názoru dovolateľky postačuje tvrdiť, pokiaľ sa nepreukáţe opak, t.j., ţe poistné zaplatené bolo. Za nesprávny povaţuje aj názor 4 4 Cdo 190/2014 odvolacieho súdu týkajúci sa nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného 2/ v predmetnom konaní, pričom podstatu pochybenia odvolacieho súdu vidí dovolateľka predovšetkým v nesprávnej interpretácii ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vychádzajúcej z nesprávneho chápania základných pojmov pouţívaných zákonom vrátane tých, ktoré sú v ňom výslovne definované. Ţalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 500,71 Eur. Zopakoval skutočnosti uvádzané v priebehu doterajšieho konania týkajúce sa vykonania opravy evidenčného čísla v poistnej zmluve, vydania zelenej karty na rok 2004, prijatia poistného poisťovňou na rok 2004, neupozornenia na skutočnosť týkajúcu sa zániku poistenia, nepreukázania doručenia mu listu týkajúceho sa zániku poistného vzťahu a pod. S poukazom na to, ţe v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský vzťah, povaţoval za vylúčené, aby na jeho osobu bola neúmerne prenášaná akákoľvek dôkazná povinnosť, keď dovolateľ zámerne opomína správanie poisťovateľa v dobe po 31. januári 2003 napriek tomu, ţe len z tohto je moţné vyvodiť ďalšie trvanie zmluvného vzťahu v roku 2003 a 2004, keďţe zaplatenie poistného za obdobie roka 2003 je v konaní sporné. Ţalovaný 2/ vyjadrenie k dovolaniu nepodal. Vedľajší účastník na strane ţalobkyne v písomnom vyjadrení uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s právnym odôvodnením podaného dovolania a navrhuje, aby dovolací súd rozhodol v zmysle alternatívneho dovolacieho návrhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), za ktorú koná jeho zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 5 4 Cdo 190/2014 Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolatelia obsahovo vymedzili (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“)., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolateľkou namietaná a dovolacím súdom nebola v konaní ani zistená. Rovnako dovolací súd vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej (neţ v § 237 O.s.p. uvedenej) procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ani procesná vada konania tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Dovolateľka tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť 6 4 Cdo 190/2014 súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Dovolateľka namieta, ţe odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď na vec neaplikoval ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k ţalovanému 1/ a zániku jeho poistného vzťahu a nesprávne interpretoval ustanovenie § 24 ods. 7 tohto zákona vo vzťahu k ţalovanému 2/.
1 zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako drţiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa drţba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺţku poistného obdobia a poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti zanikne tieţ, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. V prejednávanej veci Slovenská poisťovňa, a.s. (právna predchodkyňa vedľajšieho účastníka – pozn. dovolacieho súdu) ako poistník a ţalovaný 1/ ako poistenec, uzatvorili
1 zákona č. 381/2001 Z.z., tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie S. (ďalej len "kancelária").
ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy (v čase vzniku poistnej udalosti zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo Občiansky zákonník).
4 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase, poistenie zodpovednosti zanikne tieţ, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Zákon č. 381/2001 Z.z. (o.i.) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (por. § 9 ods. 4 cit. zákona). Takto koncipovaná právna norma presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je prípustný iný výklad zániku poistného vzťahu. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na to, ţe ţalovaný 1/ nebol zo strany poisťovne upozornený na to, ţe poistný vzťah zanikol, je potrebné uviesť, ţe z ustanovenia ţiadneho právneho predpisu poisťovni takáto povinnosť nevyplýva a existenciu trvania poistného vzťahu v prejednávanej veci nemoţno vyvodzovať ani z následného správania sa poisťovne, pretoţe táto skutočnosť (zánik poistenia) expressis verbis vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Rovnako je potrebné stotoţniť sa s názorom vysloveným dovolateľkou v dôvodoch dovolania, ţe dôkazná povinnosť týkajúca sa (ne)zaplatenia poistného ţalovaným 1/ na rok 2003 stíha ţalovaného 1/ a nie ţalobkyňu a pokiaľ ten nepreukáţe zaplatenie poistného, potrebné je mať za to, ţe poistné zaplatené nebolo. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých 8 4 Cdo 190/2014 sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vţdy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má kaţdá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leţí na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tieţ tvrdí. Občiansky súdny poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťaţujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť účastníka v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, ţe skutočnosti navodzujúce ţalované právo musí tvrdiť ţalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záleţitosťou ţalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môţe meniť, teda môţe dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, ţe neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiţ nemoţno spravodlivo ţiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je moţné preukázať, ţe niečo sa nestalo). V prejednávanej veci to potom znamená, ţe ţalobkyňa nemala povinnosť preukázať neexistenciu skutočnosti, z ktorej odvodzovala tvrdenie, ţe ţalovaný 1/ nezaplatil poistné za rok 2003, ale naopak, preukázanie zaplatenia poistného za toto obdobie bolo výlučne povinnosťou ţalovaného 1/. Tejto dôkaznej povinnosti sa ţalovaný 1/ nemôţe zbaviť ani tým, ţe v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu (ako na to poukazuje vo svojom vyjadrení k dovolaniu – por. č.l. 275). Za dôvodné povaţoval dovolací súd aj dovolanie ţalobkyne vo vzťahu k ţalovanému 2/, keď odvolací súd vo vzťahu k tomuto ţalovanému dospel k záveru, ţe zákon č. 328/2001 Z.z. sa na neho nevzťahuje, pretoţe „Oprávnenie S. je dané tak, ako je dané v paragrafe o pouţití garančného fondu, ale aj o tzv. regrese, ale regrese v zmysle § 24 ods. 7 z dôvodu § 9 4 Cdo 190/2014 24 ods. 2 písm. b/ tohto zákona iba v prípade osobitného regresu, lebo to je osobitné špeciálne ustanovenie vo vzťahu k § 12 tohto zákona.“ Odvolací súd k danej problematike zaujal stanovisko uţ vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Cdo 134/2009, od ktorého stanoviska nemá potrebu ani dôvod sa odkloniť ani v prejednávanej veci.
2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody
odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi
tohto zákona.
7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného
odseku 2 písm. c/. Kancelária je povinná poţadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému
odseku 2 písm. e/ a
1 písm. a/. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, ţe kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba“..). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). 10 4 Cdo 190/2014 V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch
odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade
odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade
odseku 2 písm. e/ a
1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť poţadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, ţe kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, ţe kancelária má právo postihu proti kaţdému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). Preto ak odvolací súd vo vzťahu k ţalovanému 2/ dospel k opačnému právnemu názoru, neposúdil vec správne po právnej stránke ani v tejto časti, pretoţe jeho povinnosťou bolo skúmať zodpovednosť ţalovaného 2/ z pohľadu všeobecnej zodpovednosti zakotvenej v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa a tieţ v od ňom závislom výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 11 4 Cdo 190/2014 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.) Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. júna 2015 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.