← Slovensko

o neplatnosť dohody

Najvyšší súd 4 Cdo 198/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ K. S., bytom Ţ.Ţ.Ţ. 2/ E. S., bytom Ţ.Ţ.Ţ. 3/ M.. S., bytom Ţ.Ţ., 4/ V. S., bytom Ţ.Ţ., všetkých zastúpených JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom v Trnave, Nám. SNP 2, proti ţalovaným 1/ Slovenskej konsolidačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, 2/ Credit Clearing Center, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 48, zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom v Bratislave, Miletičova 21, 3/ Genaro Investments Limited, so sídlom v Cyperskej republike, 2259 Arch. Makariou III Ave, Meliza Court 4th Floor, 3105 Limasol, zastúpenému advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, o neplatnosť dohody, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14 C 106/2007, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. októbra 2012, sp. zn. 11 Co 170/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  2. októbra 2012, sp. zn. 11 Co 170/2012 v napadnutej časti spolu s uznesením Krajského súdu v Trnave z
  3. novembra 2012, sp. zn. 11 Co 17/2012 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava rozsudkom z
  4. júla 2008, č. k. 14 C 106/1997-509 určil, ţe dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa
  5. februára 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa
  6. marca 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa
  7. marca 1997 v Trnave notárom JUDR. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná v časti, v ktorej M. S. súhlasil s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení 2 4 Cdo 198/2013 záloţného práva zo dňa
  8. júla 1992 k nehnuteľnosti k. ú. Ţ., LV č. X., parc. č. X. dom, dvor, zastavaná plocha č. s. 78 o výmere 723 m², parc. č. X., orná pôda o výmere 2715 m² a parc č. X./3 zastavaná plocha o výmere 399 m² na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869.000 Sk a v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa
  9. októbra 1992 k nehnuteľnosti k. ú. Ţ., LV č. X., parc. č. X., zastavaná plocha, č. s. X. o výmere 355 m², parc. č. X. záhrada o výmere 203 m², na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo v výške 923.930 Sk, ţalobu ţalobkyne 4/ zamietol, konanie proti ţalovanému 1/ zastavil a ţalovaným 2/ a 3/ uloţil zaplatiť trovy konania ţalobcov JUDr. Tiborovi Sanákovi v sume 383.256,50 Sk do troch dní. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil pouţitím ustanovení § 37, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, ţe sporná notárska zápisnica je absolútne neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť a podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý videl vtom, ţe ţalobcovia skutočne neboli správne informovaní pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, pričom ak by boli zo strany pracovníkov sporiteľne správne informovaní, zápisnicu by nikdy nepodpísali. Podľa ich vyjadrenia, ak by dostali do rúk spornú zápisnicu, boli by si ju prečítali, poradili by sa s právnikom, čo im umoţnené nebolo. Ţalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na kladnom doriešení predmetnej veci v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko výrok rozsudku vo veci odstraňuje ich neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zamietnutie ţaloby ţalobkyne 4/ odôvodni l tým, ţe táto nebola účastníčkou predmetných zmlúv. Konanie voči ţalovanému 1/ zastavil z dôvodu, ţe tento nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nebol pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, keďţe pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpené pohľadávok z
  10. decembra 2004 postúpená na ţalovaného 3/. O trovách konania, vzhľadom na jeho výsledok, rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalovaného 3/ Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  11. januára 2010, sp. zn. 10 Co 246/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 2/ náhradu trov konania vo výške 208,27 € a ţalovanej 3/ náhradu trov konania vo výške 383,66 € k rukám ich advokátov do troch dní. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Trnave napadli ţalobcovi 1/ a ţ 4/ dovolaním, v dôsledku ktorého ho Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesním z
  12. marca 2012, sp. zn. 3 4 Cdo 198/2013 4 Cdo 89/2010 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. V citovanom uznesení s poukazom na skutkové zistenia dovolací súd uviedol, ţe: „ t.č. ţalovanej 1/ bola pôvodnou ţalovanou (Slovenskou sporiteľňou a.s.) postúpená pohľadávka vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy (č. 78-857207-7 z
  13. októbra 1992), zabezpečená zmluvou o zriadení záloţného práva na nehnuteľnosti ţalobcov 1/, 2/ a následne iba táto jedna pohľadávka bola ţalovanou 1/ postúpená ţalovanej 3/. Vzhľadom na to treba dať za pravdu dovolateľom, ţe pokiaľ proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie iba ţalovaná 3/, tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej ţalobcovia 1/, 2/ súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záloţného práva z
  14. októbra 1992 označenej uţ vyššie v odôvodnení tohto uznesenia a v ţiadnom prípade sa nemohlo vzťahovať aj časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené ţalobe ţalobcu 3/. Na strane ţalovaných totiţ nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Kaţdá zo ţalovaných 2/ a 3/ postúpením nadobudla samostatnú pohľadávku vyplývajúcu z dvoch samostatných úverových zmlúv, z ktorých kaţdá jedna bola zabezpečená samostatnou zmluvou o zriadení záloţného práva – jednou týkajúcou sa majetku ţalobcov 1/, 2/ a druhou týkajúcou sa majetku ţalobcu 3/. Preto pokiaľ odvolací súd na odvolanie iba ţalovanej 3/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti tak, ţe v tejto časti ţalobu zamietol, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď bezdôvodne zmenil aj tú časť prvostupňového rozsudku týkajúcu sa ţalobcu 3/, ktorá odvolaním dotknutá nebola“. Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania dotknutého rozsudku odvolacieho súdu, tento bol podľa názoru dovolacieho súdu nepreskúmateľný, v dôsledku čoho v tejto časti odvolací súd zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  15. októbra 2012, sp. zn. 11 Co 170/2012 rozsudok Okresného súdu Trnava z
  16. júla 2008, č. k. 14 C 106/1997-509 v napadnutej časti určenia, ţe dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa
  17. februára 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa
  18. marca 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa
  19. marca 1997 v Trnave notárom JUDR. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná v časti, v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa
  20. októbra 1992 k nehnuteľnosti k. ú. Ţ., LV č. 4 4 Cdo 198/2013 X., parc. č. X., zastavaná plocha, č. s. 40 o výmere 355 m², parc. č. X. záhrada o výmere 203 m², na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo v výške 923.930 Sk zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Odvolanie ţalovaného 3/ proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyšnej vyhovujúcej časti odmietol s tým, ţe o trovách konanie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zmenu prvostupňového rozsudku v napadnutej čas i určenia neplatnosti dohody povinnej a oprávnenej osoby v časti v ktorej ţalobcovi 1/ a 2/ súhlasili s exekúciou do výške záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 20.10.1992 odvolací súd odôvodnil tým, ţe po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Ţalobcovia odvodzovali neplatnosť predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), jednak z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a jednak z dôvodu, ţe právne úkony boli urobené v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka). Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe by predmetné dohody v napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti súd nepochybne označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva a nepochybne z nich vyplýva, ţe predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané na predmetných listoch vlastníctva teda obsah právneho úkonu moţno povaţovať za nepochybný. Rovnako nepodloţenými boli i tvrdenia ţalobcov, ţe premetom zálohu neboli rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záloţných zmlúv nepochybne vyplýva, ţe predmetom zálohu boli i predmetné rodinné domy. Pokiaľ ţalobcovia rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, ţe zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, pričom túto podpísali tým spôsobom, ţe podpísali len čistý list papiera a teda nemali moţnosť sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť, tieto tvrdenia ţalobcovia nepodloţili ţiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia moţno povaţovať za nepodloţené najmä s prihliadnutím na vyjadrenie dotknutých pracovníkov sporiteľne, ako aj vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu spisoval. Konečne, zo strany ţalobcov neboli produkované ani ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, ţe by títo konali v omyle a tento omyl bol ţalovanými vyvolaný, prípadne títo museli o ňom vedieť. Moţno súhlasiť s názorom ţalovaných, ţe uzatváranie notárskych zápisníc s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným postupom peňaţných ústavov. Odmietnutie odvolania ţalovanej 3/ proti rozsudku súdu 5 4 Cdo 198/2013 prvého stupňa vo zvyšnej vyhovujúcej časti odvolací súd odôvodnil tým, ţe odvolanie ţalovanej 3/ sa mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej ţalobcovia 1/ a 2/ súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva z 20.10.1992 a nemohlo sa vzťahovať aj na časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené ţalobe ţalobcu 3/, nakoľko výrokom rozsudku v tejto časti nebola ţalovaná 3/ ţiadnym spôsobom dotknutá. Následne Krajský súd v Trnave uznesením z
  21. novembra 2012 sp. zn., 11 Co 170/2012 o trovách konania rozhodol tak, ţe: „ţiadny z účastníkov (ţalobca 1/, ţalobca 2/, ţalovaný 3/) nemá právo na náhradu trov tohto konania“. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, ţe nakoľko napadnutý prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť v vyhovujúcej časti určenia neplatnosti dohody povinnej a oprávnenej osoby v časti, v ktorej M. S. súhlasil s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa
  22. júla 1992, zamietajúcej časti voči ţalobkyni 4/ a v zastavujúcej časti voči ţalovanému 1/, ako aj v súvisiacej časti trov konania ţalobcov a ţalovaného 2/, predmetom konania zaostalo rozhodnutie o trovách celého konania (prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho) v o vzťahu medzi účastníkmi odvolacieho konania – ţalobcom 1/, ţalobkyňou 2/ a ţalovaným 3/. Potom, s prihliadnutím na tak pomerný úspech, ako aj neúspech týchto účastníkov konania odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, navrhli ho zmeniť a svojej ţalobe vyhovieť a ţalovaného 3/ zaviazať na náhradu trov konania. Dovolanie odôvodnili tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. dovolatelia s poukazom a ustanovenia § 211 ods. 2 O.s.p. a § 213 ods. 1 a 3 O.s.p. vyslovili názor, podľa ktorého odvolací súd v zmysle týchto ustanovení dôsledne nepostupoval, keď nevykonal ţiadne relevantné dokazovanie. Podanie správy predsedom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z § 215 O.s.p. nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. Odvolaciemu súdu vytkli, ţe nezopakoval ani len dôkazy vykonané súdom prvého stupňa napriek tomu, ţe z nich vyvodil opačný záver ako súd prvého stupňa. Pokiaľ 6 4 Cdo 198/2013 ide o uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. dovolatelia poukázali na to, ţe odchýlenie sa odvolacieho súdu od skutkových istení – záverov súdu prvého stupňa bolo vykonané v rozpore s § 213 ods. 3 O.s.p. a preto treba mať za to, ţe naďalej platia správne skutkové závery prvostupňového súdu, z ktorých odvolací súd vyvodil nesprávne právne závery. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dovolatelia namietajú porušenie ich základného práva na súdnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konania uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to v dôsledku nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, čo zakladá procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolaciemu súdu vytkli, ţe nevysvetľuje v odôvodnení rozsudku prečo priznal účelovým výpovediam pracovníkov Slovenskej sporiteľne, ktorých ani nemenuje a notárovi JUDr. Gregorovi, ktorý neboli v konaní vypočutý, väčšiu dôkaznú váhu ako ich logickým a zrozumiteľným výpovediam a tvrdeniam, keď mohol dôvodne predpokladať a následne vyhodnotiť, ţe výpovede pracovníkov Slovenskej sporiteľne budú výslovne účelové, napasované pre potreby konania v snahe zmierňovať svoje neseriózne správanie sa voči ţalobcom. Zároveň odvolací súd nerozhodol o trovách pôvodného a dovolacieho konania podľa § 243d ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k všetkým účastníkom konania a tým sa stalo jeho rozhodnutie v tejto časti zmätočné, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Tieţ poukázali na to, ţe ţalovaný 3/ chcel podať proti rozsudku Okresného súdu Trnava z
  23. júla 2008, č. k. 14 C 106/1997-509 odvolanie, ktoré doručil na prvostupňový súd
  24. septembra 2008, ktoré ale nesprávne označil ako sp. zn. 14 Cb 106/1997, ktoré nesprávne označenie pouţíva aj v texte svojho odvolania, na ktorú vadu poukázali aj vo vyjadrení k odvolaniu. Podľa názoru dovolateľov, ţalovaný 3/ nesprávnym označením čísla konania Okresného súdu Trnava, nepodal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava v konaní 14 C 106/97-509 včas a odvolací súd mal preto podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietnuť. Súčasne upozornili, ţe odvolanie proti rozsudku nepodal účastník konania vedený v konaní a aj v rozsudku označený ako ţalovaný v rade III. GERANO INVESTMENTS LIMITED, Limasol, Cyprus, ale subjekt, ktorý nebol účastníkom konania a v odvolaní uvedený ako ţalovaný v rade III. GENARO INVESTMENTS LIMITED, Limasol, Cyprus, z ktorého dôvodu mal odvolací súd odmietnuť odvolanie tohto subjektu podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V závere dovolania ţiadali o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku. 7 4 Cdo 198/2013 Ţalobcovia 3, 4/ vo vyjadrení k dovolaniu poukázali na to, ţe uţ nie sú účastníkmi dovolacieho konania, ktoré sa týka ţalobcov 1/, 2/, ale navrhli ich dovolaniu vyhovieť. Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu toto ţiadala odmietnuť. Ţalovaní 1/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky po tom, čo nezistil podmienky pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia podľa § 243 O.s.p., ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku podľa § 238 ods. 1 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní 8 4 Cdo 198/2013 uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Dovolatelia výslovne namietali, ţe im postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe dovolaním napadnutý rozsudok neobsahuje riadne a vyčerpávajúce odôvodenie a zároveň odvolací súd nerozhodol o trovách pôvodného a dovolacieho konania podľa § 243d ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k všetkým účastníkom konania a tým sa stalo jeho rozhodnutie v tejto časti zmätočné. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. To jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c. Španielsko z
  25. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp.zn. III ÚS 119/03, I ÚS 226/03) i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z
  26. mája 2008 sp.zn. 4 Cdo 83/2008), podľa ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, 9 4 Cdo 198/2013 prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia (rozsudku, uznesenia) je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. V danom prípade podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku v citovanom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti najmä treba dať za pravdu dovolateľom, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetľuje, prečo priznal výpovediam pracovníkov Slovenskej sporiteľne (ktorých ani nemenuje) a notárovi JUDr. Gregorovi (ktorý nebol v konaní vypočutý) väčšiu dôkaznú váhu, ako výpovediam a tvrdeniam ţalobcov. Pritom práve uvedenie týchto skutočností má podstatný význam pre preukázanie tak správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj pre kontrolu správnosti postupu súdu. Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov má tak za následok jeho nepresvedčivosť a zakladá procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ako ďalší dôvod dovolania uplatnili dovolatelia dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237 O.s.p. sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepotupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe b postupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie 10 4 Cdo 198/2013 nenapravil, ţe odvolací súd rozhodol o veci meritórne hoci mal správne odvolanie odmietnuť a pod. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Opakovanie dokazovania podľa § 213 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd vykonať sám. Pritom pre dokazovanie pred odvolacím súdom platia primerane ustanovenia o dokazovaní pred súdom prvého stupňa (§ 211, § 120 a nasl. O.s.p.). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, ţe by zopakoval alebo doplnil dokazovanie, odvolacie konanie zaťaţí tzv. inou vadou konania v zmysle § 242 ods. 1 vety druhej O.s.p., majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na existenciu ktorej, v prípade podania dovolania musí dovolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a táto vada je dôvodom pre postup dovolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, čo namietali (mimo iného) aj dovolatelia, ţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby sám zopakoval prípadne doplnil dokazovanie a to tak výsluchom samotných účastníkov konania, ako aj v napadnutom rozsudku nemenovaných svedkov, vrátané notára JUDr. Gregora, ktorých výpovede či písomné vyjadrenia vo veci (ide hlavne o písomné vyjadrenie JUDr. Gregora, ktorý v konaní nebol vôbec vypočutý) bez vysvetlenia povaţoval za dôveryhodnejšie dôkazy, ako výpovede samotných ţalobcov. Vychádzajúc z týchto skutočností, s poukazom a vyššie uvedené teoretické východiská, odvolací súd tak zaťaţil konanie vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Vzhľadom na uvedené dovolaciemu súdu neostalo iné ako rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a s ním súvisiace uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.) pričom s prihliadnutím na dôvody pre ktoré došlo k zrušeniu týchto rozhodnutí, dovolací súd nemal moţnosť zaoberať sa ich vecnou správnosťou. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243a ods. 1 O.s.p.). 11 4 Cdo 198/2013 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  27. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  28. februára 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.