o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 165/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. A., advokátkou v K.K., proti ţalovaným 1/ H., bývajúcemu vo Z., zastúpenému opatrovníkom Mgr. Š., zamestnancom Okresného súdu K. I, 2/ J., bývajúcej vo Z., zastúpenej opatrovníčkou V., zamestnankyňou Okresného súdu K. II, 3/ K., so sídlom vo Z., IČO: X., zastúpenej U., so sídlom vo Z., IČO: X., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde K. II pod sp. zn. 43 C 191/2009, o dovolaní ţalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v K. zo

1. mája 2013 sp. zn. 2 Co 130/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K. zo
2. mája 2013 sp. zn. 2 Co 130/2012 a rozsudok Okresného súdu K. II z
3. januára 2012 č.k. 43 C 191/2009-264 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu K. II na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd K. II rozsudkom z
4. januára 2012 č.k. 43 C 191/2009-264 určil, ţe kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretá medzi ţalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi a ţalovanou 3/ ako kupujúcou
5. decembra 2007, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu, Správy katastra K. pre okres K. IV obec K. – Nad J., katastrálne územie J., na LV č. X. ako dom č. s. X. stojacom na parcele č. X. a pozemku parcely č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 864 m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra K.
6. apríla 2008 pod spisovou značkou V., je neplatná. Ţalovaným 1/ aţ 3/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 669,68 Eur do 15 dní na účet advokátky. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalobkyňa ako predávajúca a ţalovaní 1/, 2/ ako kupujúci
7. júla 2005 uzavreli kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej 2 4 Cdo 165/2014 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. v kat. úz. J., kúpna cena nehnuteľnosti bola 6.000.000,- Sk. Časť kúpnej ceny 5.000.000,- Sk ţalovaní 1/, 2/ do dnešného dňa ţalobkyni neuhradili. Následne ţalovaní 1/, 2/ ako predávajúci tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z
8. decembra 2007 previedli na ţalovanú 3/, teda dopustili sa konania, v dôsledku ktorého bolo ukrátené uspokojenie ţalobkyninej vymáhateľnej pohľadávky. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy uzavretej
9. decembra 2007 a to z dôvodu, ţe bez určenia neplatnosti zmluvy je právo ţalobkyne na vymoţenie dlţnej sumy, ktorá jej bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Zvolen v konaní 16 C 49/2008, neisté. Určením neplatnosti kúpnej zmluvy sa vlastníkmi nehnuteľností stanú ţalovaní 1/, 2/, ktorým ţalobkyňa nehnuteľnosť odpredala a ktorí jej doposiaľ kúpnu cenu neuhradili. Neplatnosti právneho úkonu sa môţe dovolávať kaţdý, kto je neplatným právnym úkonom dotknutý, koho práva a záujmy sú takýmto úkonom ukrátené. Uviedol, ţe za určovaciu ţalobu podľa ustanovenia § 80c (správne 80 písm. c/ - pozn. dovolacieho súdu) O.s.p. je teda moţné povaţovať aj ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Vyslovil, ţe predmetná kúpna zmluva je neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 59a ods. 1 aţ 3 Obchodného zákonníka, keďţe ţalovaní 1/, 2/ previedli nehnuteľnosti na spoločnosť ţalovanej 3/, pričom zakladateľkou spoločnosti bola ţalovaná 2/, ktorá bola súčasne aj spoločníčkou a konateľkou v čase uzavretia kúpnej zmluvy. K prevodu vlastníckeho práva došlo v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi a preto ţalobkyňa sa mohla domáhať neplatnosti právneho úkonu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom v konaní a vznikom trov na súdnom poplatku a právnom zastúpení. Krajský súd v K. na odvolanie ţalovanej 3/ rozsudkom zo
10. mája 2013 sp. zn. 2 Co 130/2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej 3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,58 Eur do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe po preskúmaní rozsudku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, preto na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku v celom rozsahu poukazuje. V celom rozsahu sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny záujem na poţadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 80 O.s.p., keďţe od rozhodnutia súdu v tomto konaní závisí aj jej uspokojenie v prípadnom konaní nasledujúcom po vyslovení neplatnosti zmluvy. Uviedol, ţe aj ostatné 3 4 Cdo 165/2014 dôvody rozsudku súdu prvého stupňa sú v súlade so zisteným skutkovým stavom, ako aj s citovanými zákonnými ustanoveniami, pokiaľ ide o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, keďţe právny úkon učinený ţalovanými 1/ a 2/ sa prieči dobrým mravom. Z vykonaného dokazovania je náleţitým spôsobom preukázané, ţe ţalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci neuhradili ţalobkyni ako predávajúcej kúpnu cenu za odkúpenú nehnuteľnosť, pričom túto nehnuteľnosť odpredali právnickej osobe, t.j. ţalovanej 3/, pričom zakladateľkou ţalovanej 3/, t.j. spoločnosti s ručením obmedzeným bola ţalovaná 2/, ktorá bola aj spoločníčkou a konateľkou v čase uzatvárania zmluvy, t.j.
11. decembra
12. Uviedol, ţe uţ len samotné toto konanie je porušením § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a preto je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná 3/, ktorá navrhla oba rozsudky súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom) a dôvodnosť (posudzujúc podanie podľa jeho obsahu) z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretoţe súdy dospeli k mylnému záveru, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Dovolateľka v dôvodoch svojho dovolania v prvom rade uviedla, ţe súd prvého stupňa sa s existenciou naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení nevyporiadal vôbec, v odôvodnení rozsudku ho paradoxne úplne opomenul, čoho dôsledkom je úplná nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto častí. Odvolací súd len stroho (jednou vetou) konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení bez toho, aby sa aspoň v minimálnej miere zaoberal právnou argumentáciou uvádzanou v dôvodoch odvolania a v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Dovolateľka ďalej podrobne zdôvodnila (s poukazom najmä na ustanovenie § 59a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka) prečo povaţuje kúpnu zmluvu z
13. decembra 2007 za platnú. V tejto súvislosti tieţ zdôraznila, ţe súd prvého stupňa určovacím výrokom rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 59a ods. 1 aţ 3 Obchodného zákonníka, keďţe ţalovaní 1/ a 2/ previedli nehnuteľnosti na spoločnosť (ţalovanú 3/), pričom zakladateľkou tejto spoločnosti bola ţalovaná 2/, ktorá bola súčasne aj jej spoločníčkou a konateľkou v čase uzavretia zmluvy, z čoho súd prvého 4 4 Cdo 165/2014 stupňa vyvodil absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu v tejto časti nestotoţnil, rozhodnutie o neplatnosti kúpnej zmluvy však povaţoval za vecne správne a to pre rozpor zmluvy s dobrými mravmi, čo odôvodnil dvomi vetami. Odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov preto povaţuje za nepreskúmateľné, nemajúce náleţitosti § 157 ods. 2 O.s.p., ktorých nedostatky jej neumoţňujú primerane reagovať na ich dôvody, argumentovať, prípadne namietať ich skutkové a právne závery. Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovanej 3/ navrhla dovolanie ako neprípustné a tieţ nedôvodné odmietnuť, pretoţe v konaní sa ţiadna vada v zmysle § 237 O.s.p. nevyskytla. Ţiadala priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaní 1/ a 2/ vyjadrenie k dovolaniu nepodali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretoţe právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu moţno napadnúť dovolaním len vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). 5 4 Cdo 165/2014 V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. v znení účinnom do
14. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p., ktoré ţalovaná 3/ v dovolaní ani nenamietala, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na námietky dovolateľky dovolací súd kládol dôraz na skúmanie namietanej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
15. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, 6 4 Cdo 165/2014 sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
16. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v dovolacom konaní, t.j. v konaní, v ktorom sa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom z dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo. Jedným z takých dôvodov je aj odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pod ktorým pochybením súdu sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.). Rovnako do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo kaţdého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. To platí aj pre výklad a pouţívanie procesnoprávnych predpisov. Vydaniu rozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie (fair proces), t.j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny poriadok účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Ide o procesné práva, ktoré môţe účastník uplatniť nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Tejto povinnosti zodpovedá procesné právo účastníka konania na také odôvodnenie rozsudku, ktoré spĺňa poţiadavky vyplývajúce z uvedeného ustanovenia. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretoţe sa mu tým odníma moţnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok 7 4 Cdo 165/2014 a súčasne moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda moţnosť riadne konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 171/2005 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 393/08, I. ÚS 342/2010, III. ÚS 198/2011). Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, ţe premisy uvedené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, vzájomne bezrozporné a spravodlivé. V predmetnej veci odvolací súd v súvislosti s potvrdením rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, ţe po preskúmaní rozsudku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny záujem na poţadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 80 O.s.p. (správne 80 písm. c/ - pozn. dovolacieho súdu), keďţe od rozhodnutia súdu v tomto konaní závisí aj jej uspokojenie v prípadnom konaní nasledujúcom po vyslovení neplatnosti zmluvy. Uviedol, ţe aj ostatné dôvody rozsudku súdu prvého stupňa sú v súlade so zisteným skutkovým stavom, ako aj s citovanými zákonnými ustanoveniami, pokiaľ ide o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, keďţe právny úkon učinený ţalovanými 1/ a 2/ sa prieči dobrým mravom. Z vykonaného dokazovania je náleţitým spôsobom preukázané, ţe ţalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci neuhradili ţalobkyni ako predávajúcej kúpnu cenu za odkúpenú nehnuteľnosť, pričom túto nehnuteľnosť odpredali právnickej osobe, t.j. ţalovanej 3/, pričom zakladateľkou ţalovanej 3/, t.j. spoločnosti s ručením obmedzeným bola ţalovaná 2/, ktorá bola aj spoločníčkou a konateľkou v čase uzatvárania zmluvy, t.j.
17. decembra
18. Uviedol, ţe uţ len samotné toto konanie je porušením § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a preto je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu bolo tak potrebné posudzovať v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Vyhovenie ţalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z
19. decembra 2007 súd prvého stupňa odôvodnil tým, ţe za určovaciu ţalobu podľa ustanovenia § 80c (správne 80 písm. c/ - pozn. dovolacieho súdu) O.s.p. je moţné povaţovať aj ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Vyslovil, ţe predmetná kúpna zmluva je neplatná s poukazom 8 4 Cdo 165/2014 na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 59a ods. 1 aţ 3 Obchodného zákonníka, keďţe ţalovaní 1/, 2/ previedli nehnuteľnosti na spoločnosť ţalovanej 3/, pričom zakladateľkou spoločnosti bola ţalovaná 2/, ktorá bola súčasne aj spoločníčkou a konateľkou v čase uzavretia kúpnej zmluvy. K prevodu vlastníckeho práva došlo v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi a preto ţalobkyňa sa mohla domáhať neplatnosti právneho úkonu. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa trpí absenciou preskúmateľnosti a presvedčivosti. Súd prvého stupňa úvahu prečo ţalobe vyhovel zhrnul do jedného záverečného odseku „V konaní mal súd za preukázané....“, v ktorom stručne zopakoval v odôvodnení uvedený predchádzajúci obsah, pričom na zvyšných stranách rekapituluje priebeh predchádzajúceho konania, doslovne opakuje písomné podania a vyjadrenia účastníkov a cituje jednotlivé zákonné ustanovenia. Dovolací súd sa stotoţňuje s námietkou dovolateľky, ţe súd prvého stupňa, ani odvolací súd v danom prípade náleţite nevysvetlili, v čom spočíva naliehavý právny záujem ţalobkyne na ňou poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), konkrétne čím sa v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok uplatnený ţalobou, zlepší právne postavenie ţalobkyne (a v čom sa odstráni vzájomná spornosť tohto vzťahu), ak súd vyhovie ţalobe o určenie, ţe kúpna zmluva uzatvorená na jednej strane ţalovanými 1/, 2/ a na druhej strane ţalovanou 3/ z
20. decembra 2007, je neplatná. Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej ţaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná ţaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany 9 4 Cdo 165/2014 ţalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Pokiaľ odvolací súd zastával názor, ţe ţalobkyňa „má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 80 O.s.p., keďţe od rozhodnutia súdu v tomto konaní závisí aj jeho uspokojenie sa v prípadnom konaní nasledujúcom po vyslovení neplatnosti zmluvy.“, mal v odôvodnení svojho rozhodnutia tento názor podrobne vysvetliť a konkretizovať, pretoţe tak ako je uvedené vyššie, určovacia ţaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má slúţiť práve predchádzaniu ďalších súdnych sporov. Tak ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd ale neodôvodnil samotnú podstatu procesnej prípustnosti podanej ţaloby a nevysvetlil, v akom smere sa zlepší právne postavenie ţalobkyne, pokiaľ súd vyhovie jej ţalobe, resp. v akom smere sa odstráni spornosť právneho vzťahu medzi ňou a ţalovanými, pokiaľ súd určí, ţe kúpna zmluva z
21. decembra 2007 je neplatná. So zreteľom na vyjadrenie samotnej ţalobkyne, ţe „ak súd vysloví neplatnosť právneho úkonu, tak vlastne vlastníkmi predmetných nehnuteľností sa stanú ţalovaní 1/, 2/, t.zn., ţe pozícia ţalobcu bude oveľa výhodnejšia, lebo vlastne to bude pozícia predávajúceho a kupujúceho a navrhovateľ v tomto spore ako predávajúci za to, ţe kúpna cena za 7 rokov nebola uhradená, môţe realizovať svoje právo na odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy, čo je si myslím taký najväčší dôvod na podanie tejto ţaloby, pretoţe je zrejmé, ţe aj keď ţalobca má podľa pripojeného rozsudku Okresného súdu Zvolen 16C 49/2008 právoplatný rozsudok na zaplatenie 5.000.000,- Sk s príslušenstvom, tak táto suma nenahrádza škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla ....“, mal odvolací súd vysvetliť aj to, prečo práve so zreteľom na cieľ sledovaný podaním tejto ţaloby, je postup zvolený ţalobkyňou práve tým, ktorý definitívne vyrieši vzťahy medzi ţalobkyňou a ţalovanými 1/, 2/. Poţiadavka na jasné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie mimoriadne dôleţitá. V prejednávanej veci sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Bolo potrebné konštatovať, ţe jednoznačnú odpoveď na túto otázku nedáva tak prvostupňový, ako ani odvolací rozsudok. Tým, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotoţnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku nespĺňajúceho poţiadavky riadneho a presvedčivého odôvodnenia, ktoré naviac ešte zavŕšil konštatovaním potreby takéhoto rozhodnutia pre ďalšie konanie, bolo 10 4 Cdo 165/2014 konanie postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, majúce za následok odňatie moţnosti ţalobkyne konať pred súdom, zakladalo nielen prípustnosť, ale aj dôvodnosť podaného dovolania. Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutými rozhodnutiami súdov z hľadiska ich vecnej správnosti ako ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
22. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
23. apríla 2015 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová