1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
2 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. sa obvinení: 1.) H. S., nar. X. v O., S., trvale bytom R. X./X., B., t.č. H. X., B., štátny občan Slovenskej republiky, 2.) S. G. G., nar. X. v C., T., bytom S., A., V. č. X., štátny občan Talianskej republiky, 3.) S. G., nar. X. v C., T., bytom V. X., B., T., štátny občan Talianskej republiky, berú do väzby. Väzba u obvinených začína plynúť od 31. októbra 2014 o 23.09 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. 2 5 Tost 40/2014
1 písm. c/ Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvinenými H. S., nar. X., S. G. G., nar. X. a S. G., nar. X., s a n e u k l a d á. O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len Špecializovaného trestného súdu) uznesením z 3. novembra 2014, sp. zn. Tp 91/2014,
1 písm. a/, c/ Tr. por. vzal obvinených H. S., S. G. G. a S. G. do väzby, ktorá začala plynúť dňa 30. októbra 2014 od 23.09 hod. s tým, že sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Zároveň
1 písm. c/ Tr. por. nad všetkými tromi obvinenými neuložil dohľad probačného a mediačného úradníka. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali sťažnosť H. S., S. G. G. a S. G., ktorú dodatočne odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov v osobitnom písomnom podaní. Obvinený H. S. v písomne odôvodnenej sťažnosti argumentoval tým, že rozhodnutie o väzbe a jej dôvodoch musí byť založené na konkrétnych skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že od roku 2001 žije a pracuje na Slovensku, kde rovnako vlastní aj nehnuteľnosť, z čoho vyplýva, že jeho rodinné a pracovné zázemie sa viaže výlučne k Slovenskej republike, a preto
jeho názoru neexistuje obava, že by ušiel alebo sa skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a vysokému trestu, ktorý mu hrozí. Rovnako sa nestotožnil s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu, pokiaľ tento dospel k záveru, že u neho existuje aj obava, že by v trestnej činnosti pokračoval, pričom v tomto smere argumentoval tým, že tento dôvod väzby bol konajúcim súdom odôvodnený len s poukazom na kriminálnu minulosť ostatných dvoch spoluobvinených. Vzhľadom na vyššie uvedené sa obvinený H. S. podanou sťažnosťou domáhal, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu. Obvinení S. G. G. a S. G. v podstate zhodne argumentovali tým, že sú dosiahnuteľní na adresách v T., resp. M., ktoré uviedli pred sudcom pre prípravné konanie. Rovnako namietali skutočnosť, že poznatky uvedené v správe Interpolu, pobočka Rím, sa nezakladajú na pravde, pričom aj teraz posudzovaných skutkov sa nedopustili a sú nevinní. 3 5 Tost 40/2014 S poukazom na tieto dôvody žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade nimi podanej sťažnosti zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ich z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej prieskumnej povinnosti
1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce týmto výrokom, pričom zistil, že sťažnosť obvinených H. S., S. G. G. a S. G. nie je dôvodná, pokiaľ sa týkala otázky vzatia do väzby a jej dôvodov. Dňa 1. novembra 2014 bolo vyšetrovateľom Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, Expozitúra Bratislava pod sp. zn. PPZ-927/NKA-PZ-BA-2014, začaté a vznesené obvinenie H. S., S. G. G. a S. G. - za obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. i/ Trestného zákona z časti v štádiu pokusu
1 Trestného zákona v bode 1/ za zločin obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. i/ Trestného zákona a § 138 písm. i/ a § 140 písm. c/ Trestného zákona v bode 2/ na tom skutkovom základe, že 1/ od presne nezisteného obdobia, minimálne od začiatku septembra roku 2014 až do 23:09 hod. dňa
1 Tr. por. ak je tu niektorý z dôvodov väzby
a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt obvineného zadržať predbežne sám. Zadržaného obvineného policajt bez meškania oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Súčasne je povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez meškania oznámiť a odovzdať mu rovnopis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, ako aj ďalší spis na rozhodnutie o podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu. 6 5 Tost 40/2014
1 Tr. por. ak prokurátor odovzdá zadržanú osobu súdu
4 alebo
1, pripojí k zároveň podanej obžalobe alebo návrhu na vzatie do väzby celý doposiaľ získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadržanej osoby na slobodu písomným príkazom s primeraným odôvodnením.
2 prvá veta Tr. por. sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby
odseku 1 a doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do väzby, alebo ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne uznesením o nevzatí do väzby
3, inak ju príkazom, ktorý musí byť písomný a primerane odôvodnený, prepustí na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v posudzovanej veci boli splnené lehoty uvedené v §§ 86 ods. 1 a 87 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
čl. 5 ods. 1 písm. c/ dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného zákonom: zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.
čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade s ustanovením odseku 1 písm. c/ tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.
čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, 7 5 Tost 40/2014 bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. V prerokúvanej veci boli sťažovatelia vzatí do útekovej a preventívnej väzby
ustanovení § 71 a nasl. Trestného poriadku, teda v rámci trestného konania pre dôvodné podozrenie z vyššie uvedených trestných činov. Takéto obmedzenie osobnej slobody ratione materiae spadá pod úpravu čl. 5 ods. 1 písm. c/ dohovoru. Už druhá veta čl. 5 ods. 1 dohovoru ustanovuje, že k zbaveniu osobnej slobody môže dôjsť jedine postupom ustanoveným zákonom. Pojem „zákonnosť zbavenia osobnej slobody“ judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vykladá v prvom rade ako „súlad s domácim (národným) právom“. Podobne aj ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy zdôrazňuje, že integrálnou súčasťou ochrany poskytovanej citovanými ustanoveniami je aj príslušná zákonná úprava upravujúca predpoklady vzatia do väzby. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 písm. c/ dohovoru potom
judikatúry ESĽP umožňuje obmedzenie osobnej slobody okrem iného aj pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu.
judikatúry ESĽP „dôvodnosť“ podozrenia predpokladá existenciu skutočností alebo informácií, ktoré objektívnemu pozorovateľovi umožnia urobiť záver, že daná osoba mohla trestný čin spáchať. Najvyšší súd v otázke trestného stíhania vedeného v posudzovanej veci rovnako dospel k záveru, že z doposiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov vyplýva dôvodné podozrenie v rovine rozumnej istoty, že obvinení H. S., S. G. G. a S. G. sa mali dopustiť skutkov, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie z vyššie uvedených trestných činov. 8 5 Tost 40/2014 Keďže sudca pre prípravné konanie v odôvodnení napadnutého uznesenia v dostatočnom rozsahu rozviedol tieto dôkazy a z nich vyplávajúce doteraz zistené skutočnosti nasvedčujúce vyššie uvedenému záveru, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v podrobnostiach na túto argumentáciu len odkazuje, keďže ju považoval za správnu a v súlade so zákonom. Článok 5 ods. 3 dohovoru
judikatúry ESĽP okrem iného vyžaduje, aby väzba obvineného bola - popri dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu, ktoré je condicio sine qua non obmedzenia osobnej slobody
čl. 5 ods. 1 písm. c/ dohovoru - založená na relevantných a dostatočných dôvodoch verejného záujmu, medzi ktoré môže patriť aj zabránenie obvinenému v úteku a rovnako tak v páchaní alebo dokonaní ďalších trestných činov. To si od vnútroštátnych súdnych orgánov vyžaduje, aby vychádzajúc z prezumpcie neviny, preskúmali všetky okolnosti svedčiace v prospech a proti existencii takýchto dôvodov, ktoré opodstatnia odchýlku od pravidla rešpektovania osobnej slobody
čl. 5, a uviesť ich vo svojich rozhodnutiach. Argumenty za prepustenie a proti nemu nesmú byť „všeobecné a abstraktné“, ale musia odkazovať na špecifické skutočnosti a osobné pomery danej osoby, ktoré odôvodnia jej väzbu. Osobitne preventívna väzba nemôže byť považovaná za prostriedok všeobecnej prevencie, ale musí smerovať k zabráneniu spáchania určitého konkrétneho trestného činu. Vychádzajúc z týchto všeobecných východísk, pristúpil najvyšší súd k posúdeniu jednotlivých sťažnostných námietok v rozsahu, v akom boli v podaných sťažnostiach predložené. Spoločnou námietkou všetkých troch sťažovateľov je, že dôvody väzby
1 písm. a/, c/ Tr. por. neboli vôbec dané, pričom odôvodnenie uznesenia sudcu pre prípravné konanie v tomto smere bolo celkom nedostačujúce a nekonkrétne. Náležitosti odôvodnenia uznesenia o väzbe upravuje ustanovenie § 72 ods. 2 druhej vety Tr. por.,
ktorého sa uznesenie o vzatí do väzby musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, o ktoré sa výrok opiera, čo znamená opísanie konania, skutočností alebo okolností, z ktorých súd, resp. sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že je daný niektorý z väzobných dôvodov. V súlade s už citovanou judikatúrou ESĽP k čl. 5 ods. 3 9 5 Tost 40/2014 dohovoru je pritom nevyhnutné, aby tento opis nebol všeobecný alebo abstraktný, ale aby šlo o konkrétne konania, skutočnosti či okolnosti v určitom čase s určitým obsahom. Musí teda ísť o opis tých „konkrétnych skutočností“, ktorých existencia v zmysle predvetia § 71 ods. 1 Trestného poriadku reálne odôvodňuje existenciu niektorého väzobného dôvodu. Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu konštatuje, že toto uznesenie uvedeným požiadavkám vyhovuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vyargumentované celým radom konkrétnych informácií, ktoré či už jednotlivo, alebo vo svojom súhrne viedli sudcu pre prípravné konanie k záveru, že u všetkých troch obvinených existujú dôvody tzv. útekovej a preventívnej väzby, teda v posudzovanom prípade nešlo o akúsi abstraktnú úvahu. Tu treba zdôrazniť, že doposiaľ získané informácie nasvedčujú záveru, že v prípade talianskych štátnych príslušníkov existuje dôvodné podozrenie, že ide o osoby, ktoré takpovediac páchajú trestnú činnosť na remeselnom základe a za tým účelom menia miesta svojich pobytov. Rovnako v prípade obvineného H. S. je potrebné prihliadnuť k tomu, že tento mal výraznou mierou participovať na obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorá bola vysoko sofistikovaná, mala medzinárodný charakter a vyžadovala si vyššiu mieru organizačných schopností. Najvyšší súd má za to, že v momente vzatia do väzby je možné vzhľadom na organizovaný a skupinový charakter trestnej činnosti akceptovať aj spoločné odôvodnenie väzby všetkých obvinených. V tomto prípade potom neobstojí len tvrdenie, že trvalé bydlisko, rodinné a pracovné zázemie sú faktormi, ktoré znemožňujú vyvodiť záver o dôvodnosti tzv. útekovej a preventívnej väzby. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade preukázania viny hrozí obvinenému H. S. skutočne vysoký trest odňatia slobody, ktorý v súhrne s konkrétnymi skutočnosťami rozvedenými v napadnutom uznesení, zakladá dôvodnú obavu z úteku, resp. skrývania sa a rovnako tak obavu, že by trestnú činnosť aj dokončil, keďže jeho konanie vo vzťahu k ťažšiemu následku trestného činu najprísnejšie trestného zostalo v štádiu pokusu len a len v dôsledku skrytej reakcie polície. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že väzbu je potrebné chápať ako zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti 10 5 Tost 40/2014 (a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe, za súčasného zistenia, že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaných trestných činov a existuje dôvodné podozrenie, že dané trestné činy spáchali práve obvinení H. S., S. G. G. a S. G.. Vzhľadom na uvedené potom v tomto počiatočnom štádiu trestného konania vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osoby obvinených neprichádza do úvahy nahradenie väzby ani iným procesným inštitútom. Pochybil len sudca pre prípravné konanie, pokiaľ začiatok väzby stanovil na 30. októbra 2014 o 23.09 hod., i keď zo zápisníc o zadržaní a obmedzení osobnej slobody obvinených vyplýva, že títo boli zadržaní na diaľnici X. na benzínovom čerpadle S. smerom do Českej republiky 31. októbra 2014 o 23.09 hod. Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obvinených H. S., S. G. G. a S. G.
1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol spôsobom totožným s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie s tým rozdielom, že začiatok väzby u všetkých troch obvinených stanovil na
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.