2 písm. a/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie ministra ţivotného prostredia SR zo dňa 21. augusta 2012 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 161,75 € na účet právnej zástupkyne ţalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, ţe
jeho názoru napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania bez meritórneho prejednania námietok ţalobcu uplatnených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení výnimky ukracuje ţalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody. Ďalej uviedol, ţe zastavenie konania o rozklade by za danej situácie prakticky vylúčilo ţalobcu z moţnosti účinne obhajovať práva a oprávnené záujmy, ktoré v správnom konaní reprezentoval a viedlo by k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Uplynutie doby, počas ktorej mala byť výnimka z podmienok ochrany zrealizovaná, nemoţno povaţovať za odpadnutie dôvodu pre pokračovanie v správnom konaní a za naplnenie zákonnej podmienky pre zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, ţe rozhodnutie o zastavení rozkladového konania v predmetnej veci vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal ţalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný. Ţalovaný napadnutý rozsudok krajského súdu povaţuje za nesprávny z dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keďţe rozhodnutie súdu 1. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, ţe v predmetnej právnej veci sú ţaloba a konanie ţalobcu nepodloţené a účelové, obsahujúce iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu ţalovaného v danom konaní. V tomto prípade je zrejmé, ţe vzhľadom na uplynutie lehoty povolenej výnimky ţalobca nemôţe dosiahnuť cieľ, pre ktorý bolo toto mimovládne zdruţenie zaloţené, t. j. zlepšenie stavu ţivotného prostredia. Konanie ţalobcu je
jeho názoru motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor ţalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Vzhľadom na skutočnosť, ţe vrátením veci 3 2Sžo/51/2014 ţalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez moţnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok správneho konania, ţalovaný zastáva názor, ţe krajský súd svojim rozsudkom celkom bezdôvodne zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamieta a ţalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 4 2Sžo/51/2014
9 písm. a) zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
3 písm. b) zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal ţalobca proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu - Ministerstva ţivotného prostredia, odboru ochrany prírody sp. zn. 3771/2010-2.1 zo dňa 14.7.2010, ktorým prvostupňový správny orgán povolil výnimku zo zakázaných činností
1 písm. a) zákona a ochrane prírody, výnimkou povolil ţiadateľovi usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Kamenná z dôvodu, ţe odpadol dôvod na konanie. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší súd má za to, ţe ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, keďţe v danom prípade, v čase vstupu ţalobcu ako účastníka do správneho konania bol odstrel medveďa hnedého zrealizovaný a ţalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t. j. realizácia jeho práv bola výlučne formálneho charakteru, avšak nemohla reálne zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorý však nepoţiadal o predĺţenie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody. Najvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Snj 72/2013 zo 04. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke <http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko-snj-72-2013.pdf> zastáva názor, ţe neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. 5 2Sžo/51/2014 Správny orgán preto môţe, ba dokonca musí, zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného ţivočícha - medveďa hnedého
3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody
9 písm. a) zákona o ochrane prírody potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Znamená to, ţe aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu podaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o rozklade uţ nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umoţňovalo účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Na záver nedá najvyššiemu súdu nepodotknúť, ţe ochrana ţivotného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôleţitou aktivitou a činnosť zdruţení na ochranu ţivotného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúţi pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by tieto 6 2Sžo/51/2014 zdruţenia mali zakaţdým zvaţovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 20. mája 2015 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.