Najvyšší súd 1 Obdo V 87/2006 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a z členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Beaty Miničovej, v právnej veci ţalobcov: 1/ S.S., a. s., B. a 2/ A., a. s., K., obaja zastúpení advokátom JUDr. K.K., V., proti ţalovanému S., a. s., B., zastúpenému advokátom JUDr. J.R., K., o zaplatenie 209 208 620 Sk a 76 919 099 Sk, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 45 Cb 95/01, na dovolanie ţalobcov proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
- mája 2006 č. k. 1 Obo 409/04-136, takto r o z h o d o l : Dovolanie sa z a m i e t a . Ţalobcovia sú povinní zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 585 228 Sk náhrady trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : 1 Obdo V 87/2006 2 Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29.7.2004 č. k. 45 Cb 95/01-87 vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ 209 208 620 Sk istiny a ţalobcovi 2/ 76 919 099 Sk istiny. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcom priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok kaţdému po 600 000 Sk a náklady pozostávajúce z právneho zastúpenia 6 027 201 Sk. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe vec prejednal znovu potom, ako odvolací súd zrušil prvší rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, ţe právny predchodca ţalovaného, S., š. p., ako kupujúci, predávajúci Č., a. s. a aj ţalobcovia boli majiteľmi akcií emitenta O., a. s., I.. Vyplýva to zo zápisnice z valného zhromaţdenia O., konaného 28.4.1999, z pokynu pre obstaranie kúpy alebo predaja CP, ktorým zadal ţalobca 2/ príkaz obchodníkovi s CP na predaj svojich akcií emitenta O., a. s., I., ktorý sa aj zrealizoval 18.11.1999, teda po dátume predaja akcií právnym predchodcom ţalovaného 10.9.
- Ţalovaný vo svojich vyjadreniach nikdy nespochybnil uzatvorenie predmetnej zmluvy. Porušenie právnej povinnosti zo strany predchodcu ţalovaného spočíva v opomenutí, pasivite, v nevyhlásení verejného prísľubu podľa § 79a ods. 2 ZSP. Správanie sa právneho predchodcu ţalovaného pri nadobudnutí predmetných akcií jednoznačne potvrdzuje záujem nadobudnúť tieto akcie, a to aj v rozpore so zákonom. Vyslovene stanovená povinnosť v právnom predpise bola postupom S., š. p., porušená. Názov § 79 predtým znel ako „Oznamovacia a ponuková povinnosť“ a v § 79 ods. 3 sa explicitne hovorí o „povinnosti“. Ţalobcom aj napriek skutočnosti, ţe zostali aj naďalej akcionármi emitenta O., a. s., I., bola im týmto porušením zákonnej povinnosti podľa § 79a ods. 2 ZCP spôsobená škoda vo forme ušlého zisku vzhľadom na skutočnosť, ţe na majetok emitenta O., a. s., I. bol 11.10.1999 vyhlásený konkurz s účinkami od 13.10.1999, čím sa predmetné akcie celkom znehodnotili a stali sa prakticky nebonitnými a nepredajnými, bez moţnosti s nimi reálne obchodovať. Cena ich akcií klesla prakticky na nulu a ďalej sa s nimi neobchodovalo, aţ na tri nepodstatné výnimky a okrem predaja ţalobcom 2/, čo sa prejavilo aj v zníţení priznanej náhrady škody. Toto sa stalo po jednom mesiaci od porušenia právnej povinnosti, a teda moţnosti tieto akcie odpredať S., š. p., teda ani uvedením do pôvodného stavu nebolo moţné napraviť škodlivý výsledok. Pokiaľ ide o určenie výšky škody, súd ustálil výšku škody ako kúpnu 1 Obdo V 87/2006 3 cenu, za ktorú predchodca ţalovaného odkúpil od iného akcionára predmetné akcie emitenta O., a. s., I. Ide o sumu 607 Sk za jednu akciu. Pri tejto výške bol právny predchodca ţalovaného ochotný akceptovať minimálny podiel podľa § 79a ods. 5 ZCP, čím by boli naplnené predpoklady úspešného verejného prísľubu podľa § 79a ods. 5 ZCP. Pri dodrţaní postupu ţalovaným by ţalobcovia odpredali svoje akcie za minimálnu cenu 607 Sk za akciu. O mesiac bol na majetok O. vyhlásený konkurz. Takto im ušlo to, čo v prípade legitímneho postupu právneho predchodcu ţalovaného by dosiahli. V prípade ţalobcu 1/ ide o sumu 209 208 620 Sk a ţalobcu 2/ o sumu 76 919 099 Sk. Ďalej súd uviedol, ţe vychádzajúc z ust. § 89 ZCP a § 757 Obchodného zákonníka ţalovaný si mal splniť svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 377 Obchodného zákonníka a mal vyhlásiť verejný prísľub. Túto povinnosť si nesplnil a ţalobcom vznikla škoda, ktorá spočíva v znehodnotení ich akcií, nakoľko na emitenta bol vyhlásený konkurz a tieto akcie sa stali nepredajné. Dôkaz o úspešnosti verejného prísľubu tak, ako to má na mysli zákon, keby ho právny predchodca ţalovaného vyhlásil, tu je, v tom vzhliadol súd prvého stupňa vzťah príčiny a následku, preto ţalobe vyhovel. Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky vec prejednal a rozhodol rozsudkom zo 16.5.2006 č. k. 1 Obo 409/04-136 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobcom uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 7 521 034 Sk náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ svoje nároky na náhradu škody voči ţalovanému odôvodňujú tým, ţe v dôsledku nevyhlásenia verejného prísľubu ţalovaným, nemohli odpredať svoje akcie ţalovanému v rámci verejného prísľubu. Na vznik zodpovednosti za škodu v zmysle úpravy Obchodného zákonníka sa vyţaduje kumulatívne splnenie predpokladov – porušenie povinnosti a vzniku škody. Ustanovenie § 373 Obch. zák. viaţe vznik zodpovednosti za škodu na podmienku porušenia povinnosti zo záväzku, najčastejšie porušením zmluvy. Aj podľa Obchodné- ho zákonníka platí, ţe zodpovednosť za škodu vzniká nielen porušením povinnosti zo záväzku, ale rovnako i porušením inej právnej povinnosti uloţenej subjektom obchodného práva ustanovenými zákonom priamo, bez zreteľa na existenciu skoršieho záväzku medzi škodcom a poškodeným. K porušeniu právnej povinnosti môţe dôjsť činnosťou, ale i nečinnosťou, pasivitou, pokiaľ bolo za danej situácie povinnosťou určitej 1 Obdo V 87/2006 4 osoby chovať sa aktívne konkrétnym spôsobom. Ţalobcovia si uplatnili náhradu škody vo forme ušlého zisku. O ušlom zisku moţno uvaţovať len vtedy, ak existuje reálny predpoklad, ţe ţalobca by bol dosiahol zväčšenie majetku. Znehodnotenie akcií v dôsledku vyhlásenia konkurzu nie je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti ţalovaného vyhlásiť verejný prísľub. Nemoţno súhlasiť s tvrdením ţalobcov, ţe majetok by sa im zvýšil o cenu akcií. Akcia je cenný papier, teda konkrétny hodnotový majetok, takţe pri predaji sa na jednej strane majetok zníţi o akcie a na druhej strane sa zvýši o ich cenu. Nie je teda pravda, ţe majetok by iba vzrastal. Musel by akcie lepšie predať, ako je ich hodnota, nie je však vôbec isté, či by ich predal. Cena akcie, za ktorú mal ţalovaný akcie kúpiť, nie je škoda, ktorá ţalobcom vznikla. V konaní nebolo preukázané porušenie právneho postavenia ţalobcov ako akcionárov, keďţe vlastníctvo ich akcií zostalo zachované. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania zdôvodnili poukazom na ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ a b/ O.s.p. Sú toho názoru, ţe zo strany odvolacieho súdu ide o zjavné nepochopenie inštitútu verejného prísľubu a s jeho nedodrţaním spojenej sankcie - náhrady škody vo forme ušlého zisku. Dovolatelia tvrdia, ţe tu ide o zmarenú príleţitosť odpredať svoje akcie za primeranú cenu akcionárovi, ktorý nadobudol relevantný podiel určený zákonom, ak by si splnil svoju ponukovú povinnosť odkúpiť akcie od ostatných akcionárov. Tým odvolací súd nesprávne posúdil príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti ţalovaného, ktorú sám konštatoval v zhode s prvostupňovým súdom a jej následkom, teda zmarenia odpredaja akcií ostatných akcionárov. Odvolací súd ďalej nevzal do úvahy skutočnosť, ţe keby došlo k splneniu povinnosti ţalovaného a ţalobcovia by odpredali svoje akcie, neznehodnotili by sa ich akcie na nulovú hodnotu, nedošlo by k ujme – škode na ich strane, ale by sa znehodno- tili tieto akcie uţ v rukách ţalovaného. Zodpovednosť za znemoţnenie predaja predmetných akcií emitenta O., a. s., ţalobcami, musí niesť ţalovaný. Sú presvedčení, ţe odvolací súd sa vôbec nezaoberal ustálením vzniku a výšky škody, napriek tomu, ţe dôkazy o tom sú zaloţené v spise. Výška škody 1 Obdo V 87/2006 5 zo strany ţalobcov bola ustálená vzhľadom na transakciu ţalovaného s bývalým akcionárom emitenta ako predávajúcim – Č., a. s., a to 607 Sk za akciu, čo predstavuje nárok uplatnený ţalobou. Ţalobcami vyčíslená škoda vo forme ušlého zisku je celkom zrejmá a opodstatnená. Odvolací súd podľa odvolateľov zjavne nepochopil právne vzťahy vzniknuté z porušenia práva ţalovaným, a to, ţe akcie síce zostali v majetku ţalobcov, ale ich hodnota je skoro nulová a tento stav nastal v dôsledku podnikateľského rizika, ktoré by mali znášať ţalobcovia, ako akcionári emitenta, na ktorého bol vyhlásený konkurz, ale v dôsledku protiprávneho správania sa ţalovaného. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu povaţuje za vecne správny a vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu povaţuje argumentáciu dovolateľov za účelovú a bez zrejmej súvislosti so zákonnou úpravou. Ochrana, ktorej sa ţalobcovia domáhajú, nemá podľa jeho názoru oporu v ţiadnom právnom predpise, keďţe ide o vykonštruovaný nárok. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd (§ 10a ods. 2 O.s.p.), prejednal dovolanie ţalobcov podľa ust. § 242 ods. 1 O.s.p. po tom, ako sa oboznámil s námietkou ţalobcu 2/ voči členovi dovolacieho senátu JUDr. Petrovi Dukesovi a dospel k záveru, ţe napriek tomu, ţe ţalobcovia ţiadali o urýchlené prejednanie veci, vznášali vţdy pred vyhlásením rozhodnutia námietky zaujatosti voči členom dovolacieho senátu. Námietkový senát, ktorý prejednával vznesené námietky, konštatoval, ţe v konaní namietajúceho právneho zástupcu dovolateľov vidí neseriózny, ba aţ opovrţlivý postup voči súdu, zaťaţuje súd neopodstatnými námietkami a robí prieťahy v konaní. Dovolací senát z uvedeného dôvodu na opakovanú námietku voči členovi senátu uţ neprihliadol, povaţoval ju za účelovo podanú, vec prejednal a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Predmetom dovolania je právo na zaplatenie ušlého zisku ţalobcovi 1/ v sume 209 208 620 Sk a ţalobcovi 2/ v sume 76 919 099 Sk. Škoda mala ţalobcom vzniknúť porušením právnej povinnosti právnym predchodcom ţalovaného tým, ţe porušil ustanovenie § 79a ods. 2 zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb., upravujúce oznamovaciu a ponukovú povinnosť pri kúpe cenných papierov, lebo touto kúpou 1 Obdo V 87/2006 6 prekročil stanovené limity podielu akcií na majetku emitenta. Predmetnou kúpou právny predchodca ţalovaného nadobudol od Č., a. s., X. akcií emitenta O., a s., I., ISIN CS X za cenu 607 Sk za akciu, čo tvorilo 18,83% podiel na základnom imaní emitenta. Obchod bol uskutočnený 14.9.
- Medzi účastníkmi nie je sporné, ţe právny predchodca pri nadobudnutí vyššie uvedených akcií nedodrţal postup stanovený v § 79a ods. 2 zákona o cenných papieroch tým, ţe nadobudol viac ako 30% akcií verejne obchodovateľných od jedného emitenta bez verejného prísľubu, teda bez ponuky kúpy všetkých verejne obchodovateľných akcií tohto emitenta. Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe ustano- venie § 79a ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. (ďalej len ZCP) stanovuje titul na nadobudnutie akcií do svojho majetku, ak sa tým dosiahne viac ako 30% podiel na súčte menovitých hodnôt všetkých akcií jedného emitenta. Zmyslom tohto ustanovenia je ochrana menšinového akcionára pred zneuţitím postavenia akcionára, ovládajúceho tzv. kontrolný balík v spoločnosti emitenta a nie je zabezpečením akcionára pred znehodnotením jeho akcií a ani ochranou pred hospodárskym rizikom. Ako dôsledok porušenia ustanovenia § 79a ods. 2 ZCP je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v danom prípade prevodu X. akcií z Č., a. s. na ţalovaného. Nemoţno súhlasiť s odvolateľmi, ţe nesplnenie ponukovej povinnosti ţalovaného odkúpiť akcie od ostatných nakoniec viedlo k úplnému znehodnoteniu predmetných akcií v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok emitenta O., a. s., I.F (11.10.1999 bol vyhlásený konkurz). Na majetok emitenta O. bol vyhlásený konkurz v dôsledku krízovej ekonomickej situácie v tejto spoločnosti, ktorú zákon označuje ako úpadok. Nepochybne túto situáciu nespôsobilo nesplnenie ponukovej povinnosti ţalovaného. Ţalobcovia ako akcionári mali právo podieľať sa na riadení spoločnosti a na hospodárskom výsledku v spoločnosti, a teda mali moţnosť dostať informácie aj o ekonomickej situácii v spoločnosti a o dôsledkoch tejto situácie a aj o moţnosti znehodnotenia akcií aţ na nulovú hodnotu. Preto nie je moţné dospieť k záveru, ţe porušením ponukovej povinnosti ţalovaného vznikla ţalobcom škoda. Z vedených dôvodov povaţuje dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie ţalobcov ako neopodstatnené zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). 1 Obdo V 87/2006 7 V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vznikli trovy konania za právne zastúpenie, a to za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) v sume 585 050 Sk spolu s paušálnou náhradou 178 Sk, trovy ţalovaného predstavujú sumu 585 228 Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 14e ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- novembra 2007 JUDr. Anna Marková,v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: