ust. § 250j ods. 2, písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zrušil rozhodnutie ţalovaného č. SK/0282/99/2012 a SK/0202/99/2012 zo dňa 15. októbra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 719,10 eur na účet jeho právneho zástupcu. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí preskúmal v intenciách ustanovení § 24 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 3, s § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z. alebo zákon ochrane spotrebiteľa), v spojení s ustanoveniami zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) a s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, ţe rozhodnutím sp. zn. P/0416/07/11 a rozhodnutím sp. zn. P/0436/07/11 bola ţalobcovi pre porušenie spotrebiteľského práva konkrétne pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. a/a písm.b/ a § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/a § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa uloţená peňaţná pokuta v celkovej výške (v súhrne za obe správne rozhodnutia) 80 000 eur a to z dôvodov uvedených v rozhodnutí, ktoré mali byť obsiahnuté v 162 zmluvných podmienkach/iných údajných pochybeniach nachádzajúcich sa v jednotlivých kontrolovaných spotrebiteľských zmluvách, (jednalo sa o 4 tipy kontrolovaných spotrebiteľských zmlúv). Podaním odvolania ţalobcu proti uvedeným rozhodnutiam ţalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí prehodnotil postup postihu ţalobcu, uznal odvolacie dôvody v 147 prípadoch (podmienkach) zo 162 prípadov (podmienok). Ţalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe ţalobca sa v týchto prípadoch nedopustil protiprávneho konania, a teda ani nenaplnil skutkové podstaty uvedené vo výroku rozhodnutia (porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm.
1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, ţe zákon o ochrane spotrebiteľa rozlišuje medzi priestupkami a správnymi deliktami, čo má vplyv na subsidiárnu aplikáciu buď správneho poriadku alebo zákona o priestupkoch, keď zákon o ochrane spotrebiteľa v § 23 ods. 3 pri prejednávaní priestupkov odkazuje na všeobecný predpis o priestupkoch a na konanie o správnych deliktoch (§ 24) odkazuje na všeobecný predpis o správnom konaní. Konštatoval, ţe ak prvostupňový správny orgán uloţil ţalobcovi dvoma samostatnými rozhodnutiami pokutu
1 zákona o ochrane spotrebiteľa rozhodoval o správnych deliktoch a povinnosťou nielen prvostupňového správneho orgánu, ale aj ţalovaného bolo dôsledne postupovať
všeobecných predpisov o správnom konaní - správny poriadok. Poukázal na to, ţe spoločné konanie je upravené len v zákone o priestupkoch (§ 57) správny poriadok spojenie vecí na spoločné konanie nepozná a neupravuje.
názoru krajského súdu ak ţalovaný spojil veci do jedného konania, rozhodol nezákonne v rozpore s procesným predpisom (správny poriadok), a preto rozhodnutie ţalovaného trpí inou vadou konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd z uvedených dôvodov pre iné procesné pochybenie zrušil preskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu aj, keď sa ţalobca domáhal preskúmania len výroku o uloţení pokuty.
názoru Krajského súdu ţalovaný tým, ţe spojil veci a nezaoberal sa kaţdým rozhodnutím individuálne, rozhodnutie vo vzťahu k zníţenej pokuty je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súhlasil s námietkami ţalobcu, ţe z preskúmavaného rozhodnutia nemoţno zistiť, za ktoré správne delikty uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia bol ţalobca postihnutý, v akom pomere ku kontrolovaným zmluvným podmienkam a konkrétnym prvostupňovým rozhodnutiam. Konštatoval, ţe ak obidvoma prvostupňovými rozhodnutiami bola ţalobcovi uloţená pokuta v súhrnne 80 000 euro za porušenie v 162 zmluvných podmienkach a zmenou rozhodnutí došlo k uloţeniu pokuty 40 000 eur za porušenie v 15 podmienkach je rozhodnutie bez náleţitého odôvodnenia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a porušením princípu proporcionality. 5 6Sžo/33/2014 Za dôvodnú krajský súd povaţoval aj námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí v skutkovo zhodných alebo v podobných prípadoch nevznikli nedôvodné rozdiely. Uviedol, ţe ak v prípadoch SK/0488/99/2012 a P/415/2/2011 udelil prvostupňový správny orgán v skutkovo obdobných prípadoch s obdobnými účastníkmi konania, kde kontrolovaná osoba bola tieţ spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery s celoslovenskou pôsobnosťou, pokuta 9000 eur a 1200 eur, je to v hrubom nepomere s predmetným rozhodnutím. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil úspechom ţalobcu v konaní a v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 70 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 649,10 eur. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamieta. Ţalovaný v dôvodoch odvolania namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov, ktoré v prípade, ak danú skutkovú podstatu zákon neupravuje, analogicky pouţijú inú podobnú normu na daný prípad a v rámci súdnej praxe Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch pri preskúmavaní správnych rozhodnutí odkazuje na analógiu legis v súvislosti s trestným právom. Dal do pozornosti rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sţ/18/2011, 8Sţ/22/2011, 8Sţ/23/2011, 8Sţ/24/2011, 2Sţf/9/
2 písm. a/ - neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, -
2 písm. b/ - neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
3, -
6 - zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, -
1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/, na § 8 ods. 4 zákona - nepouţívať nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s poţiadavkami odbornej 8 6Sžo/33/2014 starostlivosti, a ktorá môţe podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej sluţbe a nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) zistené pri výkone kontroly zo dňa 16. 11. 2011 v prevádzkarni účastníka konania Consumer Finance Holding, a.s., Bernolákova 4681/17, Poprad a zo dňa 16. 11. 2011 prevádzkarní účastníka konania Consumer Finance Holding, a.s., Bernolákova 4681/17, Poprad, divízia Triangel;
1 zákona o ochrane spotrebiteľa ukladá pokutu vo výške 40 000 eur, slovom štyridsaťtisíc eur, uloţenú pokutu zaviazal účastníka zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloţenou poštovou poukáţkou alebo príkazom na úhradu na účet označený v rozhodnutí. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uloţení sankcie ţalobcovi za porušenie právnych povinností
ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z.. V. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 9 6Sžo/33/2014 Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy ( § 250i ods.2 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. „
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 10 6Sžo/33/2014 Z uvedeného článku ústavy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťaţisko činnosti správneho súdnictva, pretoţe dikcia zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Odvolací súd v danej veci zistil, ţe spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného medzi účastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej v 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o uloţenie sankcie v súlade so zákonom, a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť v rozsahu ţalobných dôvodov uvedených ţalobcom v ţalobe a v rozsahu odvolacích dôvodov ţalovaného uvedených v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, či ţalovaný pri ukladaní výšky sankcie ţalobcovi postupoval v súlade so zákonom. Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z.).
1, 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov 11 6Sžo/33/2014 a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka - OZ).
2, písm. a/, b/, ods. 6, zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu; predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva
. Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
1, 2, písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk (66.387,83 eur); 12 6Sžo/33/2014 za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk (165.969,59 eur).
zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov- správny poriadok), okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/ a § 21 a § 26a.
ods.1, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
53 ods. 1, 2, 4, písm. a/, d/, ods. 5, 10 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného 13 6Sžo/33/2014 predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
ods.1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe správny orgán prvého stupňa v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutí, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania – ţalobcom, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre zmenu jeho rozhodnutí rozhodnutím ţalovaného. Súd prvého stupňa nerozhodol vecne a právne správne, keď preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi sluţieb, ako aj a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodrţiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu 14 6Sžo/33/2014 pred nebezpečnými výrobkami a sluţbami, ktoré môţu spôsobiť ohrozenie zdravia a ţivota a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky, alebo sluţby, ktoré dodávateľ, predajca ponúka kupujúcemu k predaju, alebo poskytovateľ sluţby poskytuje spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného zákona jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany ţivota a zdravia spotrebiteľa. Povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa sluţby vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami alebo sluţbami, ktoré môţu spôsobiť zásah do právom chránených záujmov spotrebiteľa. Výrobky a sluţby musia spĺňať zo strany predávajúceho alebo poskytovateľa sluţby kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Z uvedených dôvodov zákonodarca preto významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa ochraňuje spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto zmlúv, práv a povinností z nich vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti za vady a práv na náhradu škody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v právnych normách § 52 aţ 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise súčasne charakterizuje dobré mravy pri predaji alebo pri poskytovaní sluţby, ktoré sú konkretizované všeobecne uznávanými pojmami ako vţité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôţu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods.1,2 OZ). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi, resp. poskytovateľovi sluţby tak, ţe spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), ustanoviac, ţe neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve povaţuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal moţnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo sluţieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. (§ 53 ods. 1, 4 písm. a/, d/, ods. 5, 10 OZ). V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých 15 6Sžo/33/2014 k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môţu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. V správnom konaní správny orgán konajúci
ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa postupuje
ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov bolo v konaní zistiť skutočný stav a pri tom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy bolo potrebné pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie postupovať „analogiae legis“
ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok, ).
názoru najvyššieho súdu takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy
názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R
závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruhom subjektov, ktoré sa deliktu môţu dopustiť (výstiţne to určuje zákon o priestupkoch). V prípade správnych deliktov ide o tzv. správne trestanie, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, ţe formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať aj pri posúdení postihu zodpovednej osoby za porušenie viacerých právnych povinností jedným alebo viacerými skutkami (jednočinný alebo viacčinný súbeh) v spoločnom konaní. Pokiaľ teda ţalovaný spojil konania, v ktorých správny orgán konal a rozhodol samostatnými rozhodnutiami a to č. P/0436/07/11 evidované na odvolacom orgáne pod č. SK/0282/99/12 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P/0416/07/11 evidované na odvolacom orgáne pod č. SK/0202/99/2012, na spoločné konanie, postupoval a rozhodol v súlade s § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku a v spojení s § 18 aţ 21 Trestného poriadku. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa v preskúmavanej veci nerozhodol v súlade so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe ţalovaný postupoval v rozpore so zákonom tým, ţe konania prvostupňového správneho orgánu spojil na spoločné konanie, v ktorom rozhodol ţalobou napadnutým rozhodnutím. Ţalobca v ţalobe vo veci samej predovšetkým namietal výšku uloţenej sankcie. Tvrdil, ţe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí vo výroku o uloţení peňaţnej sankcie
1 zákona o ochrane spotrebiteľa, povaţujúc výšku uloţenej pokuty za neprimerane prísnu v rozpore s princípom proporcionality a to vzhľadom k povahe a rozsahu závaţnosti porušení zákona, ako aj vzhľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu 17 6Sžo/33/2014 činnosť správnych orgánov v obdobných veciach, vytýkajúc nedostatočnú špecifikáciu výroku rozhodnutia ţalovaného ako aj nedostatok dôvodov jeho rozhodnutia. Judikatúra najvyššieho súdu zaujala stanovisko aj k otázke nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretoţe
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov),
ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tieţ rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania a pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekáţky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Vychádzajúc z obsahu výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný ţalobcovi uloţil sankciu za porušenie povinnosti predávajúceho: -
2 písm.a/ - neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, -
2 písm.b/ - neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
3, -
6 - zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, -
1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/, na § 8 ods. 4 zákona - nepouţívať nekalú obchodnú praktiku, ktorá je 18 6Sžo/33/2014 v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti, a ktorá môţe podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej sluţbe a nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia, zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré porušenia boli zistené pri výkone kontroly zo dňa
trestnoprávnej úpravy, to neznamená, ţe trestnoprávnu úpravu aplikujú doslovne, pretoţe pre ich postup a rozhodovanie je základným hmotnoprávnym predpisom zákon o ochrane spotrebiteľa a procesným správny poriadok. Odvolací súd sa nestotoţnil ani s námietkou ţalobcu, ţe ţalovaný uloţil výšku pokuty neprimerane v rozpore s princípom proporcionality a to vzhľadom k povahe a rozsahu závaţnosti porušení zákona, ako aj vzhľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v obdobných veciach. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu pri aplikácii vyššie citovanej právnej úpravy odvolací súd dospel k záveru, ţe skutkami kladeným ţalobcovi za vinu napadnutým rozhodnutím ţalovaného sa ţalobca dopustil porušenia právnych povinností vyplývajúcich mu z právnych noriem ustanovených v § 4 ods. 2, písm. a/, b/, ods. 6, v § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/ a v § 8 ods. 4 zákona č.250/2007 Z.z., a preto správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom o ochrane 19 6Sžo/33/2014 spotrebiteľa, keď ţalobcovi za porušenia právnych povinností uloţili sankciu. Ţalobca ako poskytovateľ sluţby, ktorou spotrebiteľovi poskytoval spotrebiteľský úver, bol povinný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru postupovať v zmysle platnej právnej úpravy ustanovujúcej úpravu spotrebiteľských zmlúv v zmysle §§ 52 a nasl. OZ, zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu aj
názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukazujú a to vzhľadom na rôzne údaje vo vzťahu k poskytovaným úverom, ţe postup ţalobcu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v posudzovaných prípadoch moţno preto povaţovať za postup v rozpore s poţiadavkami neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
3, zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, s poţiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa – ţalobcu, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej sluţbe – k poskytnutiu úveru, ktoré konanie zákonodarca povaţuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloţených listinných dokladov odvolací súd tieţ zastáva názor, ţe ţalobca svojim postupom sa dopustil aj klamlivej obchodnej praktiky, pretoţe v procese uzatvárania spotrebiteľského úveru podstatné informácie týkajúce sa spotrebiteľského úveru poskytol spotrebiteľovi nejasným, nezrozumiteľným spôsobom, čím mohol spotrebiteľa uviesť do omylu vo vzťahu k poskytovanému úveru majúcim za následok, ţe spotrebiteľ prijal rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Ţalovaný preto správne posúdil, ţe uvedeným skutkom sa ţalobca dopustil aj porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., z ktorej právnej úpravy vyplýva, ţe obchodná praktika sa povaţuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môţe zapríčiniť, ţe spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretoţe obsahuje nesprávne informácie, a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môţe uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody. Za klamlivé opomenutie sa tieţ povaţuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaţe je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. 20 6Sžo/33/2014 Vzhľadom k uvedenému ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď na základe skutkových zistení, ktorými mal preukázané konanie ţalobcu porušujúce právne povinnosti ukladané mu zákonom, pristúpil k uloţeniu sankcie. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).
názoru odvolacieho súdu pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 24 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, ţe za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk ( 66.387,83 eur) a ţalovaný uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 40.000eur, rozhodol ţalovaný v rozsahu rozpätia zákonom predpokladanej výšky sankcie. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu pri uplatnení plnej jurisdikcie súdu (§ 250i ods. 2 O.s.p.) mal preukázané, ţe ţalovaný výšku sankcie v danej veci uloţil na základe svojej správnej úvahy, ktorú súd preskúmava len v rozsahu, či touto úvahou nevybočil zo zákonného rámca. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe správna úvaha ţalovaného, ktorou rozhodol o uloţení sankcie v danom prípade, je v súlade so zákonom, v zmysle ktorého ţalovaný realizoval svoju právomoc. Nebolo moţné prihliadnuť ani na argumentáciu ţalobcu, ţe rozhodovacia činnosť ţalovaného je rozdielna v obdobných prípadoch. Odvolací súd k tejto námietke konštatuje, ţe ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa pri výkone dozorujúcej právomoci na trhu, zákonom im zverenej, sú povinní sa kaţdou jednotlivou vecou zaoberať samostatne, prihliadať na všetky okolnosti, ktoré v individuálnej veci vyšli najavo, tieto posúdiť samostatne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto nie je moţné porovnávať len samotné ukladanie výšky sankcií na základe ich rozhodnutí ako individuálnych správnych aktov v rozdielnych prípadoch, bez prihliadnutia na iné konkrétne okolnosti v týchto iných veciach. Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu a z relevantnej právnej úpravy námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu povaţoval za opodstatnené. 21 6Sžo/33/2014 Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe správny orgán prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadováţil dostatok relevantných skutkových zistení na vydanie rozhodnutí, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých dôvodov ţalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v rámci prieskumnej svojej právomoci zmenil vo výroku a v príslušnej časti odôvodnenia prvostupňové rozhodnutia, vychádzajúc v podstate veci z rovnakého skutkového stavu. Aj
názoru odvolacieho súdu záver ţalovaného správneho orgánu vyslovený v odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, keď vykonaným dokazovaním v danej veci bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobca konaním kladeným mu za vinu porušil právne povinnosti vyplývajúce mu z § 4 ods.2, písm. a/, b/ ods. 6, v spojení s § 7 ods.1, 2 písm. a/, b/ a v spojení s § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenia zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. a s § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi náhradu trov tohto konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2015 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Karin Fedorová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.