Najvyšší súd 4 Cdo 233/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. D., bytom R., proti ţalovanej M. D., bytom J., zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Bánošom, so sídlom Parková 1287/4, 986 01 Fiľakovo, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9 C 100/2008, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.11.2012, sp. zn. 15 Co/84/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa ţalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov zo dňa 11.6.2008 domáhal v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov z dôvodu, ţe uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov medzi ním a ţalovanou je neplatná, nakoľko sa týka iba časti bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa názoru ţalobcu ostávajúca časť bezpodielového spoluvlastníctva doposiaľ vyporiadaná nebola, a preto nie je moţné prihliadať na čiastočnú dohodu o vyporiadaní a je potrebné ju povaţovať za absolútne neplatnú. V ţalobe navrhol prikázať ţalobcovi pozemok C. X. so stavbou – radová garáţ a osobné motorové vozidlo A.A. a A. a ţalovanej pozemok C. 1795 so stavbou – rodinný dom s hnuteľným vybavením a zariadením; všetky hnuteľné veci, ako tovar, zásoby, prevádzkové zariadenie ako aj všetky ostatné predmety tvoriace drobný investičný majetok a hmotný investičný majetok v účtovníctve; osobné motorové vozidlo A.A. a osobné motorové vozidlo M.. Ţalobca zároveň navrhol zaviazať ţalovanú zaplatiť zostatok úverov, ktoré boli poskytnuté manţelom z P. a zaplatiť mu sumu 2.000.000,- Sk (66.361,81 €) na úplné finančné 2 4 Cdo 233/2013 vyrovnanie. Ţalobkyňa vo vyjadrení k ţalobe súhlasila, ţe predmetom dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov musí byť všetok majetok, patriaci ku dňu zániku do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Nesúhlasila však s tým, ţe predmetom dohody medzi manţelmi všetok majetok nebol. Podľa jej tvrdení sa zo zániku zdruţenia so ţalobcom vysporiadala a zaplatila mu sumu 760.403,60 Sk, čo malo predstavovať ½ aktív zdruţenia. Omylom vraj bola ţalobcovi zaplatená celá hodnota majetku zdruţenia, takţe mal podľa ţalovanej prevziať od ţalovanej okrem prináleţiacej sumy zo zdruţenia ešte navyše 380.201,80 Sk. Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 9 C 100/2008 z 21.8.2009 ţalobu ţalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zamietol z dôvodu, ţe k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva došlo dohodou podľa § 149 ods. 3 OZ a ţalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie ţaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe odvolania ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 12 Co 381/2009 z 13.1.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov nemôţe byť platná v zmysle § 149 ods. 1 a 2 Obč. zák. s poukazom na ust. § 34 aţ § 50 Obč. zák., pretoţe v nej nie je nad akúkoľvek pochybnosť uvedený rozsah. Podľa odvolacieho súdu dohoda neobsahuje vyporiadanie ohľadom ďalšej nehnuteľnosti patriacej do majetku, a to garáţe, a táto otázka ostala medzi účastníkmi spornou. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe vzhľadom k tomu, ţe je moţné konštatovať, ţe by sa účastníci o zvyšku majetku, ktorý písomná dohoda neobsahuje, dohodli o celom rozsahu ústne alebo konkludentne, bolo nutné vyporiadať ich majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov a za tým účelom vykonať dokazovanie, vyhodnotiť ho a zaujať skutkové a právne závery podľa zásad vyjadrených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 9 C 100/2008 zo 7.3.2012 prisúdil do výlučného vlastníctva ţalobcu nehnuteľnosť na LV č. X. – radovú garáţ a osobné motorové vozidlo A.A. a do výlučného vlastníctva ţalovanej prisúdil rodinný dom, motorové vozidlo A., motorové vozidlo M., nábytok v rodinnom dome + vybavenie, nábytok nadobudnutý zo zmluvy o zdruţení ku dňu 4.10.2007 a ţalovanú zaviazal zaplatiť P. medziúver vrátane úrokov aţ do úplného vyrovnania a rovnako ju zaviazal zaplatiť ţalobcovi 53.641,- € na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí 3 4 Cdo 233/2013 konštatoval, ţe k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov platne nedošlo a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov je platné len vtedy, ak sa týka všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Vzhľadom k tomu, ţe k dohode došlo po zániku majetkového spoločenstva, takáto dohoda uzavretá nebola. Súd prvého stupňa prisúdil ţalobcovi do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť – garáţ vo všeobecnej cene 3.921,41 € a mot. vozidlo vo všeobecnej cene 2.500,- €, a tak ţalobca nadobudol majetok vo finančnom vyjadrení 6.421,41 €. Ţalobca by podľa súdu prvého stupňa mal mať majetok vo výške 60.062,19 €, takţe na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov zaviazal ţalobkyňu vyplatiť ţalobcovi sumu vo výške 53.640,78 €. Voči rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná z dôvodu nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho rozhodnutia. Odvolanie podal aj ţalobca v časti o zaplatenie sumy na vyrovnanie a proti rozhodnutiu o náhrade trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe odvolania podaného účastníkmi konania rozsudkom zo dňa 7.11.2012 sp. zn. 15 Co/84/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a pokiaľ ide o sumu na vyrovnanie, z dôvodu pochybenia vo výpočte, zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 7.3.2012 sp. zn. 9 C/100/
- Odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ ide o zistené skutkové závery ako aj právne posúdenie. Odvolací súd konštatoval, ţe pri revízii daného rozhodnutia zistil počtárske a predovšetkým aj písacie chyby, ktoré viedli k uvedeniu nesprávnej výšky, ktorú má ţalovaná vyplatiť ţalobcovi, keďţe došlo k matematickému pochybeniu. Odvolací súd tak vo svojej podstate rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu s tým, ţe odstránil písomné pochybenia v identifikácii pozemku, na ktorom je postavená garáţ, ako aj jednotlivých chybných súm. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti ţalovanej vyplatiť sumu ţalobcovi, pričom vo svojej podstate ide o potvrdzujúce rozhodnutie aj v tejto časti. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe pokiaľ rozhodoval súd prvého stupňa o trovách konania, jeho rozhodnutie je správne, avšak odvolací súd zdôrazňuje, ţe pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemoţno dospieť k záveru, z ktorého by bolo moţné vyvodiť, kto mal v konaní aký úspech. Nemoţno vyjadriť jednoznačný úspešný úspech toho 4 4 Cdo 233/2013 ktorého účastníka vo veci. Preto je spravodlivé, aby kaţdý z účastníkov si hradil náklady zo svojho. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/, lebo konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., preto, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namieta, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd svojimi rozsudkami porušili zákon, nakoľko dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bola a je platná a súdy o vyporiadaní nemali rozhodovať, ale mali ţalobu zamietnuť, pretoţe ţalobca nikdy súdnym návrhom nenapadol absolútnu neplatnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Ţalovaná v dovolaní navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť k ďalšiemu konaniu a zároveň ţiada rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Ţalobca v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu ţiada dovolanie zamietnuť, nakoľko nie sú na jeho podanie dané dovolacie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalovaná zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo potvrdzujúci rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). 5 4 Cdo 233/2013 Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolanie ţalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu ako celku, t.j. proti výrokom, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 53.559,90 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zostávajúcej časti. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je zaloţená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštitujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok. Odvolací súd teda vo svojej zmeňujúcej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, keď posúdil práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu rovnako ako súd prvého stupňa, navyše aj z rovnakého právneho dôvodu, zmenil len sumu, ktorú je ţalovaná povinná 6 4 Cdo 233/2013 zaplatiť ţalobcovi na úplné vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov z dôvodu pochybenia vo výpočte a písaní. Preto nejde v tejto časti o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. Pre uvedenú časť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor), dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého však odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, i keď ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku tohto však nedošlo k vysloveniu neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 4 a 3 O.s.p. So zreteľom na to by dovolanie v tejto časti bolo prípustné, len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné. So zreteľom na obsah dovolania ţalovanej, ktorá uviedla, ţe v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je nutné v danom prípade zdôrazniť, ţe ak je dovolanie neprípustné podľa § 238 O.s.p., dovolací súd sa nemôţe zaoberať vadami vychádzajúcimi z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. V zmysle ust. § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého stupňa a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Zároveň je potrebné osobitne uviesť, ţe § 237 O.s.p. spája prípustnosť dovolania výlučne len so závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady taxatívne 7 4 Cdo 233/2013 vymedzené v § 237 O.s.p.) a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (R 43/2003). Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ a g/ O.s.p. netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nezistil v predmetnej veci prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 O.s.p. ani podľa ust. § 237 O.s.p., preto dovolanie ţalovanej podľa ust. § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, keďţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. 8 4 Cdo 233/2013 V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo tento nepodal návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová