Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 197/2014 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. E. a sudkýň JUDr. E. a JUDr

§ 142ods.

1 O.s.p. a priznal ţalovanému náhradu trov konania, ktorý mal v konaní plný úspech. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, príp. rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

f/ a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobca povaţuje nemoţnosť obrany svojich práv v odvolacom konaní, v ktorom bol jeho návrh zamietnutý. Je toho názoru, ţe okresný súd, ktorý jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel, dostatočným spôsobom rozviedol svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní o jeho nároku. Tieto zistenia nerozporoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku z

1. marca 2013 a stotoţnil sa so záverom okresného súdu, ţe zodpovednosť za škodu spôsobenú domácky chovaným zvieraťom je potrebné posúdiť podľa ustanovení § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Na základe zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu však bolo Krajskému súdu v Ţiline prikázané znovu konať a rozhodnúť, pričom ten rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol argumentujúc neunesením dôkazného bremena ţalobcom. Nakoľko však odvolací súd doposiaľ skutkové zistenia nepovaţoval za nedostatočné, ţalobca je toho názoru, ţe odvolací súd mal v prípade takéhoto právneho názoru zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie za účelom 5 4 Cdo 197/2014 ďalšieho dokazovania. Ţalobca má tak za to, ţe odvolací súd zmenou rozsudku okresného súdu napadnutým rozhodnutím konal v širších intenciách ako mu bolo uloţené uznesením najvyššieho súdu, čo je podľa jeho názoru splnením dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Zároveň je tieţ toho názoru, ţe na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď nárok ţalobcu zamietol napriek skutočnosti, ţe vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach návrh nepovaţoval za neopodstatnený. Ţalobca ďalej uviedol, ţe v uznesení najvyššieho súdu nebol vyslovený taký právny názor, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie v takých intenciách ako bol vyslovený v napadnutom rozhodnutí a ktorý v ňom mal byť zohľadnený. Zdôraznil, ţe v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám, pričom z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, akým spôsobom odvolací súd po nariadení odvolacieho pojednávania doplnil, resp. opakoval dokazovanie. Namieta, ţe pokiaľ odvolací súd v dôvodoch rozsudku poukazuje na ním vykonanú ohliadku na mieste samom, na takýto zadováţený dôkaz odvolacím súdom nemoţno prihliadnuť, nakoľko krajský súd túto ohliadku vykonal
2. februára 2012, teda po takmer 6 rokoch od začatia konania a ohliadka po takom čase nemôţe skutočnosti ţiadnym relevantným spôsobom preukázať, ak v čase jej vykonania bola situácia na mieste samom diametrálne odlišná od doby, kedy ku škode skutočne došlo. Z uvedeného dôvodu na vykonanú ohliadku ako na dôkaz neopodstatnenosti ţalobcom vzneseného nároku nemoţno za ţiadnych okolností prihliadať. Záverom ţalobca zopakoval, ţe ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal v zmysle § 132 O.s.p. opakovať dokazovanie sám(?). Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v sume 190,58 Eur a navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Ţalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť v podstate z dôvodu neopodstatnenosti namietaných skutočností, keďţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Ţiadal priznať mu náhradu trov dovolacieho konania v sume 158,82 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 6 4 Cdo 197/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V prejednávanej veci dovolanie ţalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej a preto je procesne prípustné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p., môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. v znení účinnom do
3. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“), zaoberal sa najskôr dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad 7 4 Cdo 197/2014 odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Vada konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietaná nebola a v dovolacom konaní ani takáto vada nebola zistená. Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje odňatie moţnosti konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie (§ 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd preto osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). V prejednávanej veci dovolateľ namieta, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe mu znemoţnil obranu jeho práv v rámci odvolacieho konania, v ktorom došlo k zmene rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd po odvolaní ţalovaného proti poslednému (v poradí štvrtému) rozsudku súdu prvého stupňa zo

1. decembra 2010, v prejednávanej veci v rámci doplnenia dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, nariadil na
2. februára 2012 ohliadku na mieste samom, na ktorú predvolal účastníkov a ich právnych zástupcov s upozornením, ţe účasť je povinná (por. č.l. 200). Zo zápisnice o vykonanej 8 4 Cdo 197/2014 ohliadke vyplýva, ţe ţalobca sa ohliadky zúčastnil osobne, pričom jeho právna zástupkyňa napriek tomu, ţe predvolanie na ohliadku prevzala
3. januára 2012, sa ohliadky nezúčastnila. Z obsahu zápisnice z ohliadky však vyplýva, ţe ţalobca nenamietal neprítomnosť svojej zástupkyne, pri objasňovaní skutkového deja aktívne spolupracoval a priebeh ohliadky nerozporoval. Následne odvolací súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín
4. marca 2012, na ktorom bol osobne prítomný ţalobca. Z obsahu spisu vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalobcu sa tohto pojednávania osobne nezúčastnila, na svoje zastupovanie na tomto pojednávaní poverila svoju zamestnankyňu JUDr. L. (por. č.l. 221), ktorej zastupovanie odvolací súd uznesením na pojednávaní nepripustil po zistení, ţe táto nie je advokátkou, ale len zamestnankyňou advokátky. Ţalobca na tomto pojednávaní odmietol vypovedať. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu z
5. marca 2012 sp. zn. 7 Co 112/2011 Najvyšším súdom Slovenskej republiky a vrátením mu veci na ďalšie konanie pre procesné vady, odvolací súd vytýčil pojednávanie na
6. novembra 2013, na ktorom sa ţalobca zúčastnil osobne a na základe substitučnej plnej moci bol zastúpený JUDr. L. (medzičasom uţ advokátkou – pozn. dovolacieho súdu). Z obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, ţe ţalobca bol na tomto pojednávaní odvolacím súdom vypočutý k veci ako účastník konania po poučení podľa § 131 O.s.p., jeho právna zástupkyňa sa v rámci pojednávania vyjadrila k veci a predseda senátu ju vyzval na prednes tzv. záverečnej reči (por. č.l. 274, 274p.v.), ktorú moţnosť vyuţila. Po preskúmaní veci z hľadiska, či konanie odvolacieho súdu je reálne postihnuté ţalobcom tvrdenou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd dospel k záveru, ţe táto námietka ţalobcu nie je opodstatnená. O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, ktorá spočíva v odňatí moţnosti konať pred súdom, ide len vtedy, keď súd neumoţnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3, § 123, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, ţe by ţalobcovi bolo odňaté niektoré z uvedených procesných práv. Ţalobca sa zúčastnil všetkých úkonov vykonávaných odvolacím súdom, vyjadroval sa k tvrdeniam uvádzaným ţalovaným, zúčastnil sa ohliadky na mieste samom, kde podal svoje vysvetlenie na skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoj nárok, vyuţil právo záverečnej 9 4 Cdo 197/2014 reči, pričom v rámci odvolacieho konania ani raz nespochybnil postup odvolacieho konania a nenamietal, ţe by mu odvolací súd neumoţnil uplatniť niektoré z jeho procesných práv. Majúc na zreteli uvedené dovolací súd uzavrel, ţe konanie odvolacieho súdu netrpí ţalobcom namietanou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd tieţ zo zákona prihliadnuť, a to aj vtedy, keď na ňu dovolateľ nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Posudzujúc dovolanie ţalobcu podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.), ţalobca namieta práve túto vadu konania, i keď ju namieta výlučne ako vadu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je daný vtedy, ak konanie je postihnuté vadou, a to takou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvodom dovolania podľa uvedeného ustanovenia môţe byť akákoľvek vada, ak súčasne spĺňa podmienku, ţe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (moţnosť takéhoto následku nestačí). O konaní moţno povedať, ţe je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek z ustanovení zákona upravujúcich konanie od jeho začatia aţ po jeho skončenie. Kedy však daná vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, záleţí vţdy len od posúdenia v konkrétnom prípade. Spravidla takouto vadou bude napr. porušenie ustanovení o dokazovaní tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, hoci boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, alebo hoci súd nevykonal dôkaz navrhnutý na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, dospel k záveru, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, alebo ak boli porušené ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, alebo ak odvolací súd vychádzal z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa, no nepostupoval podľa § 213 ods. 3 alebo 4, 5 O.s.p., t.j. nezopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenie súd prvého stupňa, prípadne nedoplnil dokazovanie a pod. Za vadu konania v zmysle uvedeného ustanovenia nemoţno povaţovať skutočnosť, ţe skutkový stav nebol zistený úplne, ale len to, ţe pri jeho zisťovaní sa nepostupovalo v súlade s príslušnými ustanoveniami o dokazovaní. 10 4 Cdo 197/2014 Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ
7. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Ostatne citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle § 132 O.s.p.; je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho dokazovania. Ak by sa odvolací súd odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa bez toho, aby rešpektoval povinnosť opakovania alebo doplnenia dokazovania, zasiahol by do ústavne zaručeného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, do obsahu ktorého patrí aj to, ţe odvolací súd sa môţe odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania, ktorého výsledky opravnému súdu umoţnia vlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov. Dovolací súd povaţuje v prvom rade zdôrazniť, ţe odvolacie konanie je potrebné povaţovať od podania odvolania účastníkom konania za jeden ucelený celok aţ do času, kedy odvolací súd o odvolaní rozhodne konečným rozhodnutím. Preto v prejednávanej veci tak úkony odvolacieho súdu uskutočnené pred jeho prvým (dovolacím súdom zrušeným) rozsudkom, ako aj úkony uskutočnené po vrátení mu veci na ďalšie konanie, je potrebné povaţovať za úkony súdu vykonané v rámci odvolacieho konania, z ktorých odvolací súd vychádza pri svojom konečnom rozhodnutí o odvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ku skutkovým (nie právnym) záverom, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje hodnotiace závery, dospel odvolací súd na základe vyhodnotenia dôkazov, ktoré sám zopakoval. Odvolací súd vo veci opakoval dôkazný prostriedok – ohliadku. Ohliadku miesta významného pre konanie vykonal
8. februára
9. Podľa obsahu zápisnice o ohliadke (č.l. 215a-215b spisu) ohliadky sa zúčastnili obaja účastníci osobne a právny zástupca ţalobcu. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej na odvolacom súde
10. marca 2012 (č.l. 222-223) vyplýva, ţe predseda senátu na ňom oboznámil priebeh doterajšieho konania a účastníci sa vyjadrili k veci. Okrem ohliadky odvolací súd doplnil 11 4 Cdo 197/2014 dokazovanie aj prečítaním listín – výpisom zo zdravotnej dokumentácie ţalobcu (č.l. 202- 203), lekárskym posudkom o bolestnom (č.l. 208-209) a správou z ambulancie jednodňovej chirurgie (č.l. 211). Na pojednávaní konanom
11. novembra 2013 vypočul účastníkov konania po poučení podľa § 131 O.s.p. a tieţ právnych zástupcov, ktorých na záver vyzval v zmysle ustanovenia § 118 ods. 4 O.s.p., aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa i k právnej stránke veci. Odvolací súd potom na základe takto vykonaných a doplnených dôkazov dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, keď predovšetkým vychádzal z vykonanej ohliadky na mieste samom a lekárskej správy, ţe k spôsobeniu škody na zdraví ţalobcu ako aj na jeho osobných veciach nemohlo dôjsť spôsobom, akým ho popisoval ţalobca, pretoţe vykonaným meraním mal odvolací súd zistené, ţe útočiaci V. nemôţe prestrčiť papuľu cez 7,5 cm medzeru medzi latkami oplotenia, chytiť psa ţalobcu, následne ten istý pes pohrýzť ţalobcu do oboch rúk a druhý pes pohrýzť ţalobcu do predkolenia vzdialeného od plotu 5 – 15 cm. Zároveň odvolací súd vychádzal tieţ zo zadováţenej lekárskej správy, z ktorej vyplývalo, ţe ţalobca mal na rukách drobné hryzné poranenia a na predkolení povrchovú ranu, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nemôţu zodpovedať poraneniu útočiacich V.. Odvolací súd taktieţ na základe zopakovaného dokazovania listinnými dôkazmi dospel k záveru, ţe z týchto nie je moţné zistiť súvislosť s prejednávanou vecou, pretoţe z potvrdenia o ošetrení u veterinárneho lekára nie je moţné zistiť, kedy a akému zvieraťu bolo ošetrenie poskytnuté. Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd zisťoval skutkové okolnosti prípadu vedúce k zmene skutkového stavu. Výsledky doplneného a opakovaného dokazovania – výpovede účastníkov podľa § 131 O.s.p., ohliadka podľa § 130 ods. 2 O.s.p. mali určujúci význam pre rozhodnutie súdu, ich prostredníctvom odvolací súd získal priame poznatky o rozhodných skutočnostiach svojimi zmyslami, zrakom a sluchom. Dovolací súd preto námietku ţalobcu, ţe si nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p., nepovaţoval za dôvodnú. Za dôvodnú dovolací súd nepovaţoval ani námietku ţalobcu, ţe ohliadka odvolacím súdom bola vykonaná po takmer šiestich rokoch od začatia konania, pretoţe v priebehu konania nedošlo k úprave oplotenia pozemku ţalovaného a medzery medzi latami oplotenia sa nezmenili. Námietka ţalobcu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tak nebola dôvodná. Ţalobca v dovolaní namieta tieţ nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v uplatnenom nároku na náhradu škody (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 12 4 Cdo 197/2014 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľ síce formálne namietol existenciu tohto dovolacieho dôvodu, obsahovo ale ničím nevysvetlil, aký omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav má na mysli, ktorý právny predpis nepouţil odvolací súd správne, alebo ktorý nesprávne interpretoval, alebo ktoré nesprávne závery vyvodil zo správnych skutkových záverov. Dovolateľ musí v zmysle § 241 ods. 1 veta prvá O.s.p. v dovolaní popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje jeho opravný prostriedok, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáhal. Dovolateľ vo svojom dovolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, v dôvodoch však namieta nezopakovanie dokazovania odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3 O.s.p. (bezdôvodne - por. tieţ vyššie uvedené), z čoho vyvodzuje len všeobecne nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie dovolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď dovolateľ v dovolaní len označí niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. (napr. tým, ţe poukáţe na označenie ustanovenia zákona alebo odcituje jeho text). Ustanoveniu § 241 ods. 1 O.s.p. zodpovedá a ním uloţenej osobitnej náleţitosti dovolania vyhovuje len také dovolanie, v ktorom sa konkrétne uvádza, z ktorých dôvodov sa napáda rozhodnutie odvolacieho súdu. Predpokladom toho je, ţe dovolateľ popíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, ţe určitý dovolací dôvod je daný, a ţe dostatočne konkrétne uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak dovolateľ podáva dovolanie z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nestačí len samotné poukázanie na označenie (alebo text) tohto zákonného ustanovenia; nevyhnutnou náleţitosťou dovolania je v takomto prípade vymedzenie, ktorý právny záver a z akých dôvodov nepovaţuje dovolateľ za správny. Pokiaľ v dovolaní chýba táto (osobitná) náleţitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom) 13 4 Cdo 197/2014 vymedzený obsah prieskumnej činnosti dovolacieho súdu a rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním nie je moţné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto „uplatneného“ dovolacieho dôvodu. Ţalobca, tým ţe v dovolaní neopísal okolnosti, z ktorých vyvodzuje nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, sám znemoţnil dovolaciemu súdu preskúmať správnosť rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva jeho rozhodnutie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľom riadne uplatnený dovolací dôvod nie je daný – ţalobca napadol zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nebol vydaný v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ ani § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Ďalší dovolací dôvod ale dovolateľ neuplatnil spôsobom, ktorý by zodpovedal § 241 ods. 1 a 2 písm. c/ O.s.p., preto sa dovolací súd nemohol zaoberať správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci, na ktorom toto rozhodnutie spočíva. Najvyšší súd Slovenskej republiky neopodstatnene podané dovolanie ţalobcu preto zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p.). Úspešný ţalovaný v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti ţalobcovi nahradiť mu trovy konania spočívajúce v trovách jeho právneho zastupovania v dovolacom konaní za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu). S prihliadnutím na ustanovenia § 10 ods. 6, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb priznal odvolací súd ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci v celkovej výške 79,41 Eur, ktorú sumu je ţalobca povinný do troch dní zaplatiť k rukám zástupcu ţalovaného. Za úkon právnej pomoci prevzatie a prípravu uplatnený nárok nepriznal z dôvodu, ţe právny zástupca zastupoval ţalovaného v konaní pred súdom prvého a druhého stupňa, uplatňovaný nárok v konaní podrobne poznal uţ z priebehu tohto konania, preto pri poverení zastupovať ţalovaného aj v dovolacom konaní odpadol dôvod na prevzatie a prípravu veci. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 14 4 Cdo 197/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. júna 2015 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová