Obsah (23)

§ 160a§ 321§ 158§ 161a§ 9§ 322§ 39a§ 49§ 53§ 54§ 58§ 59§ 285§ 371§ 2§ 88e§ 88§ 160§ 168§ 205§ 206§ 21§ 228

N a j v y š š í s ú d 4 To 10/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov senátu JUDr. Richarda

§ 160aods.

1, ods. 2 Tr. zák. účinného do

1. decembra 2005 a iné, na neverejnom zasadnutí
2. apríla 2015 o odvolaniach obţalovaných JUDr. V. V., JUDr. J. V. a Ing. M. S. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
3. júna 2013, sp. zn. BB – 3 T 5/2009, takto r o z h o d o l :

§ 321ods.

1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok v časti, v ktorej boli obţalovaní uznaní vinnými z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (obţalovaný JUDr. V. V. v bode 1/), z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (obţalovaný JUDr. V. V. v bode 2/) a z trestného činu podplácania

§ 161aods.

1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (obţalovaný JUDr. J. V. a obţalovaný Ing. M. S. v bode 2/) a vo výroku o uloţených trestoch sa z r u š u j e.

§ 322ods.

1 Tr. por. vec sa vracia Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 4 To 10/2013 2 O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „súd prvého stupňa“, alebo „prvostupňový súd“) z 10. júna 2013, sp. zn. BB – 3 T 5/2009 boli obţalovaní JUDr. V. V., JUDr. J. V. a Ing. M. S. uznaní za vinných nasledovne. Obţalovaný JUDr. V. V. v bode 1/ z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Tr. zák.“) v jednočinnom súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/ Tr. zák., v bode 2/ z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/ Tr. zák. a obţalovaní JUDr. J. V. a Ing. M. S. v bode 2/ z trestného činu podplácania

§ 161aods.

1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe 1/ dňa 12.10.2005 v čase od 09.32 h do 09.45 h, v budove O.O.O., ako sudca tohto súdu prevzal úplatok vo výške 10.000,- Sk (331.94 €) v bielej obálke, od L. Š. za to, ţe v trestnej veci sp. zn. X odsúdeného P. Š., po tom, čo predmetné trestné konanie prešlo na Okresný súd do T., zabezpečí jej synovi P. Š. v prípade nástupu do výkonu trestu odňatia slobody lepšie podmienky a dňa 13.02.2006, v čase od 09.46 h do 10.02 h, v budove O.O.O., poskytoval aj informácie o procesných otázkach L. Š. v prejednávanej trestnej veci pre jej syna, odsúdeného P. Š. o okolnostiach jeho výsluchu a následného postupu na nariadenom verejnom zasadnutí dňa 17.02.2006 za účelom vytvorenia situácie vyhovieť poţiadavke L. Š. a vo veci zabezpečiť čo najpriaznivejšie podmienky pre jej syna, odsúdeného P. Š., pre nástup do výkonu trestu odňatia slobody, čím v uvedených prípadoch postupoval v rozpore s ustanovením § 30 ods. 2 písm. b), e), ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, v znení neskorších zmien a doplnení, 2/ dňa 14.10.2005 v čase od 12.55 h do 13.00 h v budove O.O.O., advokát JUDr. J. V. ako sprostredkovateľ Ing. M. S. odovzdal úplatok 10.000,- Sk (331,94 €) JUDr. V. V., sudcovi tohto súdu, ktorý uvedenú sumu prevzal za to, ţe v trestnej veci obţalovaného P. T., nar. XY, vedenej na Okresnom súde v T. pod sp. zn. X rozhodne JUDr. V. V. v prospech P. T., ktorého odsúdi len na podmienečný trest, aby vyhovel poţiadavke Ing. M. S., ktorý mal 4 To 10/2013 3 v uvedenom konaní procesné postavenie poškodeného a následne dňa 14.10.2005 v čase od 13.00 h do 13.20 h, na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v T. v uvedenej veci, v ktorej pojednával JUDr. V. V. ako samosudca, uznal obţalovaného P. T. vinným zo spáchania trestného činu, za ktorý ho odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov, čím JUDr. V. V. postupoval v rozpore s ustanovením § 30 ods. 2 písm. b), e), ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, v znení neskorších zmien a doplnení. Za to im boli uloţené nasledovné tresty. Obžalovanému JUDr. V. V.

§ 160aods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. a/ Tr. zák. bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 49ods.

1 Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať funkciu sudcu na dobu 5 (päť) rokov.

§ 53ods.

1 Tr. zák. peňaţný trest vo výmere 60 252 Sk (šesťdesiattisícdvestopäťdesiatdva korún), čo je v prepočte 2 000 € (dvetisíc eur).

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obţalovanému uloţil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Obžalovanému JUDr. J. V.

§ 161aods.

2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

§ 58ods.

1 Tr. zák. bol výkon trestu odňatia slobody obţalovanému podmienečne odloţený. 4 To 10/2013 4

§ 59ods.

1 Tr. zák. súd obţalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Obžalovanému Ing. M. S.

§ 161aods.

2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

§ 58ods.

1 Tr. zák. bol výkon trestu odňatia slobody obţalovanému podmienečne odloţený.

§ 59ods.

1 Tr. zák. súd obţalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Naproti tomu bol obţalovaný JUDr. V. V.

§ 285písm.

a/ Tr. por. o s l o b o d e n ý spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/1 Gv 38/05 z 9. februára 2009 pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že JUDr. V. V. v presne nezistenom dni v mesiaci január alebo február roku 2003, v budove O.O., ako sudca tohto súdu prevzal úplatok vo výške 10.000,- Sk (331,94 €), v bielej obálke od L. Š., nar. XY za to, ţe v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v S. sp. zn. X, v ktorej bol jej syn P. Š., nar. XY obţalovaným, uloţí P. Š. miernejší trest, ako mu bol uloţený trestným rozkazom sp. zn. X zo dňa 20.01.2003 a následne dňa 25.02.2003 tento rozsudok s miernejším trestom aj vydal a ďalej po vydaní tohto rozhodnutia v presne nezistený deň v roku 2003 alebo roku 2004, v budove O.O., ako sudca tohto súdu opäť prevzal úplatok vo výške 10.000,- Sk (331,94 €), v bielej obálke od L. Š. za to, ţe v uvedenej trestnej veci bude hľadať riešenie, ako pomôţe jej synovi P. Š. v súvislosti s moţnosťami odpustenia uţ zníţeného trestu, uloţeného rozsudkom Okresného súdu v S. O.O., sp. zn. X zo dňa 25.02.2003 4 To 10/2013 5 preto, ţe nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný JUDr. V. V. stíhaný. Voči výrokom o vine a treste včas podali odvolania výlučne obţalovaní JUDr. V. V., JUDr. J. V. a Ing. M. S., v dôsledku čoho oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku nadobudol právoplatnosť, a preto predmetom prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu nebol. V úvode písomných odôvodnení odvolaní podaných prostredníctvom obhajcov obţalovaní zotrvali na tom, ţe ţiaden trestný čin nespáchali, namietli spôsob hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, ktorý označili za jednostranný a v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., pretoţe vykonané dôkazy boli hodnotené len v ich neprospech, hoci ţiadnym z nich im vina spoľahlivo preukázaná nebola. K skutkovým okolnostiam v bode 1/ napadnutého rozsudku obţalovaný JUDr. V. V. konštatoval, ţe ani po ostatnom rozhodnutí najvyššieho súdu sa vykonaným dokazovaním zásadné rozpory vo výpovediach svedkov L. Š., jej manţela J. Š. a syna P. Š. odstrániť nepodarilo, a napriek tomu súd konfrontáciu medzi týmito svedkami nevykonal. Ich výpovede označil vo všetkých významných otázkach za vzájomne si odporujúce (odovzdanie úplatku 13. februára 2006, pôvod peňazí pouţitých na poskytnutie úplatkov, charakter návštev L. Š.), navyše aj v rozpore s objektívnym stavom veci, pretoţe ţiadosť svedka P. Š. o odklad výkonu trestu odňatia slobody zo zdravotných dôvodov opätovne zamietol a poukázal aj na okolnosti trestného oznámenia a dočasné odloţenie vznesenia obvinenia jedinej priamej svedkyne L. Š.. V súvislosti s okolnosťami doručenia lekárskej správy o zdravotnom stave svedka P. Š. z 10. októbra 2005, ktorú vyhotovil MUDr. D. V. na súd, upriamil pozornosť na svoju výpoveď a výpoveď svedkyne S. P., z ktorých vyplýva, ţe túto mu pri svojej návšteve 12. októbra 2005 priniesla L. Š., čo svedkyňa nepoprela, a následne ju na zaloţenie do spisu odovzdal svedkyni S. P.. V kontexte so zákonnými podmienkami dočasného odloţenia vznesenia obvinenia svedkyni L. Š. uvedenými v § 205 ods. 1 Tr. por. vyslovil presvedčenie, ţe práve pouţitie tohto inštitútu bolo dôvodom jej výpovede, ktorou ho ako jediná svedkyňa priamo zo spáchania skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku usvedčuje.

