Obsah (8)

§ 142§ 164§ 237§ 220§ 242§ 99§ 243b§ 10

Najvyšší súd 5 Cdo 293/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ F. K., 2/ L. K., 3/ J. K., 4/ E. K., všetci zastúpení JUDr. E.. B., prot

§ 142ods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z

1. augusta 2006, sp. zn. 3 Cdo 248/2005 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
2. júna 2004, sp.zn. 6 Co 137/04 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že odvolací súd napadnuté uznesenie 5 Cdo 293/2009 3 súdu prvého stupňa zrušil bez toho, aby rozhodol vo veci návrhu žalovaného tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa buď potvrdí, zmení a zamietne, prípadne vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 O.s.p.). Dospel preto k záveru, že takýmto postupom odvolacieho súdu, a teda nerozhodnutím o návrhu žalovaného na opravu

§ 164

O.s.p., odňal odvolací súd žalovanému možnosť konať pred súdom

§ 237písm.

f/ O.s.p. Je pritom nerozhodné, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov konania, keďže právne záväzný je len výrok napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a nie jeho odôvodnenie. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcov 1/ až 4/ uznesením z

1. júna 2009 sp.zn. 6 Co 200/2008 (v poradí druhým) uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol opravený výrok uznesenia z
2. mája 2003, č.k. V- 2 12C 156/1995-173, zmenil tak, že návrh žalovaného na vydanie opravného uznesenia zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom k rukám advokátky JUDr. E.. B. trovy odvolacieho konania 85,64 € do troch dní. Na základe skutkového stavu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa z
3. mája 2003, č.k. V-2 12 C 156/95-173 nie je postihnuté chybou v počítaní, takže nebol dôvod pre jeho opravu v zmysle § 164 O.s.p. Konštatoval, že účastníci konania na pojednávaní
4. mája 2003 uzavreli zmier, ktorým sa žalovaný okrem iného zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 354 836 Sk z titulu zročného nájomného za obdobie od
5. januára 1996 do
6. mája
7. Uviedol, že nemal dôvod pochybovať o tom, že práve táto suma bola predmetom zmieru. Svedčia o tom nielen podpisy všetkých účastníkov a ich právnych zástupkýň, ktorými v zápisnici o pojednávaní potvrdili uzavretie zmieru, ale i správanie sa zástupcu žalovaného V. J. na tomto pojednávaní. Ten totiž uviedol, že napriek rade svojej právnej zástupkyne, aby si premyslel, či uzavrie so žalobcami nimi navrhovaný zmier, výslovne súhlasil s „požadovanou výškou nájomného“. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal tiež na to, že schválený zmier je v podstate realizáciou prvej varianty alternatívneho návrhu na zmier, ktorý je súčasťou podania žalobcov z
8. mája
9. Zobral do úvahy tiež skutočnosť, že v zmieri schválenom súdom prvého stupňa nie je žiadna zmienka o tom, že by zročné nájomné za obdobie od
10. januára 1996 do
11. mája 2003 pozostávalo zo sumy 2 400 Sk mesačne, že túto sumu uviedla právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní
12. mája 2003, ale nestala sa súčasťou zmieru. Preto uznesenie súdu prvého stupňa

§ 220O.s.p.

zmenil tak, že návrh žalovaného na vydanie opravného uznesenia zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. 5 Cdo 293/2009 4 Proti tomuto uzneseniu podal včas dovolanie žalovaný, ktorý jeho prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 239 ods. 1 písm.

1. a)O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.
2. b)a
3. c)O.s.p. Spochybnil závery odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí poukazujúc na to, že súd prvého stupňa, ktorý zmier schvaľoval, uznal svoju zrejmú nesprávnosť vydaním opravného uznesenia ako aj na skutočnosť, že na ostatnom pojednávaní účastníci v prednese nesporne vyjadrili svoju vôľu upustiť od úrokov z omeškania (pri bezdôvodnom obohatení bol tento nárok sporný) a platiť mesačne sumu 2200 Sk a 2400 Sk od 13. októbra 1993 do 23. mája 2003. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdí (243b ods. 2 O.s.p.) a prizná žalovanému náhradu trov konania, prípadne ho zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobcovia 1/ až 4/ navrhli dovolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie môže byť podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je

zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto iné vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj

ich obsahu. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd 5 Cdo 293/2009 5 otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žalovaný vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a v dovolacom konaní žiadna z týchto vád ani nevyšla najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo. Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý žalovaný v dovolaní uplatňuje, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Dospel k záveru, že obsah dovolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov v ňom uvedených.

§ 99ods.

1 O.s.p. ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

§ 99ods.

2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

§ 99ods.

