1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretoţe nepreukázal dodanie reštaurátorských prác deklarovaným dodávateľom – spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o., neuniesol dôkazné bremeno a nepredloţil dôkazy o vyuţití fakturovaných sluţieb na svoje podnikateľské účely. Krajský súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu ţalovaného i správcu dane a postupom
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. Ţalovaný a správca dane dostatočne zistili skutkový stav veci a na jeho základe dospeli k správnemu právnemu názoru, pričom ţalovaný sa
krajského súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Dospel k záveru, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v zdaňovacom období III. štvrťrok 2009 v sume 19 693,95 € na základe dodávateľskej faktúry a zmluvy o dielo predloţených v konaní, pretoţe nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH a určil mu vlastnú daňovú povinnosť za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 3 510,06 €. Krajský súd, zhodne ako ţalovaný a správca dane, skonštatoval, ţe ţalobca nepredloţil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnosti uvedenej na spornej faktúre a zmluve o dielo. Ďalej sa krajský súd podrobne zaoberal jednotlivými námietkami a tvrdeniami ţalobcu, najmä procesom dokazovania daňových orgánov. Skonštatoval, ţe ţalobca nevedel preukázať uskutočnenie predmetného zdaniteľného obchodu dodávateľom – zhotoviteľom diela a to v rozsahu, spôsobom a osobou uvedenou v dodávateľskej faktúre. Krajský súd v danom 3 5Sţf/80/2013 prípade nespochybnil dodanie diela, ale rozhodujúce bolo posúdenie otázky, či osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre a ako zhotoviteľ v zmluve o dielo, je identická s osobou, ktorá reálne vykonala reštaurátorské práce. Z uvedeného dôvodu súd nepovaţoval ani za relevantné kedy, komu a akou formou došlo k zaplateniu ceny diela. Krajský súd dospel k záveru, ţe v priebehu výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, ţe reštaurátorské práce boli vykonané dodávateľskou spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o.. Skonštatoval, ţe ţalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a hodnoverným spôsobom preukázať, ţe reštaurátorské práce boli dodané ţalobcovi osobou dodávateľa. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podal proti tomuto rozsudku krajského súdu odvolanie ţalobca, namietajúc, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. c/ a d/ OSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). V prvom rade napadol záver krajského súdu, ţe nepreukázal vykonanie diela dodávateľom. Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na výpovede konateľa dodávateľa a listinné dôkazy, najmä na poskytnutie štátnej dotácie na uvedené dielo, zmluvu o dielo uzavretej medzi ţalobcom a dodávateľom, znalecký reštaurátorský posudok pred vykonaním diela a po ukončení diela. Spochybnil dôkazné prostriedky odporcu, medzi ktoré zaradil výpoveď konateľa subdodávateľa, ktorý uviedol, ţe neuskutočňoval ţiadnu činnosť pre dodávateľa. Ţalobca zároveň pripustil uvedenú moţnosť do úvahy, avšak zdôraznil, ţe dodávateľ si mohol objednať práce, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia, u kohokoľvek. Nesúhlasil s postupom daňových orgánov na preukázanie vykonania diela dodávateľom, najmä poţiadavkou správcu dane na súpis pouţitého materiálu, vozidiel a pracovníkov dodávateľa. Následne ţalobca vytkol daňovým orgánom skutočnosť, ţe zákon neukladá povinnosť objednávateľa, aby viedol takúto evidenciu. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil alebo zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca si súčasne uplatnil náhradu trov konania, ktoré nešpecifikoval. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, ţe dodávateľská spoločnosť EXTRADE, spol. s r.o. nepredloţila správcovi dane ţiadne doklady v súvislosti 4 5Sţf/80/2013 s uskutočnením dodania reštaurátorských prác deklarovaných v zmysle spornej faktúry a zároveň nepredloţila účtovnú evidenciu ani evidenciu dane z pridanej hodnoty, nebolo moţné overiť zaúčtovanie spornej faktúry v účtovníctve dodávateľa, ani odvedenie dane z pridanej hodnoty z tejto faktúry. Dodal, ţe konateľ dodávateľa neuviedol ani konkrétne osoby reštaurátorských prác. Ţalovaný uviedol, ţe správca dane preveroval skutočnosti uvádzané konateľom dodávateľa v súvislosti s realizáciou prác, ktoré mala vykonávať subdodávateľská spoločnosť a zistil, ţe konateľ subdodávateľa nedisponuje ţiadnymi dokladmi preukazujúcimi jej ekonomickú činnosť. Skonštatoval, ţe ţalobca okrem tvrdenia, ţe k dodaniu reštaurátorských prác došlo spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o., nijakým iným relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie napriek výzvam správcu dane a z tohto dôvodu mu neuznal odpočítanie dane, ako si uplatnil. Názor ţalobcu, ţe správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predloţených listinných dôkazov, povaţuje ţalovaný za nesprávny, aţ špekulatívny. Na záver uviedol, ţe je to práve daňový subjekt, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti, keď nepreukázal, ţe ním deklarovaný dodávateľ skutočne vykonal dielo. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, plne sa stotoţniac s právnym posúdením veci v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH
1 zákona o DPH, čo ţalobca deklaroval odberateľskou faktúrou č. 19/06/2009/02 zo dňa 19.06.2009, ktorú doplnil faktúrou č. 01/07/2009/01 zo dňa 01.07.2009 a Zmluvou o dielo zo dňa 19.06.2009 uzavretou medzi ţalobcom a spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o. ako dodávateľom, ohľadom vykonania diela – Obnova fasády domu K., preukazujúc dodanie reštaurátorských prác ţalobcovi dodávateľom za odplatu. 5 5Sţf/80/2013 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie) preskúmava súd, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc správne posúdenie veci krajským súdom za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam ţalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné: Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť 6 5Sţf/80/2013 rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
c/ zákona o správe daní, správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov 1a)
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia 7 5Sţf/80/2013 daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len ,,kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
odseku 10 druhej vety,
6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
1 zákona o správe daní a poplatkov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. 8 5Sţf/80/2013
2 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
8 zákona o správe daní a poplatkov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, v hlásení a vyúčtovaní, alebo, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou ods. 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Najvyšší súd Slovenskej republiky na zdôraznenie uvádza, ţe je nevyhnutné pre účely § 49 ods. 1 a nadväzne § 51 ods. 1 zákona o DPH, kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t. j. preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaneného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloţenie dokladov (faktúra) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, skutočnosť, ţe zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, ţe tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia daňového dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náleţitosti. 9 5Sţf/80/2013 Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná sluţba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôţe byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Ţalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov. Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, ţe má v zmysle daňových predpisov preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, ţe k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a taktieţ musí vedieť preukázať, ţe kto uvedenú sluţbu skutočne aj reálne poskytol. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. Z obsahu pripojených spisov Najvyšší súd povaţuje za preukázané, ţe ţalobca neuniesol dôkaznú povinnosť v daňovom konaní, z dokazovania vykonaného správcom dane nevyplýva a nebolo bezpochyby dokázané reálne plnenie medzi dodávateľom ţalobcu, spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o. a ţalobcom, spoločnosťou KOBAX, obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s tou námietkou nestotoţňuje. Najvyšší súd dodáva, ţe nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry a zmluvy o dielo, iba ich samotné predloţenie, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Najvyšší súd sa stotoţňuje s názorom vysloveným krajským súdom,
ktorého bolo potrebné, aby ţalobca dôkazmi preukázal reálnosť existencie plnenia, ktoré deklaroval posudzovanými faktúrami a zmluvou o dielo. Dôkazy vykonané správcom dane však túto okolnosť nepreukazujú a aj
krajského súdu nie je moţné reálnosť posudzovania plnenia 10 5Sţf/80/2013 preukazovať len samotnými faktúrami a zmluvou o dielo, ktoré sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na DPH na vstupe, avšak nie sú postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Preto krajský súd správne vyhodnotil, ţe rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie, povaţoval námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, keď Krajský súd sa s námietkami vznesenými v ţalobe náleţite vysporiadal a stotoţniac sa s dôvodmi napadnutého rozsudku napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny,
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 17. septembra 2014 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.