ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Trnava z
súdu prvého stupňa patrí bývalej manţelke ţalobcu. Súd prvého stupňa tak návrh vo zvyšku zamietol. Ţalobcovi priznal zo sumy 5.069,78 € aj úrok z omeškania v sume 8,5 % ročne, ktorá úroková sadzba bola platná v čase predmetného vzťahu, a to od 5. mája 2008, od ktorého dňa sa ţalovaná dostala do omeškania na základe písomnej výzvy zo strany ţalobcu na zaplatenie. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie účastníkov konania ako vecne správne potvrdil
1 O.s.p. a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav, ţe navrhovateľ spolu s bývalou manţelkou uskutočnili rekonštrukciu bytu, ktorého vlastníčkou je ţalovaná, zo spoločných prostriedkov – z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Rovnako sa odvolací súd stotoţňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, ţe mal za preukázané, ţe zo strany ţalovanej došlo k udeleniu súhlasu s vykonaním rekonštrukcie. Ďalej v napadnutom rozsudku uvádza, ţe súd prvého stupňa daný právny vzťah aj nárok ţalobcu správne posúdil
1 Občianskeho zákonníka, keď zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. To
odvolacieho súdu znamená, ţe ak mal zistený konkludentný súhlas s rekonštrukciou, ale nedohodli sa na úhrade nákladov zo strany ţalovanej, potom mohol ţalobca ako nájomca poţadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci (investície). Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie z dôvodov
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretoţe v konaní došlo k vadám
ust. § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom a ďalej
2 písm. c/ O.s.p. preto, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
ţalovanej súd prvého stupňa ako aj odvolací súd pouţili správne ustanovenie zákona, ale nesprávne ho vyloţili a postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva 3 7 Cdo 194/2014 ţalovanej na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na spravodlivý postup
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalovaná ďalej uviedla, ţe má za to, ţe pokiaľ je postup súdov v rozpore s cit. článkami, je potrebné konštatovať, ţe sa jedná o postup súdov smerujúci k zmätočnému rozhodnutiu s tým dôsledkom, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/. Zároveň poukázala na ustálenú judikatúru súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10 Co/15/2011-405), kde malo byť konštatované, ţe s poţiadavkou na spravodlivý proces, ako aj na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale aj napr. existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, ako aj vnútorná protirečivosť jednotlivých častí odôvodnenia. Ţalovaná uviedla, ţe je nesporné, ţe medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdov v predmetnom konaní je extrémny nesúlad. Ţalovaná ţiada, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobu zamietne a zaviaţe ţalobcu zaplatiť ţalovanej všetky trovy konania. Zároveň ţiada o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa. Ţalobca vyjadrením k dovolaniu ţiada dovolanie zamietnuť a zaviazať ţalovanú zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 377,94 € (2x 18,93 + 2x 8,04 €). Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 4 7 Cdo 194/2014 V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti takému jeho rozhodnutiu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je
1 aţ 3 O. s. p. procesne prípustné. Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
O.s.p., ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Ţalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 5 7 Cdo 194/2014 V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. K odňatiu moţnosti ţalovanej pred súdom konať malo
jej názoru dôjsť tým, ţe z dôvodov existencie extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami odvolacieho súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a teda z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok ako aj z dôvodu porušenia práva ţalovanej ako účastníka konania na spravodlivé súdne konanie, t.j. z dôvodu ţe napadnutým rozsudkom odvolací súd odňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe vada konania vymedzená v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p.,
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, ţe s tam uvedenými poţiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia 6 7 Cdo 194/2014 práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto poţiadavky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa a spĺňa ho aj rozsudok prvostupňového súdu.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Oba súdy v odôvodnení rozhodnutí uviedli stručne rozhodujúci skutkový stav, opísali priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citovali právne predpisy, z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite zdôvodnil v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p., poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania a náleţitú pozornosť venoval právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia tak spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). 7 7 Cdo 194/2014 Ţalovaná svoje dovolanie odôvodnila tieţ odkazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (t.j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 112/2001, sp.zn. 2 Cdo 50/2002). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004, sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn. 3 Cdo 174/2005, sp.zn. 4 Cdo 165/2003). I keby
názoru dovolateľov išlo o nesprávne právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie ţalovanej nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej
8 7 Cdo 194/2014 § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný ţalobca v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 377,94 € (2 x 180,93 € + 2 x 8,04 € reţijný paušál). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobcovi, a to vyjadrenie k dovolaniu. Sadzbu tarifnej odmeny určil
1 v spojení s ustanovením § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych sluţieb v sume 320,34 €, čo s reţijným paušálom (8,04 €) predstavuje spolu 328,38 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. apríla 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.