iba na moţnosť udelenia licencie ( pridelenia frekvencie alebo zamietnutia ţiadosti o udelenie licencie ) pride- lenie frekvencie. Pri rozhodovaní Rada prihliadal na všetky kritéria uvedené v ustanovení § 47 zákona číslo 308/2000 Z.z.. Po prihliadnutí na kritéria stanovené v paragrafe 47 ods. 1 zákon o vysielaní a retran- smisii Rada videla rozdiely do ponuke jednotlivých ţiadateľov pri posudzovaní prínosu ţia- dateľa o licenciu vo vzťahu k vyváţenosti programových skladieb navrhovaných účastníkmi konania vo vzťahu k existujúcej ponuke programových sluţieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté a uprednostnila účastníka konania, spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. Dôvodom pridelenia frekvencií tomuto ţiadateľovi bola sku- točnosť, ţe kritérium vyváţenosti navrhovanej programovej skladby vo vzťahu k existujúcej ponuke programových sluţieb (vzhľadom na celoslovenské pokrytie, resp. pokrytie väčšiny plochy osídleného územia a obyvateľstva ţijúceho na osídlenom území pri vysielaní na pride- ľovaných frekvenciách, boli navrhované programové skladby porovnávané s existujúcimi najväčšími komerčnými vysielateľmi a programovými sluţbami Slovenského rozhlasu) v porovnaní s návrhom programových skladieb účastníkov konania, spoločností Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o.. K uvedenému Rada dospela na základe nasledovných vyhodnotení: programová sluţba INFO Rádio, ţiadateľa spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. má ambíciu napĺňať očakávania poslucháčov nielen programami zameranými na hud- bu, ale aj publicistickými témami so sociálnou, zdravotnou a pracovnou tematikou.
predloţeného projektu, má mať vo vysielaní INFO Rádia významný priestor 17 5Sţ/27/2013 (v porovnaní s konkurenciou) hovorené slovo. Vysielateľ napr. plánuje s určitými obmenami zaviesť aj vysielanie programu Čierna skrinka známeho z vysielania Rádia TWIST, ktorý má mať formu ostanej publicistiky ("Relácie známe elite ako Čierna skrinka z legendárneho Rádia Twist by Rádio Inforadio renovovalo, keďže si myslí, že problémy Slovákov sa dnes kopia, a je málo miest - ľudí. ktoré sa zaujímajú a riešia ich problémy. Neutíchajúca popularita TV Markíza Lampáreň je dobrým príkladom“). Táto obsahová náplň INFO Rádia je v súlade s jeho zameraním na recipientov vo veku 30 – 60 rokov, ktorí očakávajú v rozhlasovom vysielaní tematicky rozmanitejšie prog- ramy venujúce sa aktuálnemu dianiu. Z predloţenej programovej skladby je zrejmý v projekte deklarovaný význam hovoreného slova, ktoré má v prípade cieľovej skupi- ny 30 – 60 rokov veľký význam. Rada porovnala predloţené programové skladby s existujúcou ponukou z hľadiska územného rozsahu porovnateľných vysielateľov. Pri porovnaní s programovými typmi Rádia EXPRES je zrejmé, ţe táto programová sluţba má rozsiahle zastúpenie progra- mového typu ostatný program a v určitej miere je zastúpené spravodajstvo a ostatná publicistika. Programová sluţba FUN RADIO je vzhľadom na vysoký podiel zábav- ných programov a hudobných programov výrazne orientovaná na mladšie ročníky a má takmer nulovú tendenciu riešiť serióznejšie problémy (má nulové zastúpenie publicistických programov). Programová sluţba Jemné Melódie je rovnako ako pred- chádzajúce rádiá primárne hudobným rádiom s vysokým podielom hudobných prog- ramov (98,5 %). Ďalším programovým typom zastúpeným v jej vysielaní je spravo- dajstvo. Obdobne je na tom aj programová sluţba Europa 2 (akurát s ešte menším podielom spravodajstva). Rozmanitosť programových typov vykazuje aj programová skladba Rádia Lumen, pri jeho hodnotení však nemoţno zabudnúť na jeho orientáciu na vieru. Z predloţených programových skladieb a programových typov účastníkov konania Rada zistila, ţe programová skladba INFO Rádia a Radia PLAY vykazuje zastúpenie najväčšieho mnoţstva programových typov (v ich vysielaní sú zastúpené programy všetkých typov s výnimkou detských programov). Miera naplnenia posu- dzovaného kritéria je však vyššia v prípade INFO Rádia, nakoľko má oproti Radiu PLAY vyšší podiel spravodajských programov, publicistických programov a náboţen- ských programov, teda programov, ktoré v najvyššej miere napĺňajú očakávania cieľového publika a ktorých zastúpenie vo vysielaní veľkých komerčných vysielateľov v takom rozsahu, v akom to deklarovala spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o., chýba (s výnimkou spravodajských programov vo vysielaní Rádia EXPRES a progra- 18 5Sţ/27/2013 mových typov vo vysielaní Rádia Lumen). Vo vysielaní INFO Rádia sú zastúpené vo vyššej miere ako v prípade Radia PLAY aj literárno-dramatické programy a zábavné programy. Vzhľadom na zastúpenie ostatného programu (zmes hudby a hovoreného slova) je však zrejmé, ţe vysielanie INFO Rádia nekopíruje vysielanie programových sluţieb Slovenského rozhlasu, ktoré majú niţšie zastúpenie hudobnej zloţky (s výnimkou Rádia FM). Pri posudzovaní kritéria
ustanovenia § 47 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. – prínos ţiadateľa o licenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme Rada vzala na vedomie tieto skutočnosti: účastník konania CORPORATE LEGAL, s.r.o. má deklarovaný podiel programov spravodajstvo vo výške 7,96 %, podiel spravodajských programov účastníka konania Radio Play, s.r.o. predstavuje 7,47%, spoločnosť VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. deklaruje zastúpenie spravodajstva vo výške 7,0 %. Všetci ţiadatelia sa líšia aj v ostatných programových skladbách. Pri posudzovaní prínosu ţiadateľa o licenciu/pridelenie frekvencií vo vzťahu k vysie- laniu a výrobe programov vo verejnom záujme (§ 47 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z.) Rada dospela k záveru, ţe v porovnaní s návrhom programových skladieb účastníkov konania, spo- ločností Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., účastník konania spoloč- nosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. toto kritérium napĺňa dôslednejšie, a je najviac vyváţená vo vzťahu k uţ neexistujúcej v ponuke programových sluţieb, pôsobiacich na území, ktoré má byť pokryté vysielaním ţiadateľa. Skutočnosť, aby ţiadateľ o licenciu (pridelenie frekvencií) nezískal dominantné posta- venie na relevantnom trhu v zmysle ustanovenia § 47 písm. t/ zákona č. 308/2000 Z.z., mala Rada hodnoverne preukázanú pri účastníkoch konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., nakoľko do doby rozhodovania o udelení licencie/pridelení frekvencií účastníkom konania Rada neobdŕţala ţiadne rozhodnutie Proti- monopolného úradu SR, ktorý je v zmysle ustanovenia § 14 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochra- ne hospodárskej súťaţe ústredným orgánom štátnej správy na ochranu a podporu súťaţe. 19 5Sţ/27/2013 Z predloţených údajov ako aj z informácií, ktorými disponuje Rada z titulu svojej úradnej činnosti, je zrejmé, ţe pridelením frekvencií ktorémukoľvek zo ţiadateľov CORPO- RATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. by ani jeden z nich nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z.z., nakoľko vysielanie ostatných rozhlasových vysielateľov by tvorilo alternatí- vu pre poslucháčov k ich vysielaniu (vzhľadom na počet rozhlasových programových sluţieb si jednotlivé kategórie divákov, na ktorých by malo byť cielené vysielanie ţiadateľov, môţu nájsť svoju alternatívu), a tak nemôţe získať dominantné postavenie vo vzťahu k posluchá- čom a tým ani k predaju reklamného priestoru. Pri posudzovaní kritéria v zmysle ustanovenia § 47 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. skutočnosť, aby bola zabezpečená primeraná majetková účasť' slovenských osôb a ich zastúpenie v orgánoch spoločnosti, ak je ţiadateľom o licenciu (pridelenie frekvencií) právnická osoba so zahraničnou majetkovou účasťou, Rada povaţuje toto kritérium u účastní- kov CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. za naplnené v rovnakej miere, nakoľko ţiadateľmi o licenciu (pridelenie frekvencií) neboli osoby so zahraničnou majetkovou účasťou. Na základe uvedeného hodnotenia predloţených ţiadostí
kritérií stanovených v § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada dospela k záveru, ţe spoločnosť CORPORATE LE- GAL, s.r.o. (projekt INFO Rádia) dôslednejšie napĺňa kritériá
d/ a e/ zákona č. 308/2000 Z.z. (miera naplnenia ostatných kritérií uvedených v § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. bola pri všetkých ţiadateľoch na rovnakej úrovni), a preto rozhodla o pridelení licencie a poţadovaných frekvencií tejto spoločnosti. Proti rozhodnutiu Rady podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Rady ako nezákonné zrušil a vec vrátil Rade na ďalšie konanie. Navrhovateľ uviedol, ţe Najvyšší súd poloţil dôraz na to, ţe licenčné konanie nemá byť len formálnym sprievodcom vopred predznamenaného rozhodnutia, ale jeho výsledok má byť vecne podloţený a vyargumentovaný záver, ţe uchádzač, ktorý uspel je pripravený vysielanie zabezpečiť a prečo je to schopný urobiť lepšie, ako ostatní uchádzači. Napadnuté rozhodnutie z hľadiska podstaty a obsahu sa nelíši od predchádzajúceho zrušeného rozhodnu- 20 5Sţ/27/2013 tia odporcu. Odporca aj napriek skutočnosti, ţe mal z úradnej činnosti známe, ţe navrhovateľ zabezpečuje niektoré činnosti spojené s vysielaním súčasného Rádia VIVA nezohľadnil túto skutočnosť v rámci hodnotenia splnenia kritérií technickej pripravenosti, hoci v skutočnosti mala za známe a preukázané ţe navrhovateľ podniká v oblasti rozhlasového vysielania a bol kľúčovým subjektom pri v doterajšom vysielaní pričom disponuje reálnymi a praktickými skúsenosťami s vysielaním. Odporca pri presadzovaní technickej pripravenosti nezohľadnil aj to, ţe navrhovateľ predloţil plán svojej činnosti opretý o predchádzajúcu dlhoročnú účin- nosť v oblasti rozhlasového vysielania, z ktorého je zrejmá praktická skúsenosť navrhovateľa s vysielaním. Navrhovateľ disponuje dostatočným a kvalifikovaným personálom na zabezpe- čenie vysielania všetkých programových sluţieb a nezohľadnil ani moţnosť kontinuity vysie- lania vrátane jeho kvality. Odporca nevyhodnotil ekonomickú pripravenosť ţiadateľov čo do výšky základného kapitálu, jeho štruktúry a prostriedkov vynaloţených na investíciu do vysielania a nezhodnotil ako bude ţiadateľ schopný financovať vysielanie v ďalších rokoch za jeho beţnej prevádzky a z akých zdrojov. Ďalej odporca absolútne rezignoval na hodnotenie subjektu ţiadateľov z pohľadu i doterajšieho fungovania. Je teda otázne ako mohol odporca dospieť k záveru ţe víťazný ţiadateľa aj reálne naplní sľub jeho očakáva- nia prezentované v konaní. V danom prípade
navrhovateľa sa odporca odvolával na moţnosť voľnej úvahy, tá však musí byť zaloţené na správnom zistení skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi, riadne odôvodnená a musí byť podporená v logickými argumentmi. Táto úvaha tak ako ju prezentoval odporca však bola arbitrárna. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu potrebné povaţovať pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Odporca rozlíšil medzi uchádzačmi v podstate hlavne na základe sľubovanej programovej skladby vysielania, teda na základe skutočností ktoré z povahy veci nemohol overiť. Ďalej navrhovateľ namietal aj neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia keď, v napadnutom rozhodnutí absentujú údaje o osobách, ktoré majú účasť na základnom imaní vysielateľa s licenciou, alebo podiel na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou, ako aj údaje o štatutárnych orgánov a kontrolných orgánoch vysielateľa s licenciou. Vzhľadom na uvedené ţiadal aby Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vrátil vec vrátil na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania. 21 5Sţ/27/2013 Zároveň ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal uznesenie, ktorým by odloţil vykonateľnosť rozhodnutia Rady č. R/117/2013 zo dňa 3.12.2013, a to aţ do prá- voplatného rozhodnutia vo veci samej. V návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia Rady zo dňa 16.12.2013 uviedol, ţe ţalovaný flagrantne nerešpektoval záväzný právny názor udelil licenciu spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. ktorá nemá ţiadne skúsenosti ani predpo- klady na rozhlasové vysielanie a napriek tomu bola Radou uprednostnená jeho ţiadosť pred ţiadosťou navrhovateľa, ktorý má viacročné skúsenosti so zabezpečovaním rozhlasové- ho vysielania Rádia VIVA a ním predpokladané parametre ţiadosti je spôsobilý garantovať. Navrhovateľ poukázal na to, ţe konanie o udelenie licencie na terestriálne rozhlasové vysiela- nie sa začína najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti licencie doterajšieho vysielate- ľa (§ 48 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii) čo je
neho dostatočne dlhá doba na riadny priebeh správneho konania s rešpektovaním všetkých práv účastníkov konania. Rada si mohla zvoliť aj včasnejšie začatie konania, ak má obavu o včasné ukončenie správne- ho konania, čím by zároveň postupovala s odbornou starostlivosťou, akú jej zveruje zákon a
navrhovateľa zanedbanie povinností zo strany Rady, nemôţe byť na ujmu procesných práv garantovaným účastníkom konania správnym poriadkom a uţ vôbec to neodôvodňuje mimoriadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na pozastavenie suspenzívneho účinku oprav- ného prostriedku. Vylúčením odkladného účinku opravného prostriedku Rady uprednostnila záujmy len jedného účastníka konania a zohľadnila len jeho ekonomické záujmy, keď zohľadňovala, ţe odkladom vykonateľnosti by spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. vznikla nenahraditeľná ujma. Navrhovateľ má za to, ţe okamţitým výkonom napadnutého rozhodnutia vzniká ujma aj navrhovateľovi, pretoţe vzhľadom na závaţnosť pochybení a porušení práv navrhovateľa nemá navrhovateľ efektívnu moţnosť zamedziť aplikácii potenciálne nezákonného rozhodnutia. Spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o.
navrhovateľa neutrpí odkladom vykonateľnosti ţiadnu ujmu, pretoţe jej právne a ekonomické postavenie sa nijako nezmení. Naopak, v prípade, ţe bude napadnuté rozhodnutie okamţite vykonateľné a následne by bolo zrušené ako nezákonné, môţe
navrhovateľa vzniknúť Slovenskej republike značná škoda, keď vo veci konala prostredníctvom odporcu. Naviac vykonaním napadnutého rozhodnutia by bol zmarený účel jeho preskúmania, ktoré je svoj- voľné a vydané na úkor práv ostatných účastníkov konania a preto sú splnené zákonné predpoklady pre odklad vykonateľnosti rozhodnutia ţalovaného. 22 5Sţ/27/2013 Uznesením zo dňa 17.12.2013 číslo konania 5Sţ/27/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel navrhovateľovi a odloţil vykonateľnosť rozhodnutia odporcu do právo- platnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Podaním zo dňa 23.12.2013 navrhovateľ ţiadal o doplnenie uznesenia o odklade vykonateľnosti s tým ţe odporca je povinný aţ do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej strpieť vysielanie navrhovateľa na frekvenciách, ktoré sú predmetom výberového konania odporcu. Najvyšší súd rozhodnutím zo dňa 21.8.2014 toto konanie zastavil, nakoľko
názoru Najvyššieho súdu, súd v správnom súdnictve nemôţe konať a rozhodovať o uloţení inej povinnosti, alebo o priznaní iného práva, ktoré je predmetom konania v správnom konaní, pretoţe súd v správnom súdnictve nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov správ- neho konania, ale formou preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, rozhoduje len o tom, či o týchto právach, alebo povinnostiach bolo rozhodnuté v súlade so zákonom. Konanie v správnom súdnictve preto vydanie predbeţného opatrenia
1 O.s.p. vylučuje . Súd o takomto návrhu nemôţe konať a rozhodnúť, preto je namieste konanie o takomto návrhu zastaviť, pretoţe nie sú splnené podmienky pre konanie, pričom odstránenie nedostatkov brániacich prejednaniu takéhoto návrhu účastní- ka konania je z povahy veci vylúčené. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaniami zo dňa 7.1.2014 a 29.10.2014 pričom konštatoval, ţe nie je moţné akceptovať tvrdenie navrhovateľa, ţe vo svojom rozhodovaní nebral do úvahy zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu. Naopak v rozhodnutí sa zaoberal všetkými náleţitosťami predkladanými ţiadateľmi o licenciu
zákona číslo 380/2000 Z.z., a tieto hodnotil z hľadiska toho, či preukazujú skutočnosti poţadované zákonom. Rada posudzovala mieru, akou boli náleţitosti ţiadosti predkladanými dokladmi naplnené, keďţe je zrejmé, ţe kaţdý ţiadateľ musí predkladať také náleţitosti, ktoré budú preukazovať v zákone poţadované skutočnosti bez ohľadu na to, aké náleţitosti predloţili iní ţiadatelia a úlohou rady bolo iba posúdiť, či doklady za účelom preukázania zabezpečenia pripravenosti ktoré ţiadatelia predkladali, boli dostačujúce na preukázanie skutočností poţadovaných zákonom. Odporca je presvedčený, ţe postupoval v súlade so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aplikoval ho tak, ako ide platnou právnou úpravou na to oprávnený. Nie je moţné pripustiť výklad zrušujúceho rozsudku podsúvaný navrhovateľom tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky mal naznačiť 23 5Sţ/27/2013 výsledok hodnotenia predkladaných náleţitosti, keďţe rozhodovanie o tom či ţiadatelia o licenciu predloţili náleţitosti poţadované zákonom, je výlučným oprávnením odporcu a toto rozhodovanie bolo v preskúmavanom prípade vykonané v súlade s platnou právnou úpravou. Najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku vymenoval skutočnosti, ktorými sa mal odporca v rozhodnutí vysporiadať, neuviedol však, aký má byť výsledok ich hodnotenia. Z argumentácie navrhovateľa vyplýva, ţe jediným dôvodom prečo si odporca nemal splniť svoju povinnosť materiálne skúmať technickú pripravenosť je ten, ţe konštatoval ţe práve technická pripravenosť navrhovateľa na vysielanie je najlepšia. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, ţe rozhodnutie Rady neobsahuje základné náleţitosti uvedené v § 47 zákona o vysielaní, odporca uviedol, ţe pri posudzovaní ţiadosti spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. a ani pri posudzovaní ţiadostí ostatných ţiadateľov nedošlo z jej strany k pochybeniam.
Rady sa navrhovateľ mýli, keď uvádza, ţe Rada má posudzovať mieru naplnenia náleţitostí ţiadostí predkladaných v licenčnom konaní
1, 2 a 5 zákona o vysielaní a retransmisii. Z § 46 ods. 1, 2 a 5 v spojení s § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o vysielaní vyplýva, ţe Rada nemôţe posudzovať mieru naplnenia náleţitostí v ţiadostiach o licencie, ale len to, či tieto náleţitosti boli splnené – teda či predpísané náleţitosti boli predloţené a preto tieto tvrdenia navrhovateľa Rada povaţuje za účelové. Odporca sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v zrušujúcom rozsudku a svoj záver o naplnení poţiadavky technickej priprave- nosti všetkých ţiadateľov odôvodnil tým, ţe všetci ţiadatelia predloţili doklad o tom, ţe sa zaväzujú v prípade získania licencie šíriť signál programových sluţieb. Vo vzťahu k technickému zabezpečeniu šírenia signálu predloţili všetci ţiadatelia dokumenty obdobného charakteru. Záver, ţe ide objektívnu skutočnosť ţe navrhovateľ nebol predtým vysielateľom, hoci pôsobil v oblasti rozhlasového vysielania, z tejto činnosti mu nevznikali vo vzťahu k Rade k ţiadne práva a povinnosti nie je formalistický, ide objektívnu skutočnosť a, hoci navrhova- teľ povaţuje pôsobenie pre spoločnosť Rádio VIVA, a.s. za záruku úspechu vo pri výbere, je to len jeho hodnotenie. Ak by sa mala otázka kvality, stability budúceho úspechu hodnotiť z tohto pohľadu nebolo by to zrejme pre navrhovateľa pozitívne. Spoločnosť Rádio VIVA, a.s. bola notorickým nevyuţívateľom pridelených frekvencií, opakovane sa zmietala rôznych problémoch, ktoré medzi sebou mali akcionári a ich veritelia, ktoré vyústili 24 5Sţ/27/2013 aţ do vyhlásenia konkurzu a vzhľadom na jednu z najväčších pokrytí zo slovenských rádií dosahovala slabú počúvateľnosť. Námietka, ţe nájomná zmluva so spoločnosťou Tovercom, a.s. nepreukazovala oprávnenie víťazného ţiadateľa na nadobudnutie techniky potrebnej na vysielanie nie je pravdivá. Odporca túto nájomnú zmluvu nepovaţoval za doklad preukazujúci technické predpoklady na začatie na ďalšie uskutočňovanie vysielania. Pri posudzovaní technickej pripravenosti bolo posudzované zabezpečenie šírenia programovej sluţby na pridelených frekvenciách. Víťaz súťaţe spustil testovaciu vysielanie avšak pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, uţ nemohol začať naplno vyuţívať pridelené frekvencie. Odporca vo vzťahu ku ţiadosti navrhovateľa dospel k záveru, ţe náleţitosti, ktoré predloţil, preukazujú organizačné predpoklady na začatie a ďalšie uskutočňovanie vysielania, to však nebránilo prijatiu záveru, ţe aj ţiadosti ďalších ţiadateľov preukazovali pripravenosť na vysielanie z hľadiska organizačných predpokladov. Je pravdou, ţe víťaz súťaţe neuviedol konkrétne obsadenie postov deklarovanej organizačnej štruktúre, avšak pre preukázanie organizačnej pripravenosti to ani nebolo nevy- hnutné, keďţe nespochybniteľné ţe zákonodarca poskytol úspešným ţiadateľom priestor na spustení vysielania v lehote 360 dní. Napokon aj navrhovateľ iba deklaroval personálne obsadenie, ale nepreukázal ho zmluvne. Zákon nepoţaduje aby ţiadatelia preukázali schopnosť okamţite začať vysielať na pridelených frekvenciách. Časový priestor na spustenie vysielanie poskytnutý víťazovi súťaţe vyplýva priamo zo zákona a nezávisí od rozhodnutia odporcu. V súvislosti s otázkou ekonomickej pripravenosti odporca poukázal nato, aké prostriedky mali jednotliví ţiadatelia určené na vysielania, pričom zohľadnil aj to, ţe navrhovateľ uţ pôsobil v oblasti rozhlasového vysielania a to najmä v súvislosti s námietkami o jeho zadlţenosti, ktorej nevyvrátil ani samotný navrhovateľ. Poukazovanie navrhovateľa na základné imanie víťazom súťaţe je absolútne účelové, pričom v čase podania ţiadosti mal aj navrhovateľ základné imanie iba na úrovni 5000 euro, pričom z ničoho nevy- plýva, ţe uvedené základné imanie navrhovateľa bolo určené na financovanie vysielania. Vzhľadom na uvedené odporca ţiadal aby súd návrh zamietol. 25 5Sţ/27/2013 Účastník konania v 1/ rade CORPORATE LEGAL, s.r.o. vo v svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2014 uviedol, ţe opravný prostriedok
jeho názoru môţe smerovať len proti neplatnému rozhodnutiu odporcu o zamietnutí ţiadosti navrhovateľa. Rozhodnutie o udelení licencie moţno napadnúť len správnou ţalobou, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne a miestne príslušný rozhodovať len o opravnom prostriedku proti výroku o zamietnutí ţiadosti navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave je vecne a miestne príslušný rozhodovať o v ţalobe proti výroku rozhodnutia o udelení licencie. Navrhovateľ si jedným podaním nemôţe uplatňovať opravný prostriedok a zároveň aj ţalobu proti odporcovi. Ďalej poukázal na to, ţe, hoci navrhovateľ poukazoval na nedostatočné technické, ako aj finančné zabezpečenie úspešného ţiadateľa, on sám nebol schopný zabezpečiť vysielanie na všetkých frekvenciách ktoré boli predmetom rozhodovania. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť ţe, navrhovateľ navýšil základné imanie, pretoţe táto skutočnosť bola oznámená aţ po uplynutí lehoty na doplnenie ţiadosti a nijako nesúvisí s výškou finančných zdrojov, ktoré má navrhovateľ ako ţiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie. Navrhovateľ totiţ zámerne zamieňa pojmy ako základné imanie, kapitál a finančné krytie projektu. Zákon o vysielaní a retransmisii však tieto pojmy ako náleţitosti ţiadosti rozlišuje. Navrhovateľ neustále označuje úspešného ţiadateľa „za schránkovú firmu“, avšak tento je na rozdiel od navrhovateľa fungujúcou spoločnosťou, napriek tomu ţe má jedného spoločníka a konateľa. Postavenie štatutárneho orgánu a počet spoločníkov však nevypovedá o počte zamestnancov a schopnosti zabezpečiť kvalifikované osoby. Je všeobecne známa vedomosť o vnútrospoločenských nezhodách a prebiehajúcich súdnych sporoch medzi kona- teľmi navrhovateľa. Navrhovateľ nemôţe vznášať námietky týkajúce sa miery splnenia podmienok účasti v správnom konaní zo strany ostatných účastníkov. Navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na takýto postup a môţe namietať iba rozhodnutie o zamietnutí svojej ţiadosti. Vo vzťahu dokladom preukazujúcim pôvod a zloţenie finančných prostriedkov má za to, ţe preukázanie tejto poţiadavky sa vzťahuje prostriedkom, ktoré môţe ţiadateľ na zabezpečenie činnosti získať pričom úspešný ţiadateľ preukazoval tieto budúce moţné prostriedky úverovým prísľubom, z ktorého bol zrejmý dôvod a zloţenie a kde bolo jasne deklarované, ţe úver bude poskytnutý zo strany banky na účel projektu ktorým sa ţiadateľ 26 5Sţ/27/2013 uchádza o udelenie licencie na vysielanie. Ţalovaný ako správny orgán, môţe postupovať iba na základe ústavy. K pravdivostnej hodnote údajov poskytnutých kaţdým účastníkom správneho konania uviedol, ţe zákon o vysielaní a retransmisii ustanovuje v 46 ods. 2 písmeno i/, ţe ţalovaný nemá povinnosť skúmať pravdivosť tvrdení a údajov účastníkov pričom z uvedeného vyplýva, ţe pravdivosť údajov sa na základe čestného prehlásenia predpokladá ak je po udelení licencie preukázaný opak, nastupuje následok podobe odňatia licencie. Zabezpečenie vysielania v ţiadnom prípade nemoţno reštriktívne vymedziť na jedno konkrétne „mixáţne zariadenie“, nakoľko mnoho vysielateľov toto zariadenie ani nepouţíva, keďţe jeho nahraditeľné novšími informačnými technológiami, a bolo by neúčelné, aby sa zákonné podmienky ako aj rozhodovacia prax obmedzili na jeden typ zariadenia. Nie je moţné súhlasiť ani s navrhovateľovým výkladom rozhodnutia Najvyššieho súdu, naopak je potrebné poukázať na skutočnosť, ţe Najvyšší súd nezákonne zasiahol do kompetencie odporcu, týkajúcej sa správneho uváţenia pri posudzovaní zákonných podmienok pre udelenie licencie. Vyhodnocovanie jednotlivých ţiadostí účastníkov z hľadi- ska stanovených kritérií je zásadnou otázkou správneho uváţenia a súd pri rozhodnutí ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy skúma iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V rozpore so zákonom je aj poţiadavka, ţe pokiaľ ţiadateľ uţ v skoršej dobe podnikal v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ak by to tak však bolo, tak potom je potrebné preskúmať výsledky dosiahnuté týmto ţiadateľom pri jeho doterajšom vysielaní, či dodrţiava právne predpisy, etické normy a doterajšie plnenie licenčných podmienok. Ak by zákonodarca mal záujem na tom aby prax vo vysielaní mala byť významným kritériom na, ktoré sa má prihliadať, jednoznačne by to v § 47 zákona o vysielaní a retransmisii uviedol. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa o tom, ţe mal vykonať ústne pojednávanie a tam skúmať materiálnu pripravenosť ţiadateľov je potrebné uviesť, ţe licenčné konanie nie konanie postavené na spore strán v ktorom uspeje tá, ktorá uplatnení viac argumentov voči ostatným. Ţiadatelia o licenciu samostatne predloţili svoje ţiadosti o udelenie licencie, následne sa zúčastnili ústneho pojednávania, ktoré je verejné dôvodu zabezpečenia transpa- rentnosti pri oboznamovaní sa s projektmi a ţiadosťami záujemcov o licenciu. Na tomto 27 5Sţ/27/2013 ústnom pojednávaní boli zároveň účastníci konania poučení v zmysle § 33 Správneho poriadku. Náleţitosti nebolo moţné dopĺňať nad rámec pôvodnej ţiadosti a potom nariadenie pojednávania nemalo nijaký význam. Vzhľadom na uvedené účastník konania v 1/ v rade ţiadal aby súd konanie v časti o napadnutí výroku o udelení licencií zastavil a konanie v časti o zamietnutí ţiadosti navrho- vateľa potvrdil, pričom ak by Najvyšší súd odlišne posúdil splnenie procesných podmienok na konanie, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Účastník konania v 3/ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2014 uviedol, ţe nespochybňuje rozhodnutie odporcu a povaţuje ho za vecne správne. V mene úpadcu Rádio VIVA ďalej uviedol a podrobne popísal spoločenský a právny kontext postupu a jednania, ako konatelia neúspešného uchádzača Ing. M. K., Ing. R. B. a Ing. D. B., vo figu- rovali vo všetkých touto kauzou dotknutých spoločnostiach – Rádio VIVA, a.s., SCAN Deve- lopment, s.r.o., ako aj VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. Účastník konania ďalej poukázal na otázku neplatne emitovaných akcií a na to, ţe vzhľadom na uvedené skutočnosti právny základ pre vydanie akcií je jednoznačne v rozpore so zákonom. Na základe týchto skutočností je utvrdený v presvedčení, ţe navrhovateľ koná po celý čas nečestne v rozpore s poctivým obchodným stykom a spôsobuje tak škodu dotknu- tým účastníkom konania, predovšetkým však úpadcovi. Navrhovateľ nie je dlhoročným rádiom pôsobiacim na mediálnom trhu, práve naopak, navrhovateľ protiprávne zabezpečuje vysielanie rozhlasovej programovej sluţby na, ktoré bol oprávnený úpadca Rádio VIVA,
licencie číslo R/70 udelenej úpadcovi, ktorý je jediným subjektom oprávneným na vysielanie tejto rozhlasovej programovej sluţby. Navrhovateľ tak postupuje v priamom rozpore so zákonom, keď v celom rozsahu zabezpečuje vysielanie rozhlasovej programovej sluţby, na, ktorú nie je oprávnený. Vzhľadom na uvedené ţiadal, aby súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 49 ods. 9 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj postup, ktorý mu predchádzal, a dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný a je potrebné napadnuté 28 5Sţ/27/2013 rozhodnutie odporcu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol meritórne vo veci na pojednávaní dňa 30. októbra 2014 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplat- ným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
splnenia kritérií určených v § 47. Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa doručuje všetkým účastníkom konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.
, b) nespĺňa náleţitosti
1 aţ 3 a 5 a v lehote určenej
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.