Najvyšší súd 5 Cdo 250/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. Š.Š., zastúpenej JUDr. I. R.R., proti ţalovaným 1/ M. F. a 2/ A. F.F., o odstránenie dažďových zvodov, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 5 C 252/2006, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- mája 2009, sp.zn. 10 Co 88/2008, 10 Co 89/2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z
- mája 2009, sp.zn. 10 Co 88/2008, 10 Co 89/2008 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z
- júna 2008, č.k. 5 C 252/2006-161 z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z
- júna 2008, č.k. 5 C 252/2006-161 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala odstránenia daţďových zvodov z tej strany rodinného domu a hospodárskej budovy ţalovaných 1/, 2/, ktorá susedila s jej pozemkom, ktorému zodpovedali parcely KN č. X. a KN č. X.kat. územie H.. Zároveň vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţe objektom rodinného domu a hospodárskou budovou (sklady) ţalovaní 1/, 2/ nezasiahli do pozemku ţalobkyne, lebo obidva objekty sú osadené na pozemku, ktorý vlastnia. Daţďové zvody na hospodárskej stavbe tvoria príslušenstvo strechy, ktoré je súčasťou tejto stavby 5 Cdo 250/2010 2 a umiestnením zasahujú nad pozemok ţalobkyne, ale neobťaţujú ju nad mieru primeranú. Pozemok môţe ţalobkyňa uţívať, lebo obmedzenie v šírke odkvapového ţľabu alebo daţďového zvodu nie je obťaţovaním nad mieru primeranú. Toto umiestnenie bolo dohodnuté účastníkmi ešte v roku
- Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
- mája 2009, sp.zn. 10 Co 88/2008, 10 Co 89/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil a zároveň ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
- mája 2008, č.k. 5 C 252/2006-144, ktorým prvostupňový súd priznal znalcovi Ing. M. F., CSc., bytom Š.Š., znaleckú odmenu za podaný znalecký posudok a doplnok k nemu vo výške 11 624,--Sk. Mal za to, ţe prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vo veci samej správne rozhodol, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka . Odvolací súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka a ustálil, ţe ak by rozhodol v zmysle ţaloby ţalobkyne a nariadil odstránenie daţďových ţľabov, ktoré sú súčasťou stavby, týmto právnym zásahom by spôsobil, ţe daţďová voda by stekala na pozemok ţalobcov (odvolací súd mal zrejme na mysli ţalovaných 1/, 2/ - pozn. dovolacieho súdu) a tým by spôsobovala škodu a to by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Za takú vadu označila skutočnosť, ţe odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa
- mája 2009 napriek tomu, ţe jej právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a poţiadala o jeho odročenie. Mala za to, ţe kolízia pojednávaní u právneho zástupcu v spojení so skutočnosťou, ţe trvala na osobnej účasti svojej právnej zástupkyne, je dôleţitým dôvodom na odročenie pojednávania. Namietala, ţe odvolací súd dôvod, pre ktorý právna zástupkyňa ţalobkyne o odročenie pojednávania poţiadala a svoju neúčasť ospravedlnila, neskúmal. Taktieţ namietala, ţe odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p., keď ju nevyzval 5 Cdo 250/2010 3 na vyjadrenie sa k moţnému pouţitiu ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci. Ţalovaní 1/, 2/ navrhli dovolanie ţalobkyne zamietnuť a zaviazať ju k náhrade trov dovolacieho konania v sume 190,11 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 250/2010 4 len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide. 5 Cdo 250/2010 5 K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa
- mája 2009 napriek tomu, ţe jej právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a poţiadala o jeho odročenie. Dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa vytýka túto vadu konania dôvodne. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie na
- mája
- Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaných 1/, 2/ dňa
- apríla 2009 a právnej zástupkyni ţalobkyne dňa
- mája 2009 (č.l. 207 spisu). Podaním zo dňa
- mája 2009, doručeným odvolaciemu súdu dňa
- mája 2009 (č.l. 209 spisu) právna zástupkyňa ţalobkyne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie so skôr nariadenými pojednávaniami na Okresnom súde Košice II (predvolania na pojednávania predloţila vo fotokópii) a zároveň poţiadala o jeho odročenie, nakoľko ţalobkyňa so substitučným zastúpením nesúhlasila a trvala na jej osobnej účasti na pojednávaní. Odvolací súd predmetnej ţiadosti nevyhovel, pojednávanie vykonal v neprítomnosti ţalobkyne a jej právnej zástupkyne a vo veci meritórne rozhodol. Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS 85/06). Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe 5 Cdo 250/2010 6 ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, ale nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého účastníka konania a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd vţdy podľa konkrétnych, individuálnych okolností prípadu. Či sú v tej – ktorej veci dôleţité dôvody pre odročenia pojednávania dané, posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôleţitého dôvodu môţe súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania ţiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Ţiadosť o odročenie pojednávania je podloţená dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumoţňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú váţne (dôleţité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych. Súd má pritom zváţiť závaţnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V kaţdom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov). 5 Cdo 250/2010 7 Dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemoţno spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Ak v takom prípade súd, napriek ţiadosti o odročenie pojednávania, prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (R 41/2002, R 32/2002). V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalobkyne svoju neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila kolíziou s inými, skôr nariadenými pojednávaniami a nesúhlasom ţalobkyne so substitučným zastúpením. Z tohto dôvodu poţiadala o odročenie pojednávania. Ospravedlnenie neúčasti a ţiadosť o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu boli odvolaciemu súdu doručené pred začatím pojednávania. Ak teda odvolací súd za danej skutkovej situácie prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti ţalobkyne a jej právnej zástupkyne, odňal jej moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľka v dovolaní ďalej namietala, ţe odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p., keď ju nevyzval na vyjadrenie sa k moţnému pouţitiu ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa vytýka aj túto vadu konania dôvodne. V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred
- októbrom 2008 pouţijú predpisy účinné od
- októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. S účinnosťou od
- októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.) v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii 5 Cdo 250/2010 8 doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandučnej povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci súd prvého stupňa ţalobu ţalobkyne zamietol, keď s poukazom na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţe objektom rodinného domu a hospodárskou budovou (sklady) ţalovaní 1/, 2/ nezasiahli do pozemku ţalobkyne, lebo obidva objekty sú osadené na pozemku, ktorý vlastnia. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom, konanom dňa
- mája 2009 (č.l. 213 spisu), z neúčasti na ktorom sa právna zástupkyňa ţalobkyne ospravedlnila a ktoré ţiadala odročiť, vyplýva, ţe predsedníčka senátu poučila prítomného právneho zástupcu ţalovaných 1/, 2/, ako aj ţalovaných 1/, 2/, podľa § 213 ods. 2 O.s.p. o moţnosti pouţitia ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka v uvedenej veci. Nakoľko sa právna zástupkyňa ţalobkyne ani ţalobkyňa predmetného pojednávania nezúčastnili, mal odvolací súd aj právnu zástupkyňu ţalobkyne vyzvať, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrila. Keďţe tak neurobil, zaťaţil konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Je pritom právne irelevantné, ţe nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom podľa § 127 Občianskeho zákonníka a potrebu pouţitia ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka v danej veci uviedla ţalobkyňa ako odvolací dôvod v podanom odvolaní. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. 5 Cdo 250/2010 9 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- decembra 2010 JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová