1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 2. februára 2012 sp. zn. 30 T 50/2009 bol obvinený E. H.
a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Krajského prokurátora v Trnave z
1 písm. b/ Tr. por. zrušiť vo výroku o vine a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na podklade včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením zo 4. októbra 2012 sp. zn. 6 To 37/2012
por. odvolanie krajského prokurátora zamietol. Uznesenie krajského súdu bolo doručené Krajskej prokuratúre v Trnave
1 Tr. por. z dôvodu
3 Tr. por. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 4. októbra 2012 sp. zn. 6 To 37/2012, ktorému vytýkal porušenie zákona v ustanovení § 119 ods. 2 Tr. por. v prospech obvineného. 3 5 Tdo 50/2013 Úvodom svojho mimoriadneho opravného prostriedku minister spravodlivosti zrekapituloval priebeh doterajšieho dokazovania a následne vytýkal krajskému súdu, že neuznal dôkaz vykonaný
zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, čím porušil ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por., ktoré porušenie napĺňa dovolací dôvod
3 Tr. por., pretože pri zisťovaní skutkového stavu boli závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Poukazoval na jednotlivé ustanovenia vyššie citovaného zákona o Policajnom zbore, pričom považoval postup polície v prípade obvineného za zákonný. V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. augusta 2011 sp. zn. 1 Tdo 61/2011. Záverom mimoriadneho opravného prostriedku navrhol, aby najvyšší súd vyslovil
1 Tr. por., že napadnutým uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 119 ods. 2 Tr. por. v prospech obvineného a
2 Tr. por., zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu a zrušiť aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Napokon
1 Tr. por. navrhol prikázať krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k dovolaniu v lehote, ktorú im určil, vyjadriť. Uvedenú možnosť využil generálny prokurátor i obvinený. Generálny prokurátor vo svojom vyjadrení (č.l. 640) uviedol, že sa plne stotožňuje s dovolaním a považuje ho za dôvodné. Obvinený E. H. vo svojom vyjadrení (č.l. 643-646) prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je správne. Postup príslušníkov policajného zboru bol v danom prípade v rozpore s ustanovením § 119 ods. 2 Tr. por., dôkazy boli získané nezákonným spôsobom. V záujme úplnosti poukázal na skutočnosť, že podnet generálneho prokurátora je v rozpore so stanoviskom trestného odboru generálnej prokuratúry k prípadu Marcela P. V závere svojho vyjadrenia navrhol dovolanie ministra spravodlivosti
1 Tr. por. zamietnuť. 4 5 Tdo 50/2013 Spisový materiál okresného súdu sp. zn. 30 T 50/2009 spolu s dovolaním ministra spravodlivosti bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie 6. septembra 2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal dovolanie ministra spravodlivosti, ako aj predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 Tr. por.). Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Minister spravodlivosti v dovolaní uplatnil dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 3 Tr. por.,
ktorého dovolanie môže podať proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov 5 5 Tdo 50/2013 v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Úlohou dovolacieho súdu je preto vyriešiť otázku, či v danom prípade postup polície
ustanovení zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov bol správny, alebo mali postupovať
ustanovení Trestného poriadku.
10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1.
dovolacieho súdu sa Okresný súd Trnava v rozsudku z
ustanovení zákona o polícii za zákonný. Iná situácia je však v posudzovanej veci, pretože ako vyplýva z dokazovania a svedeckých výpovedí samotných príslušníkov kriminálnej polície (tzv. operatívcov), cieľom sledovania obvineného bolo zadováženie dôkazov. Konkrétne svedok J. M. na hlavnom pojednávaní 25. októbra 2011 uviedol, že boli inštruovaní J. K., ktorý celú akciu riadil, že E. H. má mať u seba drogy a cieľom ich akcie bolo zadovážiť dôkazné prostriedky. Príslušníci kriminálnej polície už pred samotným zásahom voči E. H. disponovali informáciou, že prakticky skoro každý deň predáva drogy v Trnave na Prednádraží. Z toho dôvodu sú úvahy oboch nižších súdov správne, keď usúdili, že v danom prípade mali orgány činné v trestnom konaní postupovať už
príslušných ustanovení Trestného poriadku a nie
ustanovení zákona o policajnom zbore. Z uvedeného možno rezultovať záver, že postup polície v posudzovanej veci bol nezákonný, čím došlo k zmareniu použiteľnosti takto získaných dôkazov v trestnom konaní. Od tohto úkonu sa potom odvíjalo celé dokazovanie v prípravnom konaní, a preto správne postupovali oba nižšie súdy, keď považovali takto získané dôkazy za nepoužiteľné v trestnom konaní. V konečnom dôsledku to znamená, že dovolací súd žiadne porušenie zákona v konaní pred nižšími súdmi nezistil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že dôvod dovolania predpokladaný ustanovením 7 5 Tdo 50/2013 § 371 ods. 3 Tr. por. evidentne nebol splnený, a preto
c/ Tr. por. uznesením dovolanie ministra spravodlivosti odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 26. septembra 2013 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.