o zaplatenie 197,150 Eur

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 184/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M., bývajúceho v T., proti ţalovanej JUDr. J., sudkyni Okresného súdu Prievidza, Š., o zaplatenie 197 150 Eur, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 6 C 147/2013, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

1. novembra 2013 sp. zn. 4 NcC 80/2013, takto r o z h o d o l : Dovolacie konanie z a s t a v u j e. O d ô v o d n e n i e Ţalobca podal
2. októbra 2013 na Okresnom súde Prievidza ţalobu, ktorou sa voči sudkyni JUDr. J. domáhal zaplatenia sumy 197 150 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Sudcovia Okresného súdu Prievidza sa v predmetnej veci cítili byť zaujatí, preto námietku zaujatosti predloţili nadriadenému súdu na rozhodnutie podľa § 16 O.s.p. Krajský súd v Trenčíne uznesením z
3. novembra 2013, sp. zn. 4 NcC 80/2013, rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu Prievidza sú z prejednávania a rozhodovania v danej veci vylúčení a vec podľa § 12 ods. 1 O.s.p. prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Povaţská Bystrica. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal ţalobca dovolanie, v ktorom namietal, ţe súd vec svojvoľne a nezákonne rozhodol, keď svojvoľne vylúčil sudcov Okresného súdu Prievidza z prejednávania a rozhodovania veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní dovolania zistil, ţe nie sú splnené procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní. 2 4 Cdo 184/2014 V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Trenčíne rozhodoval nie ako odvolací súd (po podaní odvolania niektorým z účastníkov konania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa), ale ako nadriadený súd (§ 16 ods. 1 O.s.p.). Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu. Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku upravuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 O.s.p. nemoţno povaţovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným postupom (§ 15, § 15a ods. 1 O.s.p.) predseda okresného súdu, alebo vec prejednávajúci sudca okresného súdu túto predloţiť nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu). Nadriadený súd o tom, či sú sudcovia vylúčení alebo nie rozhoduje nie na základe odvolania, ale na základe zákonom predpokladaného postupu inštančne niţšieho súdu. Krajský súd, resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v daných prípadoch rozhodujú ako súdy vyššieho stupňa (v zmysle hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súdy, ktoré v súdnej sústave zaujímajú vyššie postavenie. Rozhodnutie krajského súdu o tom, či sú (nie sú) sudcovia okresného súdu vylúčení, je síce rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu nie sú potom zákonom pripustené ţiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje 3 4 Cdo 184/2014 ani ţiaden funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku rozhodnúť. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak do právomoci súdov patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto muselo byť konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavené. Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, ţe dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, t.j. vrátane trov dovolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. februára 2015 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová