1 Trestného zákona, o sťažnostiach obvineného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, proti uzneseniu samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 5. mája 2015, sp. zn. BB-4T 16/2015, takto r o z h o d o l :
1 písm. b/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal
ktorého obvinený Š. K. je vinný z prečinu podplácania
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ dňa
1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 1 Trestného zákona v sume 800 €.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, navrhol uložiť náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov. Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „samosudca“) uznesením, sp. zn. BB-4T 16/2015, z 5. mája 2015
1 písm. b/ Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom a obvineným Š. K. (ďalej aj „obvinený“) odmietol, nakoľko navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná. 3 3 Tost 16/2015 Uznesenie bolo doručené všetkým procesným stranám. Prokurátor a obvinený podali proti uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosti. Prokurátor v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že
jeho názoru navrhnutá dohoda o vine a treste nie je neprimeraná a samostatný peňažný trest vo výške 800 € je vzhľadom k trestnej sadzbe, k okolnostiam prípadu, k miere účasti obvineného na úplatku a k osobe obvineného a jeho majetkovým pomerom primeraný. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 34 ods. 1, ods. 4, Trestného zákona, ust. § 331 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Prokurátor ďalej uviedol, že pri výmere samostatného peňažného trestu vo výške 800 € vychádzal zo zákonnej sadzby trestu odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 3 roky, zo skutočnosti, že prevažujú poľahčujúce okolnosti (obvinený sa k činu dobrovoľne priznal a oľutoval svoju vinu). Upozornil, že v konaní vedenom proti obvinenému I. H. vystupuje Š. K. ako svedok, ktorý svojou výpoveďou obvineného priamo usvedčil zo spáchania zločinu prijímania úplatku
ust. § 329 ods. 1 Trestného zákona. V prípade obvineného K. by preto boli splnené aj zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
ust. § 39 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona.
názoru prokurátora argumentáciu súdu, že obvinený Š. K. bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, v dôsledku čoho uloženie peňažného trestu je vzhľadom na jeho osobu neprimerané, nie je možné akceptovať. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obvinený od odsúdenia v roku 1999, ktoré bolo zahladené, nespáchal až do momentu spáchania trestného činu podplácania žiadny iný trestný čin a viedol pred spáchaním trestného činu po dobu 15 rokov riadny život. Poukázal na to, že pokiaľ nastávajú po výkone niektorých druhov trestov právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia (na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený). Potom treba právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takejto osoby. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia znamená okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. Odpadnutie prekážky odsúdenia môže viesť k vzniku alebo obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť, alebo sa ich nemohol dožadovať, pokiaľ existovala prekážka odsúdenia páchateľa a súd nemôže predchádzajúce odsúdenie, ktoré bolo zahladené pred 15 rokmi, 4 3 Tost 16/2015 považovať ako argument pre odmietnutie dohody o vine a treste. Jeho skorší trest je zahladený (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), sp. zn. 5 Tdo 47/2014). Ďalej prokurátor nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, že navrhovaný trest je neprimeraný, pretože obvinený spáchal dva čiastkové skutky pokračovacieho trestného činu. V tomto smere poukázal na to, že v danom prípade ide o jeden trestný čin a neprichádza do úvahy použitie priťažujúcej okolnosti. Zároveň zdôraznil, že prokurátor navrhol obvinenému vyšší peňažný trest (800 €), ako boli uložené ostatným obvineným, ktorí podplácali pracovníka spoločnosti R. (obvinenému A.. P., obvinenému J. P.). V tejto súvislosti prokurátor poukázal aj na celkovú výšku úplatkov 42 € (2 x po 21 €), ktoré obvinený dal I. H.. Z týchto dôvodov prokurátor považuje výšku peňažného trestu za postačujúcu a spĺňajúcu prevýchovný ako aj preventívny účel, ku ktorému má trest viesť. Uloženie iného trestu popri peňažnom treste považuje za neprimerane prísne a nespravodlivé. V závere sťažnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a prikázal prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obvinený Š. K. v dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že súhlasil s návrhom dohody o vine a treste. S orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval, priznal vinu a skutok oľutoval. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že od 1. mája 2015 je nezamestnaný z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta, čím sa zhoršila jeho finančná situácia. Bude mať 57 rokov, má chronickú pankreatitídu (6 operácií), diabetes, je po 2 infarktoch, a preto navrhnutý peňažný trest vo výške 800 € považuje za dostatočný. Ďalej obvinený uviedol, že v roku 1999 bol odsúdený Okresným súdom Bratislava II, ktorý mu uložil peňažný trest v sume 331,94 €, ktorý zaplatil a následne bol aj amnestovaný.
názoru obvineného po 16 rokoch by sa malo naňho pozerať ako na netrestaného. Navrhol preto, aby odvolací súd dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi obvineným a prokurátorom uznal ako primeranú. Sťažnosti spolu s trestným spisom boli 2. júna 2015 predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „sťažnostný súd“) na rozhodnutie, ktorý na neverejnom zasadnutí
1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého 5 3 Tost 16/2015 uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti sