Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 365/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. V., bývajúceho v Š., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. E., so sídlom v N., proti ţalovanej A. – O., M., IČO: X. zastúpenej JUDr. P., advokátom v P., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 20 Cpr 1/2012, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2013 sp. zn. 5 CoPr 4/2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2013 sp. zn. 5 CoPr 4/2013 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z
- februára 2013 č.k. 20 Cpr 1/2012-37 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa ţalobou doručenou okresnému súdu
- novembra 2012 domáhal, aby súd určil, ţe skončenie pracovného pomeru ţalovanou z
- októbra 2012 je neplatné. Z neplatného skončenia pracovného pomeru uplatnil náhradu mzdy a to za obdobie
- novembra 2012 do
- decembra 2012 v sume 860,81 Eur. Okresný súd Bratislava II uznesením z
- februára 2013 č.k. 20 Cpr 1/2012-37 zastavil konanie a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil § 7 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 20, § 103 a § 104 O.s.p. a skutočnosťou zistenou z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel SA, vloţka č. 1011/B, podľa ktorého ţalovaná A. – O., M., IČO: X.X., je organizačnou zloţkou podniku zahraničnej osoby, ktorej zriaďovateľom je obchodná spoločnosť A., so sídlom R.. Uviedol, ţe subjekt, ktorý ţalobca označil v ţalobe ako ţalovanú nie je ani fyzickou, ale ani právnickou osobou. 2 4 Cdo 365/2013 Skutočnosť, ţe O. zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do príslušného obchodného registra, neznamená, ţe táto O. je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Organizačnú zloţku podniku zahraničnej osoby nie je preto moţné povaţovať za osobu spôsobilú byť účastníkom občianskoprávneho konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z
- mája 2013 sp. zn. 5 CoPr 4/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodov uvedených v samotnom napadnutom uznesením. Súd prvého stupňa riadne odôvodnil dôvody zastavenia konania z dôvodu nedostatku podmienok konania, ktorou bol nedostatok spôsobilosti byť účastníkom občianskoprávneho konania označenej ţalovanej, keď tento nedostatok nemoţno odstrániť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ţiadal uznesenia niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť pred ním konať. Odvolací súd konal v rozpore s § 214 ods. 1 O.s.p., keď pojednávanie nenariadil, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý proces zahŕňajúce právo na verejné prerokovanie veci. Zároveň vyčítal odvolaciemu súdu, ţe vydal rozhodnutie ignorujúce vo svojom výroku a odôvodnení jeho podanie z
- marca 2013, v ktorom ţalobca poukázal na rozdielnosť posudzovania obchodnoprávnych vzťahov podľa Občianskeho súdneho poriadku a Obchodného zákonníka oproti pracovnoprávnym vzťahom posudzovanými v zmysle Zákonníka práce. Tieţ namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). Mal za to, ţe ním označenie ţalovanej je dostatočné a správne, nakoľko jej bolo pod uvedeným označením umoţnené konať vo viacerých sporoch pod označením organizačnej zloţky a detailnejšie označenie účastníka nemá pre súdnu prax zásadný význam. Ţalovaná povaţovala dovolanie ţalobcu za neprípustné. 3 4 Cdo 365/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa § 236 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (v znení účinnom do
- decembra 2014). V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým došlo k zastaveniu konania, a tak nevykazuje znaky ani jedného z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; prípustnosť podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. (v znení účinnom do
- decembra 2014). Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. 4 4 Cdo 365/2013 Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Ţalobca tvrdí, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytol Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolateľ za procesný postup súdu, ktorým mu podľa jeho názoru mala byť odňatá moţnosť konať pred súdom označuje to, ţe odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie. Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacím súdom. Z ustanovení § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, ţe (len) v prípadoch uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd sám. V prejednávanej veci ţiadna z vyššie uvedených procesných situácii nenastala, keďţe odvolací súd posudzoval správnosť procesného uznesenia súdu prvého stupňa a tak nešlo o prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, s povinnosťou nariadiť 5 4 Cdo 365/2013 pojednávanie (§ 214 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené namietaná vada podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v súvislosti s nenariadením pojednávania nie je daná. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom dochádza aj v prípade, ak súd prvého stupňa zastaví konanie, keď neposúdi správne existenciu podmienok konania, vec meritórne neprerokuje (porovnaj napr. sp. zn. 4 Cdo 143/2006 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) a odvolací súd takéto rozhodnutie potvrdí. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení – pozn. dovolacieho súdu) podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zloţku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zloţky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zápisom v obchodnom registri (§ 21 ods. 3 a ods. 4 veta prvá Obchodného zákonníka). Organizačnou zloţkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je O. podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa pouţíva obchodné meno podnikateľa s dodatkom, ţe ide o odštepný závod (§ 7 ods. 1 Obchodného zákonníka). 6 4 Cdo 365/2013 Vedúci organizačnej zloţky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zloţky alebo podniku (§ 13 ods. 5 Obchodného zákonníka). Z obsahu spisu je zrejmé, ţe sa súdy niţších stupňov príslušnou právnou úpravou neriadili. V sporovom konaní ovládanom dispozičným princípom (teda v konaní zahájiteľnom len na návrh) je jednou z podmienok konania i riadny návrh na začatie konania (ţaloba). Ţaloba musí (okrem iných zákonom ustanovených náleţitostí) obsahovať i celkom určité označenie účastníkov konania tak, aby na jednej strane boli celkom zrejmé osoby, medzi ktorými má podľa predstavy ţalobcu konanie prebiehať a aby na strane druhej bolo moţné vţdy spoľahlivo určiť i to, či osoba označená za účastníka má spôsobilosť byť účastníkom konania, resp. i procesnú spôsobilosť (podmienky konania podľa § 19 a § 20 O.s.p.). V prípade dostatočne podloţeného záveru o úmysle ţalobcu označiť za účastníkov osoby so spôsobilosťou byť účastníkom konania potom treba rovnako trvať aj na tom, aby označenie zodpovedalo aj poţiadavkám vymedzeným v § 79 ods. 1 O.s.p. Ak v ţalobe ktorýkoľvek z vyššie označených atribútov riadneho označenia niektorého z účastníkov chýba, ide o vadu ţaloby, ktorú je potrebné v súčinnosti s účastníkom obracajúcim sa na súd (so ţalobcom) odstrániť. V prejednávanej veci práve súdy niţších stupňov dôsledne nerozlišovali medzi nedostatkom podmienky konania a vadou ţaloby ako navzájom nezameniteľnými pojmami procesného práva, samostatne upravenými, ktoré majú odlišné dôsledky, a s ktorými sa spája aj rozdielny postup súdu. Nedostatok podmienky konania nie je vadou ţaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada ţaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia účastníka v ţalobe je dôvodom postupu podľa § 43 O.s.p. Označenie účastníka je pritom nesprávne najmä, ak chýba niektorý z jeho identifikačných znakov, napr. uvedenie sídla u právnickej osoby. Ak je účastník označený v ţalobe obchodným menom právnickej osoby a jej právnou formou, bez uvedenia jej sídla, potom aj keď za týmito údajmi nasleduje údaj o jej organizačnej zloţke, ide o vadu ţaloby a povinnosť súdu je pokúsiť sa o jej odstránenie postupom podľa § 43 O.s.p. 7 4 Cdo 365/2013 Pri rešpektovaní právnej úpravy, podľa ktorej spôsobilosť byť účastníkom konania majú len fyzické a právnické osoby (vrátane zahraničných osôb) a naopak ju nemajú niţšie organizačné zloţky podnikov (vrátane organizačných zloţiek podnikov zahraničných právnických osôb) tak označenie ţalovanej nekorešpondovalo so zápisom v obchodnom registri a vyvolávalo pochybnosti o tom, či úmyslom ţalobcu bolo za ţalovanú označiť zahraničnú právnickú osobu (českú obchodnú spoločnosť) so spôsobilosťou byť účastníkom konania, alebo len slovenskú organizačnú zloţku zahraničnej právnickej osoby bez príslušnej spôsobilosti. Pokiaľ súd prvého stupňa ţalobcu nevyzval na doplnenie, resp. spresnenie označenia účastníka konania s poučením ako je potrebné toto urobiť (§ 43 ods. 1 O.s.p.) a odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania, odňal ţalobcovi svojím rozhodnutím moţnosť konať pred súdom. Konanie pred ním je teda postihnuté vadou vyplývajúcou z § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd z tohto dôvodu dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a keďţe rovnakou vadou je postihnuté aj konanie pred prvostupňovým súdom, dovolací súd zrušil aj uznesenie tohto súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2015 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová