4 Cdo 126/2013 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. E. a členov senátu JUDr. E. a JUDr. Ľ., v právnej veci ţalobcov 1/ R., bývajúceho vo Z.G.X.Z., zastúpeného JUDr. E., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom vo Z.Z. a X./ M., bývajúcej vo Z.G.Z.Z., proti ţalovanému S., so sídlom vo Z.Z., IČO: X., zastúpenému U., N., IČO: X., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7 C 62/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- apríla 2012 sp. zn. 14 Co 266/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Zvolen rozsudkom z
- mája 2011 č.k. 7 C 62/2009-185 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe výpoveď z nájmu bytu č. X., na X.. poschodí, vchod č. X., vo Z.G.Z. doručená ţalobcom
- apríla 2009 je neplatná. Úspešnému ţalovanému priznal podľa § 142 O.s.p. náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého 2 4 Cdo 126/2013 mal preukázané, ţe ţalobcovia ani na opakované výzvy ţalovaného byt za účelom kontroly nesprístupnili, čím hrubo porušili povinnosti nájomcu bytu. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu 1/ rozsudkom z
- apríla 2012 sp. zn. 14 Co 266/2011 rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe určil, ţe výpoveď z nájmu bytu č. X. na X.. poschodí, vchod č. X., zapísanom na liste vlastníctva č. X. pre Katastrálny úrad B., Správa katastra Z., pre okres Z., obec Z., katastrálne územie M., pod A. ,,majetková podstata“ KN – C parcela č. X. o výmere 238 m2 zastavené plochy a nádvoria; parc. č. X.X. o výmere 238 m2 zastavané plochy a nádvoria; parc. č. X. o výmere 238 m2 zastavané plochy a nádvoria; parc. č. X. o výmere 238 m2 zastavené plochy a nádvoria a obytná budova – G. súp. č. X. na parc. č. X., X.X., X. a X.; pod B ,,vlastníci a iné oprávnené osoby“ na S. L.Z., v podiele 1/1 vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele X.; pod C ,,ťarchy“ okrem záloţného práva zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov bytov G. X. neuvádzame, zo dňa
- apríla 2009, doručená ţalobcom 1/, X./ dňa
- apríla 2009 je neplatná. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania 341,94 Eur na účet ich právnej zástupkyne. Zároveň ho zaviazal zaplatiť na účet súdu alebo kolkovými známkami 99,50 Eur súdny poplatok za návrh. Právne svoje rozhodnutie zdôvodnil § 711 ods. 1 písm. d/ a § 665 Občianskeho zákonníka a s poukazom na zopakované a doplnené dokazovanie odvolacím súdom a dospel k záveru, ţe s ohľadom na okolnosti danej veci, súd prvého stupňa nesprístupnenie bytu ţalobcami nesprávne posúdil ako hrubé porušenie povinnosti nájomcu. Súhlasil s tým, ţe iným spôsobom ako ohliadkou bytu nie je moţné vykonať kontrolu, či nájomca uţíva prenajatú vec riadnym spôsobom, no zo samého § 665 Občianskeho zákonníka vyplýva len to, ţe prenajímateľ je oprávnený poţadovať prístup k veci za účelom kontroly. Občiansky zákonník odopretie výkonu práva kontroly prenajímateľa zo strany nájomcu priamo nesankcionuje. Vzhľadom na uvedené a zohľadnení všetkých skutočností, za ktorých ţalobcovia odmietli umoţniť ţalovanému sprístupnenie bytu, dospel odvolací súd k záveru, ţe ţalovaný, ktorý dal ţalobcom výpoveď s poukazom na § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka dôvodiac hrubým porušením povinností nájomcov bytu, nemal k takémuto postupu zákonný dôvod a preto jeho výpoveď z
- apríla 2009 doručenú
- apríla 2009 určil za neplatnú. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. Neúspešného ţalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za ţalobu, z dôvodu, ţe ţalobcovia boli od platenia súdnych poplatkov oslobodení. 3 4 Cdo 126/2013 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Mal za to, ţe rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p., keďţe je zmätočné, nezrozumiteľné, bez takého odôvodnenia, z ktorého by bolo moţné vyvodiť, akými úvahami sa riadil odvolací súd pri vyporiadaní sa s právnym názorom vysloveným krajským súdom v inej veci. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia mu neumoţňovali reagovať na jeho nedostatky, argumentovať prípadne namietať jeho skutkové a právne závery. Zdôraznil, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, spojené s odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ţalovaný ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď tvrdil, ţe Občiansky zákonník sám odopretie výkonu práva kontroly zo strany nájomcu nesankcionuje. Ţalovaný mal za to, ţe Občiansky zákonník v skutočnosti hrubé porušenie aj tejto povinnosti nájomcu sankcionuje, a to hrozbou obdrţania výpovede z nájmu (bytu) zo strany prenajímateľa, pokiaľ takéto porušenie povinnosti dosiahne intenzitu, kedy moţno hovoriť o hrubom porušení tejto povinnosti. Ţalobca 1/ povaţoval dovolanie za nedôvodné. Ţalobkyňa 2/ sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je opodstatnené. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 241 ods. 2 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami 4 4 Cdo 126/2013 uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 241 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (v znení účinnom do
- decembra 2014) zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.). Vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd. Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, ţe v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne takouto vadou zaťaţené, t. j. nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla (prejavila sa), resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu. 5 4 Cdo 126/2013 Ţalovaný vo vzťahu k vade konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z
- januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierky rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z
- mája 1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova a ďalší proti Francúzsku z
- februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou 6 4 Cdo 126/2013 proti takému uplatneniu“ a ţe takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z
- júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). V prejednávanej veci odvolací súd po tom, čo konštatoval, ţe nebol dôvod na potvrdenie alebo zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, citoval procesnoprávne predpisy, vyjadrujúce procesné situácie, za ktorých odvolací súd má povinnosť dokazovanie zopakovať a doplniť (§ 213 ods. 1, 3 aţ 5 O.s.p.) a tieţ hmotnoprávny predpis, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal (§ 711 ods. 1 písm. d/ a § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vysvetlil, z akých právnych skutočností pri posúdení dôvodnosti ţaloby vychádzal. Odvolací súd sa primerane vyporiadal so skutočnosťami, ktoré v konaní ostali sporné. A po doplnení dokazovania vo veci rozhodol. Pokiaľ dovolateľ vyčítal odvolaciemu súdu, ţe sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nevyporiadal s názorom odvolacieho súdu zaujatého v rozhodnutí zo
- februára 2010 sp. zn. 15 Co 368/2009, dovolací súd poznamenáva, ţe označené rozhodnutie vec neposudzovalo (vzhľadom na okolnosti prípadu) z hľadiska intenzity porušenia povinnosti nájomcu (nesprístupnenie bytu), keď zistil, ţe nájomca nebol vopred informovaný o ohliadke bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené namietaná vada (§ 237 písm. f/ O.s.p.) nebola zistená. Ţalovaný v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa dovolateľa v tom, ţe odvolací súd nesprávne uzavrel, ţe Občiansky zákonník sám odopretie výkonu práva kontroly zo strany nájomcu nesankcionuje. Podľa názoru ţalovaného takouto hrozbou je výpoveď z nájmu bytu 7 4 Cdo 126/2013 zo strany prenajímateľa, pokiaľ takéto porušovanie povinnosti dosiahne intenzitu, kedy moţno hovoriť o hrubom porušení tejto povinnosti nájomcom. Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, ţe pokiaľ odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobe vyhovel, treba ho povaţovať za správny i keď čiastočne z iných dôvodov. V zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môţe vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, ţe nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s uţívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, ţe prenechal byt alebo jeho časť do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Citované ustanovenie výslovne za hrubé porušenie povinnosti nájomcu označuje neplatenie nájomného alebo úhradu za plnenie poskytované s uţívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace a tieţ, ţe nájomca prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Z pojmu ,,najmä“ treba usudzovať len na príkladmý výpočet a tak dôvodom výpovede nájmu bytu môţe byť aj iné porušenie povinnosti nájomcu, ktoré však svojou závaţnosťou musí byť porovnateľné s tými, ktoré zákon výslovne uvádza. Základným hľadiskom pre posúdenie intenzity porušenia povinnosti nájomcu bude teda úvaha, či to porušenie, ktorého sa nájomca dopustil, je svojím významom (posudzované najmä z hľadiska oprávnených záujmov prenajímateľa) aspoň tak závaţné ako v citovanom ustanovení uvádzané dôvody. Je nepochybné, ţe medzi povinnosti nájomcu vyplývajúce z nájmu bytu je uţívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne, odstrániť závady a poškodenia, ktoré v dome spôsobil (§ 689, § 693 Občianskeho zákonníka) a povinnosti umoţniť prenajímateľovi kontrolu, či je predmet nájmu riadne uţívaný (§ 665 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka). Zo skutkového zistenia súdu prvého stupňa a doplneného (zopakovaného) dokazovania odvolacím súdom ţalovaný svoj oprávnený záujem odôvodnil potrebou oceniť byt a vyhotoviť znalecký posudok z dôvodu predaja bytu verejnou draţbou (viď výzvu z
- januára 2008). V ţalobcoch uvedené bezpochyby vyvolalo dôvodné obavy zo straty nájomného vzťahu k predmetnému bytu, (umocnené aj snahou pracovníka ţalovaného byt fotografovať) spojené s následným odmietavým postojom ţalobcov na základe následných výziev ţalovaného byt sprístupniť. Tvrdenie ţalovaného, ţe výzvu z
- januára 2008 vyhotovil jeho zamestnanec neznalý práva je právne irelevantné. Tomuto 8 4 Cdo 126/2013 tvrdeniu navyše odporuje obsah predmetnej výzvy, ktorá obsahuje označenie právneho predpisu, na základe ktorého sa má draţba konať, kvalifikovaný popis nehnuteľnosti (majetková podstata, vlastníci a iné oprávnené osoby, ťarchy) a podpis konateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu potom moţno uzavrieť, ţe nesprístupnenie bytu nájomcom nemoţno povaţovať za také hrubé porušenie povinnosti, ktoré by bolo zrovnateľné s dôvodmi vyplývajúcimi z § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ odvolací súd správanie ţalobcov (nesprístupnenie bytu ţalovanému) nepovaţoval za porušenie povinnosti nájomcu zakladajúci výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka nemoţno jeho právne posúdenie povaţovať za posúdenie v rozpore s hmotným právom. Správne potom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, ţe výpoveď z nájmu označeného bytu z
- apríla 2009 je neplatná. Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalovaný neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 Os.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, najvyšší súd jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní úspešným ţalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe nepodali návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.) Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 9 4 Cdo 126/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2015 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová