1 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní ministra spravodlivosti proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo 14. mája 2013, sp. zn. 8T 4/2010, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 11. februára 2010, sp. zn. 8T 4/2010, bola
4 Tr. por. schválená dohoda o vine a treste medzi obvineným J. K. a prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín,
ktorej bol obvinený uznaný vinným zo spáchania zločinu poškodzovania veriteľa
1 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák., na tom na skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku. Za to bol obvinenému
5 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. a s prihliadnutím k § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený
1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
2 Tr. zák. súd ustanovil obvinenému skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní troch rokov. 2 6 Tdo 19/2014
2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. súd uložil obvinenému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, nakoľko
osobitného zákona nespĺňal podmienku bezúhonnosti a nemohol podnikať.
4 Tr. zák. súd uložil obvinenému povinnosť spočívajúcu v príkaze, aby v skúšobnej dobe probačného dohľadu vynaložil maximálne úsilie a vykonal všetky dostupné kroky, opatrenia smerujúce k náhrade škody.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti S., a.s., so sídlom v T., Z. X., IČO: X. škodu vo výške 221 144 eur.
2 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť S., a.s. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Citovaný rozsudok o schválení dohody o vine a treste nadobudol so zreteľom na ust. § 334 ods. 5 Tr. por. právoplatnosť vyhlásením, t.j. 11. februára 2010. Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T 4/2010, zo dňa 14. mája 2013
1 Tr. por. a s použitím § 50 ods. 4 Tr. zák. súd vyslovil, že sa odsúdený J. K. osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
1 Tr. por. z dôvodu
2 Tr. por. smerujúce proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T 4/2010, zo
1 Tr. por. vyslovil, ze uznesením Okresného sudu Trenčín zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 8T 4/2010, bol porušený zákon v ustanoveniach § 418 Tr. por. a § 52 ods. 1 Tr. zák. v prospech odsúdeného J. K.; 4 6 Tdo 19/2014 2/
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 8T 4/2010, a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; 3/
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odsúdený J. K. sa vyjadril k podanému dovolaniu prostredníctvom svojho obhajcu tak, že vyvíjal maximálne úsilie o náhradu škody s prihliadnutím na skutočnosť, že nemohol v čase plynutia skúšobnej doby podnikať, ani byť štatutárnym orgánom obchodných spoločností v SR a tým bola značne obmedzená a znevýhodnená jeho možnosť uplatniť sa na trhu práce. Odsúdený J. K. zdôraznil, že viedol riadny život, snažil sa nahradiť škodu, nájsť si zamestnanie. Uhradil časť škody vo výške 11 500 eur. Odsúdený J. K. uviedol, že dovolanie nie je opodstatnené a svojím obsahom nenapĺňa dovolací dôvod
2 Tr. por. Poukázal na to, že za účelom vymoženia pohľadávky voči osobe odsúdeného je vedené exekučné konanie. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorý uviedol, že intervenujúci prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať opravný prostriedok, pretože uznesenie súdu považoval za zákonné a dôvodné a to najmä s poukazom na vyjadrenie samotného odsúdeného ohľadom svojho osobného stavu, vyživovacej povinnosti k trom maloletým deťom, aktuálneho príjmu ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že odsúdený v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nahradil poškodenému časť spôsobenej škody. Zastáva názor, že odsúdený splnil povinnosť uloženú mu právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín a preto boli splnené podmienky na jeho osvedčenie v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uviedol, že ak má poškodený resp. jeho právny zástupca vedomosť o tom, že by sa odsúdený vyhýbal svojej povinnosti vynaložiť maximálne úsilie a vykonať všetky dostupné kroky a opatrenia smerujúce k náhrade škody, môže v tejto veci využiť primárne inštitúty civilného práva. Poškodená strana vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie je dôvodné, stotožňuje sa s názorom ministra spravodlivosti. Súd mal rozhodnúť, že J. K. sa v skúšobnej dobe neosvedčil a podmienečne odložený trest odňatia slobody sa vykoná. 5 6 Tdo 19/2014 K dovolaniu sa taktiež vyjadrila prokurátorka Generálnej prokuratúry, ktorá sa s podaným dovolaním a jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožnila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie ministra spravodlivosti a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote v zmysle § 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. a v uvedenej lehote bolo podané na mieste, kde bolo možné tento mimoriadny opravný prostriedok podať, teda na Okresnom súde Trenčín, pri dodržaní ustanovenia § 370 ods. 3 Tr. por., avšak súčasne zistil aj to, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
2 Tr. por. Dovolacie námietky ministra spravodlivosti smerujú na hodnotenie dôkazov konajúceho súdu. V predmetnom prípade Okresný súd Trenčín vyslovil, že sa odsúdený J. K. osvedčil v skúšobnej lehote podmienečného odsúdenia a že trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nevykoná. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa odsúdený a prokurátor vzdali práva na podanie sťažnosti, preto uznesenie
