o vymoženie 16 596,96 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 4 ECdo 9/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M. S., bytom L., proti povinnej LIVAK PLAST, s.r.o., naposledy so sídlom v Bratislave, Pri Dynamitke 11, vymazaná z obchodného registra od

1. mája 2010, o vymoženie 16 596,96 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 35 Er 240/2004, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
2. marca 2012 sp. zn. 17 CoE 52/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Povinnej a súdnemu exekútorovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava III uznesením zo
3. októbra 2010 č. k. 35 Er 240/2004-18 vyhlásil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu za nepriepustnú a konanie zastavil z dôvodu straty povinného mať spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko bol
4. mája 2010 vymazaný z obchodného registra. Oprávnenému uloţil povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 51,34 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia a súčasne rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Výrok týkajúci sa trov exekúcie odôvodnil odkazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a v rámci náhrady hotových výdavkov vznikom trov na telekomunikačných poplatkoch, výdavkoch spojených so zaloţením spisovej zloţky a obálkach v sume 2,- € a poštovnom za vrátenie poverenia v sume 1,40 € a náhrade DPH za tieto poloţky. 2 4 ECdo 9/2013 Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávneného uznesením z
5. marca 2012 sp. zn. 17 CoE 52/2011 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov súdneho exekútora zmenil, tak ţe oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Štukovskému, Holubyho 2, Nové Mesto nad Váhom náhradu trov exekúcie v sume 47,26 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ţiadnemu z účastníkov ani súdnemu exekútorovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie s poukazom na § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., § 60 písm. c/ toho istého zákona a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odôvodnil tým, ţe podľa jeho názoru „nebolo preukázané, ţe za trovy potrené na účelne vymáhanie návrhu moţno povaţovať telekomunikačné poplatky a náklady na obálky a zaloţenie spisovej zloţky sú nepochybne súčasťou administratívnych prác, ktoré vyţadujú osobné aj vecné náklady, odmena za ktoré je súčasťou odmeny exekútora. Nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je súdny exekútor povinný vrátiť poverenie aţ po právoplatnom zastavení exekúcie, nemoţno náklady s tým spojené zahrnúť do trov, o ktorých súd rozhodoval pri zastavení exekúcie. Súdnemu exekútorovi teda nepatrí náhrada hotových výdavkov v sume 3,40 EUR spolu s 20 % DPH v sume 4,08 EUR“. Námietky oprávneného nepovaţoval odvolací súd z hľadiska vzniku jeho povinnosti zaplatiť trovy exekútora za právne významné, pretoţe ak by exekučný titul bol zrušený, nepochybne by to bol podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. oprávnený, kto by bol povinný trovy nahradiť. V ţiadnom prípade by nebolo moţné uloţiť túto povinnosť subjektu, ktorý nebol účastníkom konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ţiadal ho spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného uţ postupom prvostupňového súdu došlo k odopretiu práva na spravodlivé súdne konanie porušením zásady kontradiktórnosti tým, ţe súd prvého stupňa pred vydaním zjavne nezákonného uznesenia o zastavení exekúcie neumoţnil oprávnenému oboznámiť sa s návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdu exekútorom dňa 20.08.2010, vyjadriť sa k tomuto návrhu, čo malo v konečnom dôsledku za následok, ţe sa oprávnenému odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a ţe prvostupňový súd vec nezákonne rozhodol a s touto procesnou vadou sa nevysporiadal ani odvolací súd, čoho dôkazom je nepresvedčivé odôvodnenie jeho rozhodnutia. Dovolateľ má za to, ţe súd prvého stupňa „legalizujúci vlastné procesné pochybenie... na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia nemohol vyhlásiť 3 4 ECdo 9/2013 exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa §-u 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ale pri dôslednom skúmaní exekučného spisu EX 32/2004 by bol povinný exekúciu zastaviť podľa §-u 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, pretoţe takýto návrh bol povinný podať uţ exekútor, ktorý uţ od roku 2006 z obsahu jeho komunikácie s povinným LIVAK PLAST, s.r.o. vedel, ţe exekúcia bola neúčinne začatá v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postom Okresného súdu Bratislava III – predčasným vyznačením doloţky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č.k. 42 Rob 35/04 zo dňa 24.1.2004 (exekučnom titule)...“ Vzhľadom na existenciu neúčinného exekučného titulu, po začatí exekúcie, nie vinou oprávneného, ale vinou nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III, aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nebola moţná, pretoţe zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, takţe nebolo moţné zaviazať ho na náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, najmä, ak tento pre oprávneného nevymohol ţiadnu sumu. S uvedenými skutočnosťami sa nevysporiadal ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Dovolateľ tak prvostupňovému, ako aj odvolaciemu súdu vytkol, ţe sa „iba príliš formalisticky vyrovnali s ustanovením §-u 203 ods. 1 zák, č. 233/1995 Z.z.“ Oba súdy dôsledne neskúmali, či oprávnený mohol predpokladať, ţe dôjde k zániku exekučného titulu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý moţno podať len proti rozhodnutiam výslovne uvedeným v zákone [viď § 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O.s.p. (pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho súdu)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných procesných vád (viď § 237 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, 4 4 ECdo 9/2013 ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). I keď v danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktoré vykazuje znaky uznesenia v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p., dovolanie proti nemu je zo zákona vylúčené (§ 239 ods. 3 O.s.p.), keďţe ide o uznesenie o trovách konania. Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. ku ktorým je dovolací súd povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p,, ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vynovených v § 237 ods. 1 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací sú zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal. Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade oprávneného nerešpektovali niektoré z týchto práv. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe účelom ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je umoţniť účastníkovi konania, aby po zrušení dovolaním napadnutého rozhodnutia mohol v plnom rozsahu 5 4 ECdo 9/2013 realizovať svoje procesné práva, ktoré mu boli v predchádzajúcom konaní v dôsledku nesprávneho postupu súdu odňaté. Podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nie je splnená v prípade, ak sa účastníkov odňala moţnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, ţe účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, napríklad tým, ţe mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (R 39/1993). V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, ţe po doručení návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, súd prvého stupňa skutočne tento návrh nedoručil oprávnenému. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia citované uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo
6. októbra 2010, č.k. 35 Er 240/2004-18 však bolo oprávnenému (aj súdnemu exekútorovi) riadne doručené. Oprávnený vyuţil svoje právo a podal proti uvedenému prvostupňovému uzneseniu odvolanie, v ktorom nenamietal nedoručenie mu návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie; podstatou jeho odvolania tvorila námietka nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s dôvodom zastavenia exekúcie a stým súvisiacou uloţenou mu povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie. Oprávnený teda mohol a aj uplatnil svoj vplyv na výsledok konania; skutočnosť ţe súdy niţšieho stupňa nerozhodli podľa predstáv oprávneného, nemoţno povaţovať za porušenie jeho práva na spravodlivý proces a za odňatie mu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 137 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania doţadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pokiaľ dovolateľ ďalej svoje dovolanie (vychádzajúc z jeho obsahu) odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), 6 4 ECdo 9/2013 samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavania a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p., nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, ţe povinná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania a súdnemu exekútorovi ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. marca 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová