ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O. s. p.) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, ţiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného krajský súd posudzoval v intenciách ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 346/2005 Z.z.), v spojení s § 60 ods. 1, 2 uvedeného zákona a súčasne v intenciách § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, ustanovujúcej správne súdnictvo. Krajský súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu mal preukázané, ţe personálnym rozkazom ministra obrany SR č. 285 zo dňa 05.06.2008 bolo ţalobcovi
2 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. v súlade s § 60 ods. 1 písm. c/ tohto zákona ukončené dňom 14.06.2008 dočasné vyčlenenie na plnenie úloh organizačných zloţiek Vojenského spravodajstva. Zároveň bolo ţalobcovi
1, 6 uvedeného zákona dňom 15.06.2008 zmenené miesto výkonu štátnej sluţby, s určením na výkon funkcie v pôsobnosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR. V odôvodnení personálneho rozkazu sa uvádza, ţe skončenie dočasného vyčlenenia ţalobcu na plnenie úloh organizačnej zloţky Vojenského spravodajstva a zmena miesta výkonu štátnej sluţby sa vykonáva v súlade s potrebami a záujmami ministerstva obrany SR. Dňa 13.06.2008 vydal riaditeľ personálneho úradu personálny rozkaz č. 3300, ktorým ţalobcu
1 písm. g/ zák. č. 346/2005 Z.z. zaradil dňom 15.06.2008 do zálohy pre prechodne nezaradených personálnych vojakov, a to z dôvodu skončenia dočasného vyčlenenia ţalobcu na plnenie úloh organizačnej zloţky Vojenského spravodajstva 3 6Sžo/29/2014 a s ohľadom na to, ţe súčasne nebolo rozhodnuté o jeho ustanovení do inej funkcie. Dňa 18.07.2007 bol so ţalobcom vykonaný personálny pohovor, pri ktorom mu bolo navrhnuté obsadenie funkcie vedúceho staršieho práporčíka u ozbrojených síl SR s miestom výkonu štátnej sluţby Topoľčany. S ustanovením do navrhovanej funkcie a so zmenou miesta výkonu štátnej sluţby ţalobca nesúhlasil. V personálnom návrhu na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru zo dňa 08.09.2008 sa konštatuje, ţe v ozbrojených silách SR nie je pre ţalobcu iná vhodná funkcia, ďalej ţe ţalobca nemá osvedčenie pre utajované skutočnosti
zák. č. 215/2004 Z.z. a spĺňa odbornú spôsobilosť len pre prácu u Vojenskej polície a zároveň ţe netrvá na dodrţaní lehoty na prepustenie
3, 4 zák. č. 346/2005 Z.z. a jeho sluţobný pomer skončí dňom 30.09.2008, pretoţe došlo k dohode medzi sluţobným úradom a ţalobcom. Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 5182 zo dňa 08.09.2008 bol ţalobca
1 písm. a/ a § 70 ods. 1 písm. h/ bod 5 zák. č. 346/2005 Z.z. prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka dňom 30.09.2008 s tým, ţe dôvodom skončenia sluţobného pomeru prepustením je skutočnosť, ţe pre ţalobcu nie je v štátnej sluţbe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený a ide o profesionálneho vojaka, ktorému skončila lehota zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov
1 písm. g/ uvedeného zákona. Právoplatnosť uvedené rozhodnutie nadobudlo dňa 08.09.
1 písm. a/ Správneho poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, ktoré náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR 4 6Sžo/29/2014 rozhodnutím č. ŠbPeM-127-35/2009 zo dňa 30.09.2009 zamietol a rozhodnutie riaditeľa personálneho úradu zo dňa 06.08.2009 potvrdil. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2011 predloţil ţalobca rozhodnutie ministra obrany SR č. ÚPS-119/2010-RK zo dňa 03.09.2010, ktorým
1, 2 Správneho poriadku zrušil bod 2 personálneho rozkazu ministra obrany SR č. 285 zo dňa 05.06.2008, ktorým bolo
1, 6 zák. č. 346/2005 Z.z. ţalobcovi dňom 15.06.2008 zmenené miesto výkonu štátnej sluţby z doterajšieho miesta. Tieţ predloţil súdu odpovede ministerstva obrany SR na jeho ţiadosti o sprístupnenie informácií, z ktorých vyplýva, ţe v období od 15.06.2008 do 07.09.2008 boli v rámci útvarov a zariadení Vojenskej polície tri voľné neobsadené systemizované miesta pre profesionálnych vojakov, pričom dňom 01.08.2008 boli na plnenie úloh Vojenskej polície vyčlenení piati profesionálni vojaci. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 2S 242/09-70 zo dňa 11.05.2011 tak, ţe ţalobu zamietol. Na základe odvolania ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sţo/37/2011 zo dňa 30.05.2012 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia. Krajský súd po vrátení veci opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v rozsahu ţalobných dôvodov a dospel k zhodnému skutkovému a právnemu záveru ako v predchádzajúcom rozhodnutí. Opätovne poukázal na to, ţe obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúţi predovšetkým na odstránenie skutkových vád právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Zákonnými predpokladmi pre povolenie obnovy konania je najmä existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník správneho konania nemohol bez svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní a ktoré sú zároveň takého charakteru, ţe sú spôsobilé zvrátiť skutkový stav veci v prospech účastníka a privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zotrval na svojich záveroch, ţe dodatočné zistenie voľných miest u Vojenskej polície v čase rozhodovania o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka pre neexistenciu voľného miesta v ozbrojených silách SR nebolo takou novou skutočnosťou, ktorá by mohla privodiť pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie v konaní o ţalobcovom prepustení. Konštatoval, ţe ţalobca nemal právny nárok na obsadenie voľného miesta u Vojenskej polície, ktoré si vyţadovalo rozhodnutie ministra obrany SR o dočasnom vyčlenení ţalobcu k organizačným zloţkám Vojenskej polície. Dal do pozornosti, ţe minister 5 6Sžo/29/2014 obrany SR bol zo zákona oprávnený bez uvedenia konkrétneho dôvodu rozhodnúť o ukončení dočasného vyčlenenia ţalobcu k organizačným zloţkám Vojenského spravodajstva a súdu neprináleţí posudzovať dôvody tohto rozhodnutia. Povaţoval za zrejmé, ţe po zaradení ţalobcu do personálnej zálohy mohol o dočasnom vyčlenení ţalobcu k organizačným zloţkám Vojenskej polície znovu rozhodnúť minister obrany SR, na základe návrhu personálneho úradu ozbrojených síl SR, v pôsobnosti ktorého sa ţalobca v tom čase nachádzal. V danej súvislosti tieţ poukázal na to, ţe ţiaden všeobecne záväzný právny predpis a ani interná norma zaväzujúca vojenské sluţobné orgány neukladala riaditeľovi personálneho úradu podať návrh na takéto opatrenie ministrovi obrany SR.
názoru krajského súdu, napriek tomu, ţe nezáujem personálneho úradu o umiestnenie ţalobcu na prácu v zloţkách Vojenskej polície, na ktorú spĺňal v tom čase predpoklady, sa javí ako iracionálny aj s ohľadom na to, ţe ţalobca si počas výkonu sluţby u Vojenského obranného spravodajstva doplnil stredoškolské i vysokoškolské vzdelanie, nie je moţné ho hodnotiť ako nezákonný. Krajský súd poukázal tieţ na to, ţe rozpor uvedeného postupu personálneho úradu pred rozhodnutím o prepustení s konkrétnym ustanovením zákona nenamietal ani ţalobca v ţalobe. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru, ak riaditeľ personálneho úradu pred rozhodnutím o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka skúmal existenciu voľných miest len v zloţkách ozbrojených síl SR, spadajúcich do jeho pôsobnosti, bez prihliadnutia na potreby Vojenskej polície, nepostupoval v rozpore so zákonom. Krajský súd záverom konštatoval, ţe ţalobcom uplatnené dôvody obnovy konania o prepustenie zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka nemohli privodiť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie v uvedenom konaní, majúc za to, ţe ţalovaný namietané dôvody obnovy konania po právnej stránke posudzoval správne a vydal rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore so zákonom. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 O.s.p.. Ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom na jeho neúspech v konaní. II. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu 6 6Sžo/29/2014 ozbrojených síl Slovenskej republiky č.k. ŠbPeM-127-35/2009 zo dňa 30.09.2009 sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie, alternatívne ţiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov celého konania. Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je totoţný ako predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového súdu, keď súd prvého stupňa zotrval na svojich záveroch vyslovených v predchádzajúcom rozhodnutí. Ţalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ţe dodatočné zistenie voľných miest u vojenskej polície v čase rozhodovania o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka pre neexistenciu voľného miesta v ozbrojených silách nebola takou novou skutočnosťou, ktorá by mohla privodiť pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie v konaní o prepustení. Poukázal na to, ţe minister obrany personálny návrh o vyčlenení na voľné miesto u vojenskej polície nikdy nezamietol a to z dôvodu, ţe nikdy takýto návrh na vyčlenenie nebol daný, preto nemoţno tvrdiť, ţe na voľné miesto u vojenskej polície nemohol byť ustanovený. Uviedol, ţe k ustanoveniu na voľné miesto u vojenskej polície nedošlo z dôvodu, ţe zodpovedný vedúci sluţobného úradu takýto návrh nepodal a to i napriek úprave ustanovenej v smernici č.: ŠbPeM-1704/2007 pre výkon personálnej práce, ktorú vydal generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ţalobca trval na tom, ţe v danom prípade boli splnené podmienky na obnovu konania. Vyslovil názor, ţe nemoţno vopred prejudikovať akýkoľvek záver správneho orgánu, ak má takýto orgán moţnosť rozhodnúť nielen v neprospech účastníka konania. Ďalej uviedol, ţe vzhľadom ku skutočnosti, ţe je preukázateľné a preukázané, ţe u vojenskej polície boli voľné miesta a minister obrany nevydal rozhodnutie, ţe ţalobcu nevyčlení na prácu vo vojenskej polície, nemohol byť ţalobca prepustený z dôvodu, ţe pre neho neboli voľné miesta, na ktoré nemohol byť ustanovený. Ţalobca ďalej poukázal na úpravu metodických pokynov ţalovaného č. ŠbPeM 11704/2007 a na Zásady pre prácu s návrhom na personálne opatrenie. Poukazom na právnu úpravu v § 2 zákona č. 346/2005 Z.z. a v § 55 písm. c/ uvedeného zákona uviedol, ţe voľné funkcie, do ktorých mohol byť ustanovený v čase jeho prepustenia preukázateľne boli, pričom uvedený zákon v § 70 ods. 1 písm.h/ neustanovuje konkrétne, v ktorom sluţobnom úrade majú byť voľné miesta, ale výslovne stanovuje, ţe sa musí jednak o miesta v štátnej sluţbe a takýmito miestami - funkciami sú aj funkcie u vojenskej polície. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvého stupňa, ţe obsadenie voľného miesta u vojenskej 7 6Sžo/29/2014 polície si vyţadovalo rozhodnutie ministra obrany SR o dočasnom vyčlenení k organizačným zloţkám vojenskej polície, poukazom na to, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol príklady profesionálnych vojakov, ktorí boli na funkciou vojenskej polície ustanovení aj bez rozkazu ministra obrany SR o dočasnom vyčlenení, pričom sa jednalo o profesionálnych vojakov ozbrojených silách SR. Namietal, ţe skutočnosť, ţe s rozhodnutím o prepustení zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka súhlasil, nemoţno brať ako smerodajnú, pretoţe tak urobil zo subjektívnych dôvodov, keď v štátnej sluţbe nebola práca, a preto ako ţiviteľ rodiny si musel hľadať zamestnanie. Tvrdil, ţe celé konanie vo veci jeho prepustenia bolo zavádzajúce a klamlivé, majúc za to, ţe v konaní prebiehajúcom v minulosti boli porušené základné zásady, ktoré upravuje správny poriadok pre účastníka konania, keď boli porušené jeho práva ako účastníka konania- napríklad právo na súčinnosť správneho orgánu s účastníkom konania, dať účastníkovi konania vţdy príleţitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, a preto správny orgán mal alebo mohol mať v dobe vydania RMO č. 285/2008 vedomosť o nezákonne vydanom rozhodnutí, a napriek tomu vydal rozhodnutie o jeho prepustení zo sluţobného pomeru. Vytýkal krajskému súdu, ţe neskúmal zákonnosť postupu ţalovaného v čase jeho prepustenia zo sluţobného pomeru. Ţalobca poukazom na to, ţe rozkaz č. 285 bol v časti bodu 2 zrušený z dôvodu, ţe bol vydaný osobou, ktorá nemala na toto zákonom danú právomoc, uviedol, ţe na takýto akt ako aj na všetky rozhodnutia, ktoré z neho vychádzali by sa malo pozerať ako na nulitné, teda aj samotné zaradenie ţalobcu do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov a následné prepustenie zo sluţobného pomeru je neplatné, a preto všetky rozhodnutia, ktoré vychádzajú z takéhoto nulitného aktu treba povaţovať za rozhodnutia trpiace vadou, pre ktorú môţe byť ich správnosť spochybnená. Vytýkal krajskému súdu, ţe neskúmal zákonnosť postupu ţalovaného v čase jeho prepustenia zo sluţobného pomeru. Ďalej tvrdil, ţe ţalovaný uţ v čase vydávania nezákonných rozhodnutí vedel, ţe boli vydané osobou, ktorá na toto nemala oprávnenie a i napriek tomu vydával následné rozhodnutia. Namietal, ţe v konaní o jeho návrhu na obnovu konania sa na ním predkladané argumenty neprihliadalo. 8 6Sžo/29/2014 III. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia, poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. - správny poriadok a § 60 ods. 1 zákona č. 346/2005 v spojení s § 2, ţalovaný povaţoval odvolacie dôvody ţalobcu za nedôvodné. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu a jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým rozhodnutím nebola povolená obnova konania vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. 9 6Sžo/29/2014 Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky zo dňa 30.9. 2009, č. ŠbPeM-127-35/2009, ktorým rozhodnutím bolo s konečnou platnosťou skončené konanie o návrh ţalobcu na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo sluţobného pomeru tak, ţe obnova konania nebola povolená. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) 10 6Sžo/29/2014 je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.).
čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
346/2005 Z.z. na konanie vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok ak tento zákon neustanovuje inak.
ods.1, 2, 3 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
ods.1 správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náleţite odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami ţalobcu ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe povinnosťou správneho orgánu, ktorému zákon zveruje právomoc na konanie, aj v konaní a rozhodovaní o návrhu na obnovu konania vychádza zo základných zásad materiálneho štátu, medzi ktoré patrí aj zásada právnej istoty. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov zaloţených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, ţe o právoplatne rozhodnutej veci nemoţno znova rozhodovať. Majúc na zreteli nielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné 12 6Sžo/29/2014 prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závaţných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. Účelom obnovy konania je odstránenie skutkových nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, ţe ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia. Dôvodom obnovy môţu byť len skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemoţno napadnúť rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto podnet zamietnuť. Existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Dodrţanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej. Neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol účastník dobromyseľný. Z citovanej právnej normy vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť podmienky prípustnosti obnovy konania tak, ţe účastník konania týmto mimoriadnym opravným prostriedkom môţe napadnúť právoplatne rozhodnutie len v taxatívne vymedzených prípadoch, uvedených pod písmenom a/ aţ e/ tejto právnej normy. Predpokladom vyhovenia návrhu na obnovu konania povolením obnovy pôvodného konania sú predovšetkým nové skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol predloţiť v pôvodnom konaní a ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jeho veci. Podstatnou náleţitosťou návrhu na obnovu konania je uvedenie dôvodov obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, ţe návrh je podaný včas. 13 6Sžo/29/2014 Na obnovu konania však nestačí, aby tieto skutočnosti a dôkazy boli len nové; musia byť takej kvality, ţe keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Otázku, či konkrétna skutočnosť môţe mať podstatný vplyv na rozhodnutie, musí správny orgán posúdiť
okolností konkrétnej veci. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, je, ţe skutočnosti alebo dôkazy sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.
3 zákona č. 71/1967 Zb. účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal (napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo bez jeho viny sa nemohol vykonať. Vţdy je potrebná existencia objektívneho dôvodu, ktorý znemoţnil účastníkovi konania uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v príslušnom správnom konaní. Obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie dôkazov. Jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj vydanie nového meritórneho rozhodnutia. V konaní o povolenie obnovy sa nepreskúmava zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Inštitútom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú riadne opravné prostriedky a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, jeho zákonnosť moţno preskúmať len na základe preskúmania mimo odvolacieho konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, ţe ţalobcovi skončil sluţobný pomer profesionálneho vojaka prepustením z dôvodu § 70 ods. 1 písm. h/ bod 5 zákona č. 346/2005 Z.z. personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 5182 z 08.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2008. Ţalobca podal návrh na obnovu konania z dôvodu v zmysle § 62 ods. 1, písm. a/ správneho poriadku a to, ţe vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých sa dozvedel v júni 2009 a to, ţe v období od 15.06.2008 do 30.09.2009, t.j. v čase jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, boli voľné miesta profesionálnych vojakov u Vojenskej polície. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa zastáva názor, ţe vzhľadom na relevantnú právnu úpravu zákona č. 346/2005 Z.z. ţalobca nemal právny nárok na obsadenie voľného miesta u Vojenskej polície, ktoré si vyţadovalo rozhodnutie ministra obrany SR o dočasnom vyčlenení ţalobcu k organizačným zloţkám Vojenskej polície. Minister obrany SR v zmysle § 60 ods. 2 uvedeného zákona bol oprávnený rozhodnúť o dočasnom vyčlenení 14 6Sžo/29/2014 profesionálneho vojaka – teda aj ţalobcu, k organizačným zloţkám Vojenskej polície, na základe návrhu personálneho úradu ozbrojených síl SR, v pôsobnosti ktorého sa ţalobca v tom čase nachádzal. Súdu neprináleţí posudzovať dôvody takéhoto postupu a rozhodnutia. Z uvedeného zákona nevyplýva povinnosť zaväzujúca vojenské sluţobné orgány - riaditeľa personálneho úradu, podať návrh na takéto opatrenie ministrovi obrany SR. Postup personálneho úradu v čase pôvodného konania a rozhodovania preto nie je moţné povaţovať za nezákonný, keď nepodal ministrovi návrh na dočasné vyčlenenie na plnenie úloh organizačných zloţiek Vojenskej polície. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, ţe samotná skutková okolnosť a to ţalobcom dodatočné zistenie voľných miest u Vojenskej polície v čase rozhodovania o jeho prepustení zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka pre neexistenciu voľného miesta v ozbrojených silách SR, nebolo takou novou skutočnosťou, ktorá by mohla privodiť pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní o jeho prepustení zo sluţobného pomeru. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, ţe ţalovaný namietané dôvody obnovy konania po právnej stránke posudzoval správne a vydal rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore so zákonom, keďţe ţalobcom uplatnené dôvody obnovy konania o prepustenie zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka nemohli privodiť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní. Z dôvodov uvedených vyššie sa odvolací súd nemohol stotoţniť s argumentáciu ţalobcu, uvedenou v jeho odvolaní, ţe v danom prípade boli splnené podmienky na obnovu konania a povaţoval ju za nedôvodnú, keď zo skutkových okolností daného prípadu s poukazom na relevantnú právnu úpravu, vyplýva, ţe samotnú skutočnosť, ţe v čase pôvodného konania a rozhodovania o jeho prepustení zo sluţobného pomeru, boli voľné miesta u vojenskej polície, nie je moţné povaţovať za takú novú skutočnosť, ktorá by podmienila priaznivejšie rozhodnutie pre ţalobcu. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobcu, ţe súd prvého stupňa odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil rovnako ako predchádzajúce rozhodnutie (rozsudok č. k. 2S 242/09-70 zo dňa 11.05.2011 ). Najvyšší súd predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesením sp. zn. 6Sţo/37/2011 zo dňa 30.05.2012 zrušil a vec mu vrátil 15 6Sžo/29/2014 na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia, nezaoberajúc sa vecou samou. Súd prvého stupňa po odstránení procesného pochybenia vo veci opätovne rozhodol a najvyšší súd v rozsahu odvolacích dôvodov ţalobcu preskúmal zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v merite veci. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodné ani námietky ţalobcu, ţe celé konanie vo veci jeho prepustenia bolo zavádzajúce a klamlivé, ţe v pôvodnom konaní o jeho prepustení zo sluţobného pomeru boli porušené základné zásady, upravené správnym poriadkom, čím boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania, a preto správny orgán mal alebo mohol mať v dobe vydania RMO č. 285/2008 vedomosť o nezákonne vydanom rozhodnutí, vytýkajúc krajskému súdu, ţe neskúmal zákonnosť postupu ţalovaného v čase jeho prepustenia zo sluţobného pomeru. V konaní o povolenie obnovy konania sa posudzuje splnenie zákonom predpokladaných dôvodov na povolenie obnovy konania, sledujúc účel obnovy konania odstrániť skutkové nedostatky pôvodného konania a rozhodnutia. V konaní o povolenie obnovy orgán príslušný na rozhodnutie nie je oprávnený posudzovať, či pôvodné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, keďţe inštitútom nápravy nezákonného rozhodnutia sú opravné prostriedky – riadne alebo mimoriadne – odvolanie resp. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Odvolací súd ani krajský súd v preskúmavanej veci nemali dostatok právomoci preskúmavať zrušenie rozkazu č. 285 v časti bodu 2, pretoţe rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je určený rozsahom ţaloby a predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie ţalovaného o potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vo veci nepovolenia obnovy pôvodného konania vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu ţalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náleţite vysporiadal so zásadnými ţalobnými námietkami. Na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu, poukazom na závery uvedené vyššie, odvolací súd povaţoval námietky ţalobcu 16 6Sžo/29/2014 uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi krajského súdu uvedenými v jeho rozhodnutí, na ktoré súčasne poukazuje. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2015 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Karin Fedorová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.