3 Tr. por. neobsahuje písomné odôvodnenie.
4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa odsúdený osvedčil. Pokiaľ ide o plnenie povinnosti, ktorá je uložená súdom a ktorú má odsúdený plniť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, najvyšší súd vychádzal z toho, že ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. por. stanovuje, že na osvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je potrebné, aby odsúdený plnil (teda nie splnil) povinnosti uložené odsúdenému v skúšobnej dobe súdom, t. j. na vyslovenie osvedčenia nie je nevyhnutné nutné, aby pri každom type uloženej povinnosti musel odsúdený každú povinnosť aj úplne splniť už v skúšobnej dobe. Záleží na tom, aká povinnosť je odsúdenému uložená a čo je jej účelom (cieľom). Súd počas skúšobnej doby sleduje celkové správanie počas skúšobnej doby a nielen jeho správanie (postoj) k plneniu uložených povinností počas výkonu probačného dohľadu. 6 6 Tdo 19/2014 Z uvedeného možno vyvodiť, že ak odsúdený, ktorému bola uložená povinnosť uhradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia škodu poškodenej spoločnosti vo výške 221 144 eur, neuhradí úplne a celkom a to do uplynutia skúšobnej doby, neznamená to a priori a automaticky, že súd musí rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Takýto formálny postup súdu by popieral účel podmienečného trestu so stanovením povinnosti nahradiť škodu, nakoľko jeho podstatou bolo a je vytvoriť podmienky smerujúce k náhrade škody. Uložením podmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s uložením povinnosti spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, ako aj v povinnosti spočívajúcu v príkaze vynaložiť maximálne úsilie a opatrenia smerujúcich k náhrade škody a povinnosti nahradiť škodu poškodenej spoločnosti vo výške 221 144 eur, dal štát odsúdenému, ale aj poškodenému, najavo, že nahradenie škody má prednosť pred tým, aby bol odsúdený zbavený slobody, nakoľko je predpoklad, že takéto „napomenutie“ zo strany štátu bude dostatočné a zabezpečí práve nahradenie škody. Pri tomto type uloženej povinnosti preto postačí, ak odsúdený,
svojich možností a schopností, plní povinnosť uloženú mu v skúšobnej dobe, teda ak vykoná všetky dostupné kroky a opatrenia smerujúce k náhrade škody. V neposlednom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd poškodenú spoločnosť S., a.s. so sídlom v T. odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z uvedených právnych úvah vychádzal súd aj v posudzovanom prípade, pričom z dokazovania vyplynulo, že odsúdený plnil povinnosť uloženú mu súdom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Je teda predpoklad, že zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody bude postupne uhradený celý a to prostredníctvom exekučného konania, ktoré sa v súčasnosti vedie voči osobe odsúdeného za účelom vymáhania pohľadávky. Najvyšší súd zdôrazňuje, že by bolo absolútne neadekvátnym zásahom zo strany štátu, ak by súd v posudzovanom prípade nariadil výkon trestu, pretože odsúdený by tak stratil prácu a tým aj pravidelne sa opakujúci príjem a možnosť hradiť zvyšok škody. K dovolaniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že dovolanie je písané v rovine rôznych úvah ohľadne správania sa odsúdeného počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Dovolateľ vytýka v dovolaní prvostupňovému 7 6 Tdo 19/2014 súdu, že v základnom konaní uložil obvinenému nedostatočný trest, že obvinený pokračoval v skúšobnej dobe v páchaní trestného činu s tým istým úmyslom ako v konaní, za ktoré bol odsúdený. Uvádza, že jeho konanie počas skúšobnej doby jednoznačne vykazuje znaky zatajovania príjmov a predstierania, že žiadny príjem nemá. Vytýka súdu, že sa nezaoberal tým, že sumu 185 eur, ktorú vykazoval ako príjem, nemohla pokrývať jeho životné náklady ako aj celej rodiny, súd sa nezaoberal tým, že keď mal uvádzaný príjem vo výške 185 eur, odkiaľ zobral finančné prostriedky na úhradu škody poškodenej strane. Je potrebné si uvedomiť, že súdy rozhodujú na základe dôkazov, ktoré môžu predložiť aj strany konania. Súdy nemôžu rozhodovať na základe rôznych úvah, ako je to uvedené v predmetnom dovolaní alebo dôkazoch, ktoré nie sú jednoznačné a presvedčivé. Je potrebné súhlasiť s dovolateľom v tom, že probačný dohľad bol vykonávaný nedostatočne a vypracované správy boli povrchné. Tieto pochybenia ale nemôžu zakladať dovolací dôvod. Vzhľadom k uvedenému, najvyšší súd sa stotožňuje so závermi Okresného súdu Trenčín, ktorý dospel k záveru, že je možné rozhodnúť o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nakoľko odsúdený viedol riadny život a v rámci svojich možností a schopností aj plnil povinnosti uložené mu prvostupňovým rozsudkom. Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenie Okresného súdu v Trenčíne ohľadne zisteného skutkového stavu veci a hodnotenia vykonaných dôkazov, nemohol byť naplnený ani dovolací dôvod
2 Tr. por., ktorý uplatnil minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto pre evidentné nesplnenie podmienok dovolania dovolanie ministra spravodlivosti podané v neprospech J. K. ako nedôvodné odmietol na neverejnom zasadnutí. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. júna 2014 8 6 Tdo 19/2014 JUDr. Daniel H u d á k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.