3 O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier

hmotného 5 Cdo 293/2009 6 práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Súdny zmier je svojou povahou dohoda účastníkov uzavretá počas konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti a ktorá vyžaduje schválenie súdom. Predpokladá dva dispozitívne úkony účastníkov konania - návrh na uzavretie zmieru a jeho prijatie druhým účastníkom (účastníkmi) a úkon súdu - schválenie. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné rozlišovať dva základné pojmy - zmier a súdny zmier. Zmier je dohoda účastníkov konania, urobená v priebehu konania, ktorou si účastníci upravujú subjektívne hmotné práva a povinnosti. Ak súd dohodu účastníkov (zmier) schváli, stáva sa súdnym zmierom. Súd udelí súhlas s dohodou účastníkov za podmienky, že uzatvorenie zmieru umožňuje povaha veci a súčasne nie je v rozpore s objektívnym právom. Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Zmier musí byť pojatý do súdnej zápisnice, ktorú podpisujú všetci účastníci konania, tak účastník, ktorý uzavretie zmieru navrhol, ako aj účastník, ktorý návrh zmieru prijal. Kým nebol uzavretý zmier, ku ktorému došlo do súdnej zápisnice jeho účastníkmi podpísaný, súd k nemu neprihliada a nemôže teda ani rozhodovať o tom, či ho schváli alebo neschváli. O schválení zmieru súd prvého stupňa rozhoduje uznesením. Zo zápisnice z pojednávania z 23. mája 2003 (č.l. 168) vyplýva, že účastníci konania navrhli schváliť zmier v tomto znení: “Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ nájomné vo výške 2 200 Sk mesačne od 13. októbra 1993 do 12. októbra 1995, celkovo v sume 41 236 Sk do 30. septembra 2003. Žalovaný sa zaväzuje platiť žalobcom 1/ až 4/ nájomné vo výške 2 400 Sk mesačne od 1. januára 1996 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám ktoréhokoľvek žalobcu, počínajúc právoplatnosťou uznesenia. Zročné nájomné za dobu od 1. januára 1996 do 23. mája 2003 v sume 354 836 Sk sa žalovaný zaväzuje zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ do 30. septembra 2003.“ Zmier v tomto znení bol podpísaný všetkými účastníkmi konania, ich právnymi zástupcami a v takom znení bol aj uznesením súdu schválený. Pri posudzovaní chýb vykonaným súdmi nižších stupňov môže dovolací súd vychádzať len zo skutočností uvedených v spise.

§ 164O.s.p.

súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí 5 Cdo 293/2009 7 účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. Citované ustanovenie oprávňuje súd opraviť v rozsudku (uznesení) kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, t.j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej, či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku (uznesenia) a ktoré sú zrejmé. Zákon má na mysli pisárske chyby, omyly v súčtoch a pod. Chyba však musí byť zrejmá (jasná, očividná, nápadná...). Samotná skutočnosť, že každý z účastníkov konania, ako aj súdy oboch stupňov zaujali k namietanej „chybe“ rozdielny názor, odporuje tejto zákonnej požiadavke. Predmetom opravy

citovaného ustanovenia § 164 O.s.p. sa môžu stať iba zrejmé nesprávnosti, ktoré vznikli v dôsledku činnosti súdu a nie účastníkov konania. Dovolací súd nemôže vyvodiť nepochybný záver, či práve činnosťou súdu prvého stupňa (chybnou matematickou operáciou) došlo k dovolateľom namietanej chybe alebo spochybňovaná suma bola výsledkom ústupkov nárokov účastníkov konania a v tejto výške bola následne poňatá do súdnej zápisnice. Rozhodujúce sú skutočnosti uvedené v zápisnici. Z jej znenia však nevyplýva, ktorý z účastníkov navrhoval znenie dohody, ktorý pristúpil k jej zneniu, aká bola miera spoluúčasti súdu na jej znení (či ku konečnej sume zročného nájomného za predmetné obdobie došlo dohodou účastníkov alebo sa k uvedenej sume dopracovali násobkom mesačného nájomného a počtu príslušných mesiacov uskutočneným súdom). Je nejasné, či sa účastníci konania dohodli na výške nájomného, ktoré sa následne stalo základom pre výpočet celkovej zročnej pohľadávky žalovaného alebo to bolo naopak. Táto skutočnosť nijako nevyplýva z obsahu zápisnice a jej uznaním by dovolací súd porušil dispozičnú zásadu, ktorá ovláda proces uzatvárania a schvaľovania súdneho zmieru. Úlohou súdu pri schvaľovaní zmieru nie je posudzovať príčiny a okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmieru, ale len hmotnoprávny súlad dohody účastníkov s platnými právnymi predpismi. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli (§ 99 ods. 2 O.s.p. a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania. Odvolací súd správne poukázal na podpisy účastníkov konania a ich právnych zástupcov potvrdzujúcich znenie zmieru. Podpisom zmieru účastníci konania potvrdili, že predmetný zmier predstavuje vzájomne súhlasne prejavenú vôľu účastníkov konania ohľadom ich práv a povinností, s ktorými sú v občianskom súdnom konaní oprávnení disponovať. Ako bolo vyššie uvedené zmier je hmotnoprávna dohoda 5 Cdo 293/2009 8 účastníkov konania, ktorá je zachytená v zápisnici a je podpísaná všetkými účastníkmi konania. Dovolací súd uvádza, že nie je prípustné meniť pomocou tohto inštitútu rozhodnutie v takom rozsahu, že by opravou jeho výroku účastníkom konania deklaroval nové práva a povinnosti. Odvolací súd preto postupoval správne, keď zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh na opravu uznesenia o schválení zmieru zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neopodstatnene napadol vecne správne uznesenie odvolacieho súdu. Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) preto nie je dôvodné a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

§ 243bods.

1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní (procesne) úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešní účastníci podali v dovolacom konaní návrh na uloženie povinnosti nahradiť im trovy konania. Dovolací súd im priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol štyrom žalobcom vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovaného (§ 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil

§ 10ods.

1 tejto vyhlášky (hodnota veci je v sume 141 236 Sk ako rozdiel medzi sumou 354 836 Sk a sumou 213 600 Sk) v sume 5150 Sk (1250 Sk + 300 Sk za každých aj začatých 10 000 Sk prevyšujúcich sumu 20 000 Sk, teda zo sumy 121 236 Sk, čo je 3900 Sk; 1250 + 3900 = 5150 Sk), t.j. 170,94 €. Odmena právnej zástupkyne žalobcov predstavuje v zmysle § 14 ods. 3 písm. c/ vyhlášky polovicu z tejto sumy 85,47 € - 20 %, t.j. sumu 68,38 € x 4 = 273,52 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 6,95 € ), predstavuje spolu 280,47 €. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. novembra 2010 JUDr. Vladimír Magura, v. r. 5 Cdo 293/2009 9 predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová