1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 8644/2011- 1.10(34/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011, ktorým bol na základe rozkladu ţalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia ţalovaného č. 2113/2011-2.2 zo dňa 21.09.2011 o povolení výnimky
2, 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie - odstrelenie 2 6Sžo/26/2014 jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Javorník Č.. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, ţe odstrel moţno zrealizovať na lokalite Janekov vrch, kat. úz. Č., odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postrieţkou a do 15.12.2011 postrieţkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postrieţkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z predloţeného administratívneho spisového materiálu ţalovaného krajský súd zistil, ţe dňa 18.11.2010 bola ţalovanému doručená ţiadosť Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho zdruţenia Javorník Č., o povolenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 1 kus. V ţiadosti uviedol ţiadateľ odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom ţiadosť odôvodnil tým, ţe stav medveďov v poľovnom revíri je neprimeraný, dochádza k častým stretom medveďa s ľuďmi, vznikajú škody na včelstvách, poľnohospodárskych zvieratách i poľovnej zvery. K ţiadosti doloţil ţiadateľ list obce Šípkov, v ktorom ţiadajú o riešenie situácie s medveďom hnedým, ktoré predstavujú nebezpečenstvo s moţnosťou napadnutia občanov a potvrdenie Obecného úradu Č. o škodách spôsobených medveďom hnedým ako aj protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými ţivočíchmi. Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu bolo preukázateľné, ţe okrem uţ spomínaných stanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie ţalovaného i ţiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa neţiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či lokalite. Krajský súd skonštatoval, ţe je nesporné, ţe ţalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, ţe pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia, má v zmysle § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) právo nazrieť osobne do spisu. Uvedený postup ţalovaného bol
názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko ţalovaný neumoţnil, aby sa ţalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Súd bol toho názoru, ţe za daných okolností ţalovaný mal ţiadosť o udelenie výnimky a jej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, ţalobcovi predloţiť na vyjadrenie, či uţ v elektronickej podobe, 3 6Sžo/26/2014 alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených).
názoru súdu právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemoţno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, ţe pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôţe byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretoţe ide o dve samostatné a vzájomné nezastupiteľné oprávnenia a kaţdým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môţe nepochybne realizovať aj inou formou, ako moţnosťou nazrieť do spisu. Krajský súd však zistil, ţe v priebehu konania, ţalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, poţiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia ţalovaného o rozklade. Ţalobca teda mal moţnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou. Súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe ani inštitút sprístupňovania informácií povinnou osobou
osobitného právneho predpisu nemoţno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu
2 správneho poriadku a preto postup ţalovaného nemoţno povaţovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad však skonštatoval, ţe v konečnom dôsledku bol ţalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia ţalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to povaţoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe ţalovaného, ktorý neumoţnil ţalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho poriadku, nemal za daných okolností
názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť ţalobou napadnuté rozhodnutie
2 písm. e/ O.s.p. K otázkam analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, na ktoré poukazoval ţalovaný v liste, ktorým ţalobcu oboznamoval s podkladmi rozhodnutia, tieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe v spise nenachádzali a ţalovaný z nich nevyvodil ţiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Je nepochybné
názoru krajského súdu, ţe odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímali stanoviská pre potreby rozhodovania ţalovaného, monitorovali stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocovali škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom svedčia aj vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým ţiadostiam ţiadateľov o výnimku. V prejednávanej veci však ţiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto ţalovaný nemal s čím ţalobcu 4 6Sžo/26/2014 v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska
názoru krajského súdu zákon v konaní porušený nebol. Vzhľadom na to, ţe ţalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátom s plnomocenstvom na všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku povinnosťou ţalovaného doručovať všetky písomnosti určené ţalobcovi tomuto zástupcovi. Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.11.2011 len ţalobcovi bolo
krajského súdu nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretoţe ţalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo ţiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením ţalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach. Dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, bola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretoţe čas do 15.12.2011 dokedy sa mal odstrel uskutočniť, nebolo moţné z dôvodu dĺţky rozkladového konania dodrţať, nakoľko len 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade. Správny orgán druhého stupňa postupoval
názoru krajského súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyţiadal stanovisko ŠOP SR k predĺţeniu času realizácie výnimky, ktoré zaslal aj ţalobcovi. Vzhľadom na dôvod povolenia výnimky, ktorým bola obava o bezpečnosť a zdravie obyvateľov, nebolo
názoru krajského súdu nevyhnutné preverovať skutočnosti tvoriace základ ţiadosti o výnimku inak ako uvedeným dopytom. K námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 správneho poriadku vyslovil krajský súd názor, ţe nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie ţalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením správneho poriadku. Výrok druhostupňového rozhodnutia,
ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, bol
názoru súdu taktieţ v medziach zákona. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretoţe správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamietne a prvostupňové rozhodnutie potvrdí len vtedy, ak by neboli dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť. Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci uviedol, ţe rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 5 6Sžo/26/2014 2S 233/07) celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného ţivočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným ţivočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých moţno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku moţno len za predpokladu, ţe neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. Krajský súd nebol kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto ţivočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou bola skutočnosť, ţe povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku povaţoval krajský súd za splnenú aj napriek tomu, ţe ţalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo. Rovnako súd nebol kompetentný posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. Preto mohol len konštatovať, ţe pokiaľ sa ţalovaný v tejto súvislosti zaoberal moţnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom ţiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Na základe uvedených skutkových zistení krajský súd dospel k záveru, ţe boli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky
3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., pretoţe zo zhromaţdených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplývalo, ţe ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetnej lokalite bolo natoľko závaţné, ţe výrazne prevyšovalo záujem na ochrane ţivočíšneho druhu medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup ţalovaného boli z hľadiska ţalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky ţalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd
1 OSP a ţalobu zamietol. II. 6 6Sžo/26/2014 Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, v ktorom uviedol, ţe ho povaţuje za nesprávny, pretoţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a zároveň rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Ţalobca vyčítal konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu ţalovaného, ţe v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu ţalobca identifikoval tak, ţe mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie moţnosti ţalobcovi vyuţívať svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, ţe ho správny orgán prvého stupňa neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej ţiadosti mu neposkytol kópiu spisu. Namietal, ţe napriek tomu, ţe poţiadal o poskytnutie kópie spisu správneho orgánu, táto mu poskytnutá nebola. Uviedol, ţe súd prvého stupňa sa na jednej strane stotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe takýto postup správnych orgánov znamená takú vadu, ktorá by samotná znamenala nevyhnutnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu. Na druhej strane však súd skonštatoval, ţe ţalobca sa s podkladmi rozhodnutia oboznámil inou (mimoprocesnou) formou, keď si podklady rozhodnutia vyţiadal od ţalovaného na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tieto mu boli poskytnuté.
názoru súdu prvého stupňa ţalobcovi boli týmto spôsobom poskytnuté všetky podklady rozhodnutia, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaţdil, mohol sa teda oboznámiť s ich obsahom a v dôsledku týchto vedomostí bola zhojená aj taká závaţná vada správneho konania, ktorú oprávnene ţalobca namieta. Ţalobca uviedol, ţe s názorom súdu prvého stupňa, ţe mal moţnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, či ţalovaného, so všetkými podkladmi rozhodnutia, nemoţno súhlasiť, pretoţe tento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Ţalobca v konaní, a to súd prvého stupňa nespochybnil, opakovane namietal, ţe nielenţe mu nebolo umoţnené oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej ţiadosti, ale aj to, ţe „z oboznámenia s podkladmi rozhodnutia“ nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaţdil správny orgán. Ţalobca teda nemal moţnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich obstarania, keďţe aţ do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu § 33 7 6Sžo/26/2014 ods. 2 správneho poriadku neoznámil, aké podklady rozhodnutia zhromaţdil.
ţalobcu, ak súd prvého stupňa skonštatoval, ţe ţalobca sa oboznámil s podkladmi rozhodnutia na základe svojej ţiadosti
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, toto konštatovanie sa vzťahuje len na ţiadosti o udelenie výnimiek, ktoré si skutočne vyţiadal súdom uvedeným postupom a tieto mu boli aj poskytnuté. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sţp/3/2013 zo dňa 24.09.2013, ktorý konštatoval, ţe „jednou z možných foriem oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia (nie však v potrebnom rozsahu a v časovom okamihu pred rozhodnutím) je nahliadnutie do administratívneho spisu. V súvislosti s uvedeným procesným úkonom Najvyšší súd (rozsudok sp. zn. 4Sžo/11/2011 z 23. 03. 2011) judikoval nasledujúci právny názor: „Cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie týkajúce sa priebehu výsledkov konania. Zmyslom využitia tohto procesného práva v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a
vlastnej úvahy mohol účastník konania využívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov. Takéto zákonné právo môže účastník konania využívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho možno vždy voči konajúcemu orgánu u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je správny orgán povinný umožniť realizovať procesné právo účastníka len čo o to požiada.“ Ţalobca poukázal na to, ţe súd prvého stupňa vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí zaloţil na odôvodnení vychádzajúcom z rozhodnutí správnych orgánov. Podkladom pre tieto rozhodnutia, tak ako sú súdom vymenované, bolo predovšetkým Stanovisko ŠOP SR. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, ţe napriek ďalšiemu pochybeniu v správnom konaní, a to doručovaniu dodatočného vyjadrenia ŠOP SR k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej výnimky, ţalobcovi, ani jeho právnej zástupkyni, opätovne nenastala nutnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného, keďţe táto vada bola zhojená tým, ţe ţalobca a jeho právna zástupkyňa mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ţalobca sa s týmto právnym názorom nestotoţnil. Nesúhlasil s tým, ţe táto vada bola súdom prvého stupňa posúdená tak, ţe napriek tomu, ţe ţalovaný neumoţnil právnej zástupkyni ţalobcu oboznámiť sa s doplnením podkladov rozhodnutia a vyjadriť sa k nim, nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretoţe ţalobca i jeho právna zástupkyňa sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim. Rozhodnutie ţalovaného bolo datované 8 6Sžo/26/2014 dňom 28.11.2011, rozhodnutiu ţalovaného o rozklade predchádzal
ust. § 6 ods. 2 správneho poriadku návrh ním ustanovenej osobitnej komisie. Na základe informácie vyţiadanej v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám ţalobca poukázal na ďalšie súvislosti, ktoré robia záver súdu prvého stupňa o tom, ţe táto vada nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného, neopodstatneným. Ako je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia ţalovaného, tento sa v celom rozsahu stotoţnil s názorom rozkladovej komisie. Osobitne poukázal, ţe stanovisko ŠOP SR - ktoré bolo podkladom na zmenu prvostupňového rozhodnutia ţalovaným - bolo datované dňom 3.11.2011 a zasadnutie, na ktorom rozkladová komisia rozhodovala o návrhu na rozhodnutie o rozklade ţalobcu, ktorý bol neskôr v nezmenenej podobe prevzatý do rozhodnutia ţalovaného, sa uskutočnilo dňa 4.11.2011. Z uvedených časových súvislostí je zrejmé, ţe v konaní o rozklade pred ţalovaným nebola vyvinutá ţiadna snaha o to, aby ţalobca mal moţnosť svoje práva účastníka konania vyuţiť. Aj keď ţalobcovi bolo zrejmé, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je totoţné s rozhodnutím rozkladovej komisie, je nepochybné, ţe návrh rozkladovej komisie na rozhodnutie je podmienkou sine qua non na rozhodnutie ţalovaného o rozklade. Ak teda rozkladová komisia predloţila ţalovanému svoj návrh bez toho, aby ţalobca bol pred tým oboznámený s doplnenými podkladmi rozhodnutia a ţalovaný sa napriek tejto procesnej vade s návrhom rozkladovej komisie stotoţnil, nemoţno takýto postup povaţovať za iný ako taký, ktorým boli ţalobcovi odňaté práva účastníka konania. Ţalobca poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe mu bola odňatá moţnosť konať v súlade so zákonom pred správnym orgánom a ţe táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uviedol uţ v ţalobe. Skutočnosť, kedy sa uskutočnilo zasadnutie rozkladovej komisie, ţalobcovi nebola známa. Ţalobca nepovaţoval, tak ako to posúdil súd prvého stupňa, toto dodatočné vyjadrenie ŠOP SR týkajúce sa doby realizácie povolenej výnimky za tak málo podstatný podklad rozhodnutia, ţe vyššie opísaná vada konania ţalovaného nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ţalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, ţe pokiaľ išlo o namietanú nemoţnosť oboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku,“ v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto ţalovaný nemal s čím oboznámiť ţalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Tento záver súdu prvého stupňa je
názoru ţalobcu v rozpore s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, ako aj v rozpore s uţ citovaným ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku. 9 6Sžo/26/2014 V rozpore so záverom súdu prvého stupňa bolo konštatovanie v rozhodnutí ţalovaného: „ministerstvo podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch a vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov“. Uvedená časť rozhodnutia ţalovaného svedčí v prospech záveru, ţe prvostupňový správny orgán okrem podkladov rozhodnutia uvedených vo svojom rozhodnutí mal k dispozícii aj iné (podklady, ktoré mu pripravuje ŠOP SR o vývoji populácie medveďa hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch). Odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, ţe ministerstvo pri rozhodovaní vo veci prihliadalo aj na skutočnosti, ktoré mu boli známe z doterajšej úradnej činnosti je so zreteľom na ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku neakceptovateľné, keďţe nie je známe, ktoré skutočnosti a z ktorej konkrétnej úradnej činnosti mali byť známe. Ţalobca uviedol, ţe všetky námietky uvedené v odvolaní sa vzťahovali nielen k označeným vadám konania, ale tieto vady konania spôsobili aj nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom. V tejto súvislosti ţalobca dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sţp/2/2013zo dňa
, § 246c a § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania
2 OSP a dospel k záveru, ţe konanie je potrebné zastaviť. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného sp. zn. 8644/2011-1.10(34/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011, ktorým bol na základe rozkladu ţalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia ţalovaného č.2113/2011-2.2 zo dňa 21.09.2011 o povolení výnimky
2,3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie – odstrelenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Javorník Č.. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, ţe odstrel moţno zrealizovať na lokalite Janekov vrch, katastrálne územie Č. odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postrieţkou a do 15.12.2011 postrieţkou a od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postrieţkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. 11 6Sžo/26/2014
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody konanie
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24.06.2014,
ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého tak, ţe odstrel moţno zrealizovať na lokalite Janekov vrch, katastrálne územie Č. odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postrieţkou a do 15.12.2011 postrieţkou a od 01.06.2012 do 30.11. 2012 posliedkou a postrieţkou. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre uplynul uţ v čase rozhodovania krajského súdu (09.01.2014). Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. 12 6Sžo/26/2014 V čase rozhodovania súdu prvého stupňa uţ uplynul čas, na ktorý bola povolená výnimka preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného. V dôsledku toho ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané). To znamená, ţe v čase súdneho prieskumu uţ neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup
V. časti druhej hlavy OSP preto splnené neboli. Súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ţalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré zo zákona stratilo platnosť zamietol. Odvolací súd preto
3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP a s § 246c ods.1 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie
v spojení s § 246c ods.1 OSP zastavil, pretoţe konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekáţka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré na základe zákona stratilo platnosť a účinnosť. Zo skutkových okolností danej veci je zrejmé, ţe prvostupňové rozhodnutie ţalovaného zo zákona stratilo platnosť, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie ţalovaného zo zákona stratilo účinnosť, a teda v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods.3 OSP) a súčasne napadnutým rozhodnutím ţalovaného ţalobca nemôţe byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods.1 OSP). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
ustanovenia § 246c OSP v spojení s § 224 ods.1 a s § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretoţe konanie bolo zastavené a u ţiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2015 13 6Sžo/26/2014 JUDr. Alena Adamcová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Karin Fedorová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.