jeho názoru, bez tohto postupu by svedkyňa bola obţalovaná pravdepodobne taktieţ a bola by odsúdená spolu s ním. 4 To 10/2013 6 Ostatné, nepriame dôkazy, ktoré súd vykonal na hlavnom pojednávaní označil za nie tak ucelené a previazané, aby bez najmenšej pochybnosti potvrdili výpoveď tejto svedkyne. Uviedol, ţe podaná obţaloba vo všetkých troch čiastkových skutkoch v bode 1/ bola opretá o rovnaké dôkazy, a preto ak bol spod prvých dvoch čiastkových skutkov

§ 285písm.

a/ Tr. por. oslobodený, prvostupňový súd dal tým jasne najavo svoj právny názor, ţe spoľahlivý výrok o vine na nich zaloţiť nemoţno. Z týchto dôvodov záver o jeho vine v bode 1/ napadnutého rozsudku nie je prípustný. Poukázal aj na ostatné rozhodnutie v posudzovanej veci, v ktorom najvyšší súd obrazovo – zvukový záznam vyhotovený

1. októbra 2005 označil z hľadiska zaznamenaných verbálnych prejavov o odovzdaní a prevzatí úplatku za veľmi nekvalitný, neumoţňujúci vyvodenie spoľahlivého záveru o spáchaní trestného činu a nevylučujúci záver opačný o prevzatí lekárskej správy o zdravotnom stave P. Š., syna svedkyne L. Š.. Podobne aj vo vzťahu ku skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku obţalovaný podrobne analyzoval existujúcu dôkaznú situáciu s tým, ţe svedok P. T. nič podstatné nevypovedal, spoluobţalovaní JUDr. J. V. a Ing. M. S. spáchanie trestného činu popreli, a obsah vyhotoveného obrazovo – zvukového záznamu nedokumentuje skutočnosti spôsobom, ako si ich osvojil prvostupňový súd. Svedčia o tom nielen výpovede týchto spoluobţalovaných, ale aj výpovede nezaujatých svedkov JUDr. O. Ď. a Ľ. B.. Z obsahu obrazovo – zvukového záznamu vyhotoveného
2. októbra 2005 moţno zistiť, ţe zaobchádza so svojimi vlastnými peniazmi, čo bolo preukázané dôkazmi vykonanými na ostatnom hlavnom pojednávaní a konanie obţalovaného JUDr. J. V. ním zaznamenané nebolo. Vychádzajúc z ustanovenia § 88e ods. 5 Tr. por. namietol, ţe príkaz na vyhotovenie obrazovo – zvukových záznamov bol vydaný v súvislosti s trestným oznámením týkajúcim sa jeho vzťahov s F. U., ktoré podal oznamovateľ F. D.. Nešlo preto o príkaz vydaný v posudzovanej veci, a preto v súlade s § 88e ods. 9 Tr. por. mal byť záznam zničený. V súvislosti s oznamovateľom F. D. obţalovaný poznamenal, ţe tohto v minulosti vzal do väzby a z tohto dôvodu ním podané trestné oznámenie moţno vnímať ako akt pomsty, pretoţe ţiadne korupčné konanie ani „obchodovanie“ zistené nebolo. Dokazuje to aj skutočnosť, ţe manţelka oznamovateľa vystupovala v postavení agenta, mala mu ako úplatok poskytnúť peňaţné prostriedky, ktoré však neprijal a preukázateľne ich odmietol. 4 To 10/2013 7 Aj uznesenie o začatí trestného stíhania, na podklade ktorého boli vydané príkazy na pouţitie obrazovo – zvukových záznamov, obţalovaný označil za nezákonné a ako také malo byť v prípravnom konaní zrušené. Predmetné uznesenie navyše z hľadiska v ňom uvedeného opisu skutku, pre absenciu konkrétneho konania páchateľa, nespĺňa náleţitosti uvedené v § 163 ods. 3 Tr. por., a preto nebolo na podklade čoho konať a rozhodovať. Takéto uznesenie je paušálne a všeobecne pouţiteľné vo vzťahu k akejkoľvek trestnej veci, predmetom ktorej je stíhanie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

1, ods. 2 Tr. zák. Taktieţ obţalovaný JUDr. J. V. v podanom odvolaní konštatoval, ţe vydaný príkaz na vyhotovenie obrazovo – zvukových záznamov je nezákonný a nie je v súlade so súčasnou judikatúrou, pretoţe bol vydaný na F. U. a na inú osobu, ktorá sa mala správať v rozpore so zákonom, navyše v čase pred vznesením obvinenia voči jeho osobe. Zdôraznil, ţe do T. necestoval kvôli návšteve súdu, ale z iných dôvodov a výpoveď svedka P. T. hodnotil z hľadiska času jej uskutočnenia, jeho psychiky a skutočnosti, ţe obţalovaný Ing. M. S. svojím trestným oznámením privodil trestné stíhanie a právoplatné odsúdenie svedka. Napokon poukázal aj na dĺţku trestného stíhania (takmer osem rokov), ktorá mu spôsobuje psychickú traumu. Obţalovaný Ing. M. S. v podanom odvolaní vzťahy so svedkom P. T. označil za obchodné, z ktorých jeden bol predmetom trestného stíhania svedka. V konaní pred súdom ho ako poškodeného zastupoval spoluobţalovaný JUDr. J. V., ktorého pre svoju pracovnú zaneprázdnenosť poţiadal o zistenie dĺţky priebehu hlavného pojednávania. Konštatoval, ţe vykonaným dokazovaním jeho vina preukázaná nebola a v tejto súvislosti upriamil pozornosť na zásadné zmeny svedkovej výpovede. Namietol aj nespravodlivé prejednanie veci pred súdom, pretoţe hlavné pojednávanie 20. mája 2013 bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci naň nebol riadne a včas predvolaný a adresa na doručovanie písomností bola súdu známa. Napokon prvostupňovému súdu vytkol, ţe nerešpektoval rozhodnutie najvyššieho súdu a nevykonal konfrontácie svedkov V. B. a V. Š. so svedkyňami L. Š., Š. H. a D. G. na odstránenie rozporov v ich výpovediach. V súvislosti s namietaným nezákonným postupom pri vyhotovení obrazovo – zvukových záznamov všetci obţalovaní tieţ konštatovali, ţe takéto pouţitie informačno – technických prostriedkov predstavovalo zásah do ich základných práv vyplývajúcich im 4 To 10/2013 8 z čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a je v rozpore s § 88e ods. 5, ods. 9 Tr. por. Z tohto dôvodu obrazovo – zvukové záznamy nemali byť vôbec vyhotovené, resp. mali byť po ich vyhotovení bezodkladne zničené. Obţalovaní zároveň poukázali aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 114/2012-42 a najmä jeho časti týkajúce sa nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia či uţ príkazu alebo súhlasu na pouţitie informačno – technických prostriedkov bez ohľadu na to, či boli vydané na základe Trestného poriadku alebo Zákona o ochrane pred odpočúvaním.

ich názoru za daného stavu zákonné podmienky na pouţitie obrazovo – zvukových záznamov splnené neboli, a preto prihliadať na ne ako na dôkaz nemoţno. Z týchto dôvodov obţalovaní navrhli, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok v časti, v ktorej boli uznaní za vinných a boli im uloţené tresty, zrušil a spod obţaloby ich oslobodil. Na obvinených bola obţaloba podaná 10. februára 2009, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolaní obţalovaných JUDr. V. V., JUDr. J. V. a Ing. M. S. svoju prieskumnú povinnosť vykonal v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. Preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (oslobodzujúci výrok pre jeho právoplatnosť neskúmal), proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu odvolaní obţalovaných najvyšší súd zistil, ţe - napadnutému rozsudku predchádzajú podstatné chyby konania (§ 321 ods. 1písm. a/ Tr. por.), - prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.).

§ 160aods.

1 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody spácha ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, 4 To 10/2013 9 ţiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo inú nenáleţitú výhodu a taký čin spácha ako verejný činiteľ.

§ 158ods.

1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa spácha verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

§ 161aods.

1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 trestný čin podplácania spácha ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok alebo inú nenáleţitú výhodu, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok alebo inú nenáleţitú výhodu inej osobe.

§ 9ods.

2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá kaţdá z nich, akoby trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).

§ 2ods.

12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom

svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

§ 88eods.

1 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (Tr. por.) v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin

§ 158Tr.

zák. alebo pre iný úmyselný trestný čin, na konanie ktorého zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, moţno vykonať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, ak moţno dôvodne predpokladať, ţe ním zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie.

§ 88eods.

2 Tr. por. príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vydáva písomne pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu. 4 To 10/2013 10 Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a písomný príkaz sudcu nie je moţné získať vopred, môţe pred začatím trestného stíhania vydať príkaz prokurátor; taký príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca, inak stráca platnosť a takto získané informácie nie je moţné na účely trestného konania pouţiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

§ 88eods.

5 Tr. por. príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov môţe byť vydaný len na základe písomnej ţiadosti, ktorá musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov týka, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonávané; táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, môţe dobu písomne predĺţiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane.

§ 88eods.

7 Tr. por. ak sa má obrazový, zvukový alebo iný záznam pouţiť ako dôkaz, postupuje sa

§ 88ods.

5 Tr. por.

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. I. ÚS 114/2012 vydanie súhlasu či príkazu na odpočúvanie si vyţaduje konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je súhlas či príkaz spravidla nepreskúmateľný. Ústavný súd uţ v minulosti viackrát judikoval, ţe základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Okrem iného je pri zásahu do práva na súkromie potrebné skúmať jeho legálnosť, legitímnosť a tieţ proporcionalitu.

§ 160ods.

2 Tr. por. (účinného do 31. decembra 2005) uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie. 4 To 10/2013 11

§ 168ods.

1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ raz rozhodol uznesením z

1. mája 2011, sp. zn. 4 To 14/2010, ktorým rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
2. júna 2010, sp. zn. BB – 3 T 5/2009

§ 321ods.

1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov účinného od 01. januára 2006 zrušil a

§ 322ods.

1 Tr. por. vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, ţe výpovede svedkov svedčiacich v neprospech obţalovaného JUDr. V. V., na ktorých prvostupňový súd zaloţil výrok o jeho vine, nie sú zhodné a nenadväzujú na seba tak, aby tvorili spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o tejto otázke. Konštatoval, ţe zásadné rozpory v ich výpovediach sa týkajú pôvodu peňazí, ktoré mali byť na poskytnutie úplatku pouţité, komu tieto boli určené, a ţe svedkyňa L. Š. tvrdila, ţe úplatok poskytla aj

1. februára 2006, hoci táto skutočnosť obrazovo – zvukovým záznamom preukázaná nebola. Z týchto dôvodov prvostupňovému súdu prikázal, ktoré dôkazy je potrebné vo veci ešte vykonať, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Následne po vrátení veci prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie opätovným výsluchom všetkých troch obţalovaných a znovu vykonal dôkazy, ktoré nariadil najvyšší súd vykonať, čiastočne vykonal aj ďalšie dôkazy a vo veci znovu rozhodol napadnutým rozsudkom. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe prvostupňový súd výrok o vine obţalovaných zaloţil najmä na výpovediach svedkyne L. Š. a podporne na výpovediach svedkov P. Š., Š. H., D. G., P. T. a obsahu obrazovo – zvukových záznamov z
2. októbra 2005,
3. októbra 2005 a
4. februára
5. 4 To 10/2013 12 Najvyšší súd preto povaţuje za potrebné stručne zrekapitulovať vo veci existujúcu dôkaznú situáciu najmä vo vzťahu k dôkazom, na podklade ktorých súd prvého stupňa zaloţil výrok o vine obţalovaných. Obţalovaní spáchanie skutkov popreli v celom rozsahu. Jedinou priamou svedkyňou, ktorá obţalovaného JUDr. V. V. usvedčuje zo spáchania skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku je L. Š.. Voči tejto svedkyni
6. apríla 2006, sp. zn. ČVS: PPZ-24/BPK-Z-2005 vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ

§ 205ods.

1 Tr. por. dočasne odloţil vznesenie obvinenia (§ 206 ods. 1 Tr. por.), pretoţe sa významnou mierou podieľala na objasnení trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

l písm. a/ zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 a trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

l, ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení neskorších predpisov účinného do

1. decembra 2005, ku spáchaniu ktorých došlo tým, ţe v presne nezistenom dni v mesiaci január alebo február roku 2003, v budove O.O., JUDr. V. V. ako sudca tohto súdu, prevzal úplatok vo výške 10 000 Sk, v bielej obálke, od L. Š., nar. XY, za to, ţe v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v P., sp. zn. X, obţalovaného P. Š., nar. XY, uloţí jej synovi P. Š. miernejší trest, ako mu bol uloţený trestným rozkazom sp. zn. X zo dňa
2. januára 2003 a následne dňa
3. februára 2003 tento sudca, rozsudok s miernejším trestom aj vydal a po vydaní tohto rozhodnutia v presne nezistený deň v roku 2003 alebo roku 2004 v budove O.O., tento sudca ako sudca tohto súdu, opäť prevzal úplatok vo výške 10 000 Sk, v bielej obálke, od L. Š. za to, ţe v uvedenej trestnej veci bude hľadať riešenie, ako jej synovi P. Š. pomôţe, v súvislosti s moţnosťami odpustenia uţ zníţeného trestu, uloţeného rozsudkom Okresného súdu v P, sp. zn. X zo dňa
4. februára 2003 a potom, čo predmetné trestné konanie prešlo na Okresný súd do T., dňa
5. októbra 2005 v čase od 09.32 hod. do 09.45 hod. v budove O., JUDr. V. V. ako sudca tohto súdu, opäť prevzal úplatok vo výške 10 000 Sk, v bielej obálke, od L. Š., nar. XY za to, ţe v uvedenej trestnej veci sp. zn. X odsúdeného P. Š., nar. XY, zabezpečí jej synovi P. Š. v prípade nástupu do výkonu trestu odňatia slobody lepšie 4 To 10/2013 13 podmienky, najmä tým, ţe trest bude vykonávať vo väzenskej nemocnici v S, kde polovicu trestu vydrţí, a potom ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a dňa
6. februára 2006 v čase od 09.46 hod. do 10.02 hod., v budove O.O.O., tento sudca v rozpore s ustanovením § 30 ods. 2, ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., poskytoval aj informácie o procesných otázkach L. Š., nar. XY, v prejednávanej trestnej veci pre jej syna, odsúdeného P. Š., o okolnostiach jeho výsluchu a následného postupu na vytýčenom verejnom zasadnutí dňa
7. februára 2006 za účelom vytvorenia objektívnej situácie, s cieľom vyhovieť poţiadavke L. Š. vo veci zabezpečenia čo najpriaznivejších podmienok k nástupu do výkonu trestu odňatia slobody jej syna, odsúdeného P. Š.. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť, ţe vykonaným výsluchom svedka L. Š. zo dňa
8. februára 2006 a následne zo dňa
9. apríla 2006 boli zistené a objasnené podstatné okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu uvedených trestných činov. Osobnou prítomnosťou svedka L. Š. na mieste spáchania trestného činu sú dané skutočnosti dôkazného charakteru, bez existencie ktorých by bolo odhalenie, objasnenie a zdokumentovanie uvedenej trestnej činnosti podstatne sťaţené, a teda s poukazom na ustanovenie § 205 ods. l Trestného poriadku došlo k splneniu podmienok dočasného odloţenia vznesenia obvinenia L. Š., ktorá významnou mierou prispela k objasneniu týchto trestných činov a k zisteniu ich páchateľa. Následne uznesením z
10. novembra 2007, tej istej spisovej značky, bolo

§ 206ods.

1 Tr. por. vznesené obvinenie voči tejto svedkyni pre trestný čin podplácania

§ 161aods.

1, ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení neskorších predpisov účinného do

1. decembra 2005, na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistenom dni v mesiaci január alebo február roku 2003 v budove O.O., L. Š. odovzdala úplatok vo výške 10 000 Sk, v bielej obálke, JUDr. V. V., sudcovi tohto súdu, za to, aby v trestnej veci obţalovaného P. Š., nar. XY, vedenej na Okresnom súde v S pod sp. zn. X, uloţil jej synovi P. Š. miernejší trest ako mu bol uloţený trestným rozkazom sp. zn. X zo dňa
2. januára 2003, následne v presne nezistený deň v roku 2003 alebo roku 2004 v budove O.O., L. Š., nar. XY opäť odovzdala úplatok vo výške 10 000 Sk, v bielej obálke, JUDr. V. V., sudcovi tohto súdu, za to, aby v uvedenej trestnej veci našiel riešenie, ako jej synovi P. Š. pomôţe, v súvislosti s moţnosťami odpustenia uţ zníţeného trestu, uloţeného rozsudkom O.O., sp. zn. X zo dňa
3. februára 2003 a potom, čo predmetné trestné konanie prešlo na Okresný súd do T., dňa
4. 4 To 10/2013 14 októbra 2005 v čase od 09.32 hod. do 09.45 hod. v budove O.O.O., L. Š., nar. XY opäť odovzdala úplatok vo výške 10 000 Sk, v bielej obálke, JUDr. V. V., sudcovi tohto súdu, za to, aby v uvedenej trestnej veci sp. zn. X uţ odsúdeného P. Š., nar. XY, pre jej syna P. Š. zabezpečil lepšie podmienky vo výkone trestu odňatia slobody. Napokon uznesením vyšetrovateľa z
5. decembra 2007 rovnakej spisovej značky, bola trestná vec obvinenej L. Š.

§ 21ods.

1 Tr. por. vylúčená zo spoločného konania z trestnej veci obvinených JUDr. V. V., JUDr. J. V. a Ing. M. S. z dôvodu urýchlenia konania, a najmä pre iný dôleţitý dôvod, ktorým je skutočnosť, ţe obvinená L. Š. sa významnou mierou podieľala na objasnení korupcie. Trestné stíhanie menovanej bolo 10. januára 2008

§ 228ods.

3 Tr. por. so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky prerušené. Svedkyňa L. Š. bola v prípravnom konaní vypočutá viackrát (

1. februára,
2. apríla,
3. novembra a
4. decembra 2006). Uţ z jej prvej výpovede vyplýva, ţe veľa vecí môţe byť nepresných vzhľadom k tomu, ţe uţ veľa vecí zabúda a výslovne uviedla, ţe obţalovaný jej ţiadnu písomnosť týkajúcu sa jej syna nevyhotovil. Z ďalších výpovedí svedkyne okrem iného moţno tieţ zistiť, ţe spoľahlivo si pamätala len to, ţe úplatok dala obţalovanému JUDr. V. V. trikrát, vţdy po 10 000 Sk v bielej obálke za to, aby pomohol jej trestne stíhanému synovi. Kedy tak mala konať si však nepamätá. Obţalovaný jej pomohol v tom smere, ţe trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov a trest zákazu činnosti vo výmere päť rokov, ktoré jej synovi uloţil trestným rozkazom, po podaní odporu zmiernil tak, ţe mu uloţil uţ len trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace a trest zákazu činnosti vo výmere štyri roky. Napriek tomu však svedkyňa neskôr svoje výpovede dopĺňala o skutočnosti, ţe pri odovzdaní prvého úplatku bol s ňou aj jej manţel J. Š., peniaze na prvý úplatok mala od svojho manţela a na druhý si poţičala peniaze od D. G.. V poslednej výpovedi si taktieţ spomenula, ţe obţalovaný jej v kancelárii na zadnú stranu uznesenia napísal aj ţiadosť o odklad výkonu trestu pre jej syna P. Š., ktorú listinu
5. decembra 2006 doručila. Na hlavnom pojednávaní v trestnej veci jej syna sa po vyhlásení rozsudku správala pokojne, bolo jej to ľúto a plakala. Uvádzanie nových skutočností vysvetlila tým, ţe keď sa upokojila, niektoré veci sa jej začali vynárať z pamäte. Uviedla, ţe si na všetky podrobnosti nepamätá, ale s určitosťou vie koľko, komu a za čo dala. 4 To 10/2013 15 Aj v štádiu hlavného pojednávania
6. októbra 2009 a
7. januára 2012 svedkyňa svoje výpovede doplnila o ďalšie nové skutočnosti. Uviedla, ţe syna do tejto veci nezasväcovala, málo mu o tom rozprávala, len to, ţe dala v troch prípadoch po 10 000 Sk. Svoju výpoveď zmenila tak, ţe polovicu peňazí na tretí úplatok mala od manţela a polovicu našetrila ona a tieto tvrdenia bola ochotná odprisahať s tým, ţe by si nedovolila klamať. Zopakovala, ţe na hlavnom pojednávaní jej syna bola spokojná a pojednávaciu miestnosť opustila hneď po vyhlásení rozsudku. K obrazovo – zvukovému záznamu z
8. februára 2006 uviedla, ţe aj vtedy dala sudcovi úplatok a tento si obálku s peniazmi schoval do kabáta. Konštatovala, ţe lekársku správu o zdravotnom stave jej syna, ktorá v obálke nebola, obţalovanému priniesla osobne. Následne (
9. januára 2012) svoju výpoveď pozmenila v tom smere, ţe na druhý úplatok polovicu peňazí mala od manţela a polovicu našetrila ona a aţ na tretí úplatok jej poţičal peniaze D. G. a jej syn vedel o všetkom aj odkiaľ mala peniaze. Vedel to od nej, od svojho otca a od G.. Nikto ju z pojednávacej miestnosti po hlavnom pojednávaní jej syna nevyviedol, bola tam spolu s dcérou a išli domov. Ţiadnemu zo zamestnancovi súdu sa nezverila s tým, ţe by potrebovala s niečím pomôcť, ani policajtovi, pretoţe oni by jej neporadili, ani nepomohli. G. naisto povedala, ţe peniaze potrebuje pre obţalovaného, pretoţe vedel, kto súdil jej syna. Rozpory vo svojich výpovediach, týkajúce sa pôvodu peňazí, svedkyňa vysvetlila tým, ţe to bolo tak, ako vypovedala na hlavnom pojednávaní
10. januára 2012, nebolo to úmyselne a úplatok, ktorý mala obţalovanému dať aj
11. júna 2006, hoci na obrazovo – zvukovom zázname zobrazený nie je, vysvetlila tým, ţe tak to bolo druhý raz, nevedela, nepamätala si v ktorý deň mu ho dala, bola tam viackrát. Na tomto hlavnom pojednávaní svedkyňa po nahliadnutí do listinného dôkazu na č. l. 342 tieţ výslovne uviedla, ţe nevie ako sa k uvedenej listine dostala a toto zopakovala aj pri konfrontácii so svedkom V. Š.. Rozhodne poprela, ţe uvedenú listinu jej odovzdal tento svedok, uviedla, ţe o tom nevie nič a na opakovanú otázku, ako sa k uvedenej listine dostala, nezrozumiteľne odpovedala, ţe to nebol taký celý papier. Nič tam nebolo písané, len ako má napísať tú ţiadosť. Nevedela odpovedať ani na otázku, či niekedy uvedenú listinu videla. Odovzdala, čo jej obţalovaný radil napísať, ale bol to čistý papier, nebola to listina na č. l.
12. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, ţe obţalovaného navštívila celkovo viac ako päťkrát a aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, ţe sa za obţalovaným nabehala. 4 To 10/2013 16 Nepriamymi svedkami, ktorí o trestnej činnosti obţalovaného JUDr. V. V. v bode 1/ napadnutého rozsudku mali mať od svedkyne L. Š. vedomosť, sú jej príbuzní a známi P. Š. (syn svedkyne), Š. H. (sestra svedkyne) a D. G. (priateľ Š. H.). Pre posúdenie obsahu výpovede jedinej priamej svedkyne L. Š. je však potrebné poukázať aj na výpoveď jej manţela, svedka J. Š., ktorý pre svoje úmrtie bol vypočutý len v prípravnom konaní a to trikrát, z toho dvakrát po začatí trestného stíhania
13. februára 2006 a
14. apríla 2006 a raz po vznesení obvinenia
15. decembra 2006 a jeho výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Svedok v prvej výpovedi na konkrétnu otázku vyšetrovateľa odpovedal, ţe sa o odovzdaní úplatku obţalovanému JUDr. V. V. v súvislosti s rozhodovaním v trestnom konaní jeho syna so svojou manţelkou nerozprával, a o tom, ţe úplatok dala, vie len z rozhovoru, ktorý prebiehal v ich domácnosti medzi jeho manţelkou, dcérou a synom, pričom si uţ nepamätal kedy to presne bolo. Bliţšie sa o to nezaujímal. Pri druhom výsluchu svedok svoju výpoveď uţ podstatne zmenil, čo odôvodnil rozhovorom so svojou manţelkou doma po výsluchu, pričom si spomenul, ţe spolu s ňou bol za obţalovaným JUDr. V. V. na O.O.. Táto si na návštevu sudcu so sebou vzala v obálke sumu 10 000 Sk z rodinných peňazí a tieto peniaze nechala u sudcu na stole. Vie to preto, lebo mu to pri odchode z kancelárie sudcu povedala. Napriek výslovnej otázke vyšetrovateľa, čo pri tejto návšteve videl, vypovedal, ţe kde presne a či sudcovi osobne obálku s peniazmi dala uviesť nevie, nakoľko si na tieto podrobnosti nepamätá a ani to nevidel, pretoţe jeho manţelka stála pred ním bliţšie k stolu a tak poriadne ani nevidel čo robí. V poslednej výpovedi po vznesení obvinenia svedok aj bez konkrétnej otázky opätovne vypovedal inak. Uviedol, ţe keď jeho manţelka dala, tak dala. Peniaze určené na úplatok pre sudcu jej dal on a videl poloţenie obálky na stôl, pretoţe bol na boku. Bliţšie podrobnosti uviesť nevedel a zásadné rozpory vo svojich výpovediach napriek konkrétnym otázkam vyšetrovateľa na úvod výsluchu (s výnimkou posledného) odôvodnil tým, ţe sa ho na to nepýtali. Svedok P. Š. bol v prípravnom konaní vypočutý dvakrát, z toho raz pred vznesením obvinenia obţalovaným a raz po jeho vznesení. V prvej výpovedi uviedol, ţe od svojej matky 4 To 10/2013 17 vie, ţe obţalovanému JUDr. V. dala úplatok trikrát po desaťtisíc korún v podstate za to, aby mu zmiernil trest a nešiel do výkonu trestu odňatia slobody. Pôvod peňazí pouţitých na úplatky vysvetlil tak, ţe prvých desaťtisíc korún dal otec a boli z rodinného rozpočtu, druhých bolo z polovice od jeho švagra F. O. a z polovice od strýka D. G. a tretích bolo od mamy a otca na polovicu. Vo výpovedi po vznesení obvinenia v podstate nič zásadné pre posúdenie viny obţalovaného JUDr. V. V. neuviedol a odpovedal len na otázky prítomného obhajcu. Na hlavnom pojednávaní svoje predchádzajúce výpovede doplnil tak, ţe mama mu veľa o úplatkoch nerozprávala, trikrát bola za JUDr. V. V., z toho dvakrát v P. a raz v T. a predchádzajúcu výpoveď zmenil tak, ţe prvých desaťtisíc korún mal zo svojich a druhých desaťtisíc mal aj otec aj si poţičali. Následne na poloţené otázky pôvod peňazí na prvý a druhý úplatok vysvetliť nevedel s odôvodnením, ţe si nepamätá ako to bolo a čo to malo byť. Uviedol, ţe posledných desaťtisíc korún poţičala teta, čo má priateľa. O úplatkoch sa dozvedel po ceste na súd, keď mu mama povedala, ţe obţalovaný JUDr. V. V. mu nejako pomôţe, ţe mu dá menší trest, ţe ho bude navigovať ako má rozprávať. Dôvod mu však nepovedala. Na ostatnom hlavnom pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu svoju výpoveď o pôvode peňazí na úplatky zas zmenil tak, ţe vypovedal rovnako ako jeho matka na tom istom hlavnom pojednávaní, t. j., ţe peniaze na prvý úplatok pochádzali od jeho otca, na druhý sa zloţili matka aj otec a peniaze na tretí úplatok pochádzali od D. G.. Povedala mu to mama, ktorá mu však nehovorila ako prebiehali jednotlivé stretnutia so sudcom a podrobne mu to nevysvetľovala. Kedy došlo k odovzdaniu úplatkov a rozpory vo svojich výpovediach svedok uviesť a vysvetliť nevedel. Na záver výpovede uviedol, ţe je popletený a odvolal sa na časový odstup. Svedkyňa Š. H. v prvej výpovedi v prípravnom konaní potvrdila, ţe od D. G. si jej sestra poţičala pre nejakého advokáta desaťtisíc korún, pretoţe nechcela, aby jej syn išiel sedieť. Kedy to bolo si pre odstup času uţ nepamätala. Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenila tak, ţe pôţička bola pre právnika a viac nevie nič, pretoţe so sestrou sa nerozprávali. Na opakovanú otázku zopakovala, ţe pôţička bola pre právnika, sestra jej to tak povedala a tak to hovorí aj ona. Svedkyňa si nepamätala uţ ani to, či pôţička bola vrátená. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa nevedela čo je advokát a čo je sudca. Na hlavnom 4 To 10/2013 18 pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu svedkyňa svoje predchádzajúce výpovede znovu zmenila tak, ţe sestra potrebovala peniaze na právnika, na sudcu alebo na také niečo, ţe od sestry počula, ţe peniaze potrebuje pre sudcu a vzniknuté rozpory odstránila tým, ţe sa rozprávala o tom so sestrou. Na opakované otázky týkajúce sa tohto rozporu v jej výpovediach nevedela odpovedať, prípadne uviedla, ţe sa zmýlila. Meno sudcu nepočula a svoju výpoveď uzavrela tým, ţe vec uţ pustila z hlavy a nepamätá sa. Svedok D. G. napriek tomu, ţe svedkyňa L. Š. mu mala povedať, ţe peniaze potrebuje pre obţalovaného JUDr. V. V., pretoţe vedel kto súdil jej syna, v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vypovedal podobne, ako svedkyňa Š. H. v jej prvých dvoch výpovediach, ţe L. Š. si poţičala od neho desaťtisíc korún pre nejakého právnika alebo advokáta, ktorého meno sa nespomínalo a kedy sa tak stalo si uţ nepamätal. Čo s peniazmi spravila uviesť nevedel a ani ho to nezaujímalo. Na hlavnom pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu, rovnako ako svedkyňa Š. H., zmenil svoju výpoveď tak, ţe L. Š. potrebovala peniaze na advokáta alebo na sudcu. S istotou to však nevedel. Na iné okolnosti pôţičky a jej vrátenie si uţ pre odstup času spomenúť nevedel. Na vysvetlenie rozporov svedok uviedol, ţe presne nevie, či peniaze boli pre advokáta alebo pre sudcu. Pre odstup času si moţno v prípravnom konaní na vec pamätal lepšie. Ďalšiu skupinu dôkazov vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku tvoria výpovede svedkov V. Š., V. B., S. P., MUDr. D. V., ktorí však v príbuzenskom pomere, ani v ţiadnom inom pomere k svedkyni L. Š., ani k obţalovaným nie sú. Svedok V. Š., bývalý príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráţe vo svojich výpovediach na hlavných pojednávaniach pred a po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu v podstate zhodne avšak diametrálne odlišne od výpovedí svedkyne L. Š. opísal okolnosti, za ktorých obţalovaný napísal svedkyni L. Š. pre jej syna koncept ţiadosti o odklad výkonu trestu odňatia slobody a uviedol podrobnosti komunikácie so svedkyňou, ako aj dôvody, pre ktoré tak napriek všetkému spravil a pre ktoré si predmet jeho výpovede, listinu na ktorej bol koncept ţiadosti napísaný ako aj samotnú svedkyňu zapamätal, na čo poukázal najvyšší súd uţ vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Na svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii 4 To 10/2013 19 so svedkyňou a na rozdiel od poškodenej zároveň uvádzal aj ďalšie podrobnosti z ich stretnutia. Svedkovia V. B. a S. P. vypovedali o správaní L. Š. na hlavnom pojednávaní, na ktorom obţalovaný JUDr. V. V. odsúdil jej syna, svedka P. Š.. Svedok V. B., ktorý ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráţe bol pridelený na výkon funkcie na O.O. správanie svedkyne L. Š. na hlavnom pojednávaní jej syna opísal diametrálne odlišne ako svedkyňa a to ako emotívne a nespokojné. Z tohto dôvodu bol privolaný do pojednávacej miestnosti, ktorú svedkyňa nechcela opustiť a opustila ju aţ po opakovaných výzvach. S rozsudkom spokojná nebola, komentovala ho a vo svojom správaní pokračovala aj na chodbe. O niekoľko dní po tomto pojednávaní prišla na súd aj s viditeľne chorým starším pánom, ktorý zostal sedieť na chodbe a svedkyňu odprevadil do kancelárie zapisovateľky. Po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu bola táto výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní

§ 88ods.

4 Tr. por. prečítaná. Svedkyňa S. P., zapisovateľka obţalovaného JUDr. V. V., v prípravnom konaní vypočutá nebola. Na hlavnom pojednávaní vypovedala podobne ako svedok V. B., ţe svedkyňa L. Š. nebola na hlavnom pojednávaní svojho syna pokojná ani spokojná s rozsudkom, bola emotívna, vykrikovala, po vyhlásení rozsudku bola nahnevaná, bola nespokojná s tým, ako bol jej syn odsúdený. K lekárskej správne o zdravotnom stave svedka P. Š. uviedla, ţe jej ju priniesol obţalovaný JUDr. V. V., vytiahol ju z vrecka a bola poskladaná. Svedok MUDr. D. V. bol vypočutý len na hlavnom pojednávaní, na ktorom vypovedal, ţe predmetnú lekársku správu o zdravotnom stave svedka P. Š. na ţiadosť jeho matky, svedkyne L. Š., vyhotovil on a jej ju aj odovzdal. Svedok P. T. ku skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku bol vypočutý v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Vo výpovedi po vznesení obvinenia uviedol, ţe so svedkom M. F. pre obţalovaného predával topánky a v tej súvislosti ho obţalovaný vyzval, aby mu vrátil peniaze v sume 176 000 Sk a pretoţe mal z neho strach, podpísal mu zmluvu o pôţičke, aj keď mu v skutočnosti ţiadne peniaze nedlhoval. Napriek tomu na podklade oznámenia obţalovaného, bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, v rámci ktorého 4 To 10/2013 20 bol trestným rozkazom odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Obţalovaný mu potom povedal, ţe mu vybaví podmienku a povie, ţe mu peniaze vrátil s tým, ţe mu ale podpíše ďalšiu zmluvu o pôţičke. V tejto sume mal byť

obţalovaného zahrnutý aj úplatok pre sudcu. Obţalovaný im topánky na predaj odovzdával po kusoch a ak sa predali, peniaze mu doniesli alebo mu nepredaný tovar vrátili. Obţalovaný mu meno sudcu nepovedal, povedal len to, ţe to vybaví na súde v T.. Na vybavenie mal pouţiť sumu od 15 000 Sk do 20 000 Sk. Na hlavnom pojednávaní si svedok o predmete výsluchu pre odstup času veľa nepamätal, ale potvrdil, ţe ţiadne peniaze obţalovanému nedlhoval a zmluvu o pôţičke podpísal zo strachu. Zopakoval, ţe s M. F. predávali pre obţalovaného topánky, ale všetky peniaze mu vyplatili. Topánky, ktoré nepredali mu vrátili. Bál sa, ţe obţalovaný mu niečo vyvedie, myslel si to, mal pred ním rešpekt, ale nevysvetlil prečo. Na rozdiel od predchádzajúcej výpovede dodal, ţe obţalovaný mu povedal, ţe vec vybaví, aby nešiel do basy u toho pána sudcu, ţe je to jeho kamarát, ţe úplatok je pre nejakého pána, ale si nespomenul pre akého, ţe pre nejakého medziprostredníka. Na doplňujúce otázky obhajcov o výške úplatku, ktorý mal byť zaúčtovaný do sumy uvedenej v druhej zmluve o pôţičke a o tom komu mal byť úplatok určený, svedok uviedol, ţe si uţ nič nepamätá. Pri konfrontácii s obţalovaným Ing. M. S. svedok uviedol, ţe obţalovaný mu povedal, ţe v sume je zahrnutý aj úplatok pre sudcu, čo obţalovaný vzápätí poprel. Inak o otázke dlhu medzi obţalovaným a svedkom P. T. vypovedal svedok M. F.. Tento síce v prípravnom konaní potvrdil, ţe spolu so svedkom predával pre obţalovaného Ing. M. S. topánky, ale zároveň uviedol, ţe tieto na mieste ich uskladnenia zhoreli a preto,

výpočtu obţalovaného, mu kaţdý z nich dlhoval sumu 90 000 Sk. Na hlavnom pojednávaní uvedenú sumu upravil na 80 000 Sk s tým, ţe on svoju dlţobu obţalovanému zaplatil, ale po vzájomnej dohode, nie v uvedenej výške a k iným skutočnostiam týkajúcim sa skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku sa svedok vyjadriť nevedel. Ďalšími dôkazmi, na ktorých súd prvého stupňa zaloţil výrok o vine obţalovaných, sú obrazovo – zvukové záznamy z

1. októbra 2010,
2. októbra 2010 a
3. februára
4. 4 To 10/2013 21 Nemôţu byť nijaké pochybnosti o tom, ţe vyhotovovanie obrazovo – zvukových záznamov je zásahom do práva na súkromie zaznamenávaných osôb. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby tento zásah spĺňal poţiadavky legality, legitimity a proporcionality, ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z
5. júna 2012, sp. zn. I. ÚS 114/
6. Legalita zásahu do práva na súkromie znamená, ţe štát môţe do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe zákona, v súlade s platnými právnymi predpismi. Legitímnosť zásahu do práva na súkromie vyplýva z čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a znamená, ţe do práva na súkromie moţno zasiahnuť len vtedy, keď je to v záujme štátu z dôvodu ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti v záujme spoločnosti z dôvodu ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práv a slobôd. Proporcionalita zásahu znamená, ţe k zásahu moţno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné (sledovaný cieľ nemoţno dosiahnuť miernejšími prostriedkami) a iba v duchu poţiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou a voľným duchom. Ústavný súd uţ v rámci svojej judikatúry vyslovil, ţe

jeho názoru nemôţu byť nijaké pochybnosti o tom, ţe príkaz musí byť odôvodnený a preskúmateľnosť jeho dôvodnosti si vyţaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti, je súhlas či príkaz spravidla nepreskúmateľný. Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových, alebo iných záznamov vydal sudca pre prípravné konanie Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica

1. augusta 2005, sp. zn. BB-ŠS-V-1-37/05-4Nttš-97 (meno sudcu sa v ňom nenachádza) bez uvedenia ustanovenia Trestného poriadku, na podklade ktorého tento príkaz vydal na dobu od
2. septembra 2005 do
3. novembra
4. V jeho odôvodnení uviedol uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania vo veci s označením právnej kvalifikácie stíhaného konania a znenie skutkovej vety. Poukázal na to, ţe prokurátor svoj návrh odôvodnil v podstate tak, ţe vyhotovovaním obrazových a zvukových alebo iných záznamov budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, ktorých zistenie iným spôsobom by bolo neúčinné a nemoţné. Na záver príkazu uviedol, ţe preštudovaním vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, ţe je dôvodné predpokladať, ţe v kancelárii JUDr. V. V. môţe dôjsť k stretnutiam s osobami, ktoré majú záujem ovplyvňovať výsledky trestného, 4 To 10/2013 22 ako aj občianskoprávneho konania. Tieto poznatky nie je moţné získať vyhotovovaním obrazových, zvukových alebo iných záznamov iným spôsobom. Je predpoklad, ţe vyhodnotením takto získaných záznamov môţe byť ustálený páchateľ vyššie uvedenej trestnej činnosti, čo povedie k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe. Odôvodnenie obsiahnuté v príkaze sudcu pre prípravné konanie vo svetle citovaného nálezu ústavného súdu moţno povaţovať len za formálne. Nie sú v ňom uvedené ţiadne konkrétne skutočnosti ani iná relevantná konkrétna vysvetľujúca argumentácia o iných miernejších prostriedkoch, ktorými nebolo moţné dosiahnuť sledovaný cieľ, ani informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú bol podaný návrh prokurátora na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iným záznamov. Taký spôsob odôvodnenia, aký pouţil sudca pre prípravné konanie pre absenciu iných dôkazných prostriedkov, ktoré neviedli k objasneniu veci alebo nemohli byť vo veci pouţité, akceptovať nemoţno, a preto vydaný príkaz treba povaţovať za zjavne neodôvodnený. Akceptovanie takéhoto postupu by malo za následok nezákonné zásahy do ústavou a dohovorom chráneného práva na súkromie osôb bez akejkoľvek relevantnej argumentácie o tom, z akého dôvodu k takémuto razantnému zásahu do súkromia došlo a prečo a aké iné miernejšie prostriedky neviedli k jeho nahradeniu a k objasneniu veci. Rozhodne si z neho nemoţno utvoriť obraz o tom, z akého dôvodu bolo potrebné k zásahu prikročiť bez pouţitia miernejších prostriedkov. Vzhľadom na uvedené moţno konštatovať, ţe citovaný príkaz sudcu pre prípravné konanie nespĺňal podmienky vyplývajúce z príslušných zákonov (čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru, čl. 22 ods. 1, ods. 2 ústavy). Skôr uvedené platí aj vo vzťahu k príkazu na predĺţenie doby vyhotovovania obrazových, zvukových alebo iným záznamov zo
5. decembra 2005, sp. zn. BB-ŠS-V-1-76/05-4Nttš-375, ktorý vydal sudca Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (opätovne bez uvedenia jeho mena) na dobu od
6. januára 2006 do
7. februára
8. Aj tento príkaz obsahuje formálne údaje kto, odkedy a pre aký trestný čin stíha doposiaľ nestotoţnenú osobu vystupujúcu ako sudca Okresného súdu v T, opis stíhaného skutku a konštatovanie, ţe sudca uvedeného súdu v uvedenej veci uţ predtým vydal príkaz na predĺţenie vyhotovovania obrazových, zvukových alebo iných záznamov u menovanej osoby, ako aj spôsob odôvodnenia návrhu prokurátora na vydanie tohto príkazu. Následne sa v ňom nachádza len všeobecné konštatovanie sudcu, ţe preštudovaním vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, ţe vydanie príkazu je dôvodné, pretoţe 4 To 10/2013 23 na základe vyhodnotenia spisového materiálu je moţné predpokladať, ţe v kancelárii JUDr. V. V. môţe dôjsť k stretnutiam s osobami, ktoré majú záujem ovplyvňovať výsledky trestného, ako aj občianskoprávneho konania. Tieto poznatky nie je moţné získať vyhotovovaním obrazových, zvukových alebo iných záznamov iným spôsobom. Je predpoklad, ţe vyhodnotením, takto získaných záznamov môţe byť ustálený páchateľ vyššie uvedenej trestnej činnosti, čo povedie k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe. Zo spisového materiálu sudca zistil, ţe doterajšie pouţívanie týchto informačno – technických prostriedkov plní svoj účel, a preto predĺţenie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov povaţoval za nutné. Navyše, k obsahu uvedených obrazovo – zvukových záznamov najvyšší súd uvádza nasledovné. Z obrazovo – zvukového záznamu z
9. októbra 2005 moţno zistiť, ţe v miestnosti sa nachádzajú obţalovaný JUDr. V. V. a svedkyňa L. Š., obţalovaný zapol rádio, hlasitosť jeho zvuku v priebehu rozhovoru so svedkyňou stíšil a s touto sa rozprával o zdravotnom stave jej syna P. Š., a potom si obţalovaný dal do ľavého vnútorného vrecka saka bielu obálku. Z obrazovo – zvukového záznamu zo
10. októbra 2005 vyplýva, ţe obţalovaný sa v miestnosti rozpráva s JUDr. J. V. a do ľavého vnútorného vrecka saka si dáva zväzok bankoviek, avšak nie je vidno odkiaľ ich berie. Z obrazovo – zvukového záznamu z
11. februára 2006 je zrejmé, ţe v miestnosti hrá rádio, obţalovaný sa rozpráva so svedkyňou L. Š. o zdravotnom stave jej syna, o otázkach súvisiacimi s výkon trestu odňatia slobody, uloţeného trestu zákazu činnosti, avšak o ţiadnom úplatku alebo neoprávnenej výhode ţiadnej z osôb reč nebola a svedkyňa obţalovanému nič neodovzdala. Na podklade tejto dôkaznej situácie moţno preto bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, ţe aj po doplnenom dokazovaní vykonanom po ostatnom rozhodnutí najvyššieho súdu, naďalej vo veci existujú dve proti sebe stojace skupiny dôkazov, z ktorých jedna svedčí v prospech obţalovaných a druhá v ich neprospech. 4 To 10/2013 24 Zároveň je tieţ potrebné konštatovať, ţe ani doplneným dokazovaním sa nepodarilo odstrániť významné rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí obţalovaných zo spáchania skutkov usvedčujú. Vykonané nepriame dôkazy nenadväzujú na výpoveď priamej svedkyne L. Š., čo správne a v súlade so zákonom zohľadnil prvostupňový súd vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku napadnutého rozsudku, keď na strane 38 jeho odôvodnenia konštatoval, ţe vo veci nie sú priame dôkazy, okrem výpovede svedkyne L. Š., ktorej výpoveď nie je dostatočným spôsobom potvrdená aj ďalšími dôkazmi. Výpovede nepriamych svedkov Š. H., D. G. a P. Š., ktorý o všetkom vedel iba nepriamo a z rozprávania svojej matky, označil za nepresvedčivé dôkazy, pretoţe svedkovia narábajú s výrazmi ako právnik, advokát a sudca veľmi voľne, vôbec si neuvedomujúc obsahový význam týchto označení a navyše ani raz obţalovaného nespomenuli, ţe peniaze sú určené pre toho sudcu, ktorý súdil P. Š.. Správne preto uzavrel, ţe výpovede týchto svedkov sú pre uznanie viny obţalovaného JUDr. V. V. nepouţiteľné. Z rovnakých dôvodov však skôr uvedené platí aj vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku. Skupina nepriamych dôkazov, ktoré obţalovaného JUDr. V. V. usvedčujú zo spáchania skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku sa odvíja výlučne od jedinej priamej svedkyne L. Š., ktorá uţ vo svojej prvej výpovedi
12. februára 2006, t. j. iba necelé štyri mesiace od spáchania tohto skutku, výslovne uviedla, ţe veľa vecí, o ktorých vypovedala môţe byť nepresných vzhľadom k tomu, ţe veľa vecí zabúda. Spoľahlivo si pamätala len to, ţe obţalovanému dala úplatok trikrát po desaťtisíc korún, aby pomohol jej synovi, dvakrát na O.O. a raz na O.O., ale bliţšie okolnosti a čas odovzdania úplatkov si nepamätala. Zároveň uviedla aj to, ţe obţalovaný jej nevypracoval ţiadnu písomnosť týkajúcu sa jej syna ako strany konania. Napriek tomu sa svedkyňa s pribúdajúcim časom rozpamätávala na ďalšie podrobnosti návštev obţalovaného, ako napríklad kto s ňou bol pri odovzdaní prvého úplatku, odkiaľ mala peniaze na prvý a druhý úplatok (necelých šesť mesiacov od spáchania skutku) to, ţe sa na hlavnom pojednávaní jej syna správala pokojne, len jej to bolo ľúto a plakala (necelých trinásť mesiacov od spáchania skutku) a napokon po štrnástich mesiacoch dodala, 4 To 10/2013 25 ţe obţalovaný jej na zadnú stranu uznesenia (č. l. 342), ktoré im bolo doručené, vo svojej kancelárii napísal ako má ďalej postupovať. Napokon sa svedkyňa na hlavnom pojednávaní so štvorročným a viac ako šesťročným časovým odstupom rozpamätala na ďalšie nové skutočnosti o tom, kto jej poskytol peniaze na tretí úplatok, ţe úplatok obţalovanému dala aj
13. februára 2006, zmenila pôvod peňazí druhého a tretieho úplatku, poprela, ţe sa zverila niekomu mimo obţalovaného, ţe potrebovala s niečím pomôcť a preukázané nepravdivosti vo svojej výpovedi odôvodnila tým, ţe to nebolo úmyselné, ţe úplatok dala druhý raz, nepamätala sa kedy úplatok dala, bola tam viackrát. Svedkovi D. G. naisto povedala, ţe peniaze potrebovala pre obţalovaného, pretoţe vedel, kto súdil jej syna. Nevedela uviesť ako sa dostala k listinnému dôkazu na č. l. 342, nevedela uviesť či túto listinu niekedy videla a v súvislosti s ňou uvádzala iné skutočnosti ako v prípravnom konaní. Napriek tomu, ţe nepriami svedkovia sa o skutočnostiach významných pre posúdenie viny obţalovaného JUDr. V. V. dozvedeli od svedkyne L. Š., ich výpovede na jej výpoveď nenadväzujú. Manţel svedkyne, svedok J. Š. v prvej výpovedi (vykonanej v rovnaký deň ako výsluch jeho manţelky) tvrdil, ţe o veci vie len z rozhovoru medzi jeho manţelkou, dcérou a synom, nepamätal sa kedy to bolo a nezaujímal sa o to. Po doplňujúcej výpovedi svojej manţelky
14. apríla 2006, aj on
15. apríla 2006 uţ svoju výpoveď zmenil a vypovedal, ţe bol s ňou za obţalovaným a na otázku vyšetrovateľa kde presne a či sudcovi osobne obálku dala odpovedal, ţe to uviesť nevie, nakoľko si to nepamätá. Hoci tam bol nevie, nepamätá si to a ani to nevidel, pretoţe manţelka stála pred ním. O tejto skutočnosti mu však svedkyňa povedala pri odchode z kancelárie sudcu. Napriek svojim predchádzajúcim výpovediam v poslednej výpovedi svedok s viac ako ročným časovým odstupom napokon bez akýchkoľvek otázok vyšetrovateľa uviedol, ţe jeho manţelka úplatok dala, videl poloţenie obálky na stôl, pretoţe bol na boku. Svedok P. Š., ktorý mal o všetkom vedieť od svojej matky, pri výsluchu v prípravnom konaní v rovnaký deň ako boli vypočutí aj jeho rodičia vypovedal, ţe peniaze na druhý úplatok pochádzali od jeho švagra F. O. a strýka D. G. a na tretí úplatok od jeho rodičov. 4 To 10/2013 26 Na hlavnom pojednávaní, na ktorom bola pred ním vypočutá jeho matka, sa k druhému úplatku vyjadril tak, ţe sa naň zloţili jeho rodičia a na rozdiel od predchádzajúcej výpovede uviedol, ţe na tretí úplatok peniaze poţičala teta, čo má priateľa. Na doplňujúce otázky však svedok odpovedať nevedel s tým, ţe si uţ ani nepamätá ako to vlastne celé bolo, čo to malo byť a bol dopletený. Matka mu nehovorila ako prebiehali jednotlivé stretnutia so sudcom, podrobne mu to nevysvetľovala. Kedy došlo k odovzdaniu úplatkov nevedel. Prvých desaťtisíc bolo na to, aby nebol zavretý, ale dopadlo to tak, ţe išiel sedieť na tri mesiace. Ani výpovede svedkov Š. H. a D. G. nenadväzujú na výpoveď svedkyne L. Š.. Vo svojich prvých výpovediach svedkovia vypovedali, ţe L. Š. peniaze potrebovala pre nejakého advokáta, právnika, pretoţe nechcela, aby jej syn išiel sedieť. Kedy sa tak stalo si svedkovia nepamätali. Na hlavnom pojednávaní po siedmich rokoch od skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku zhodne svoje výpovede zmenili tak, ţe L. Š. peniaze potrebovala pre advokáta, resp. právnika alebo pre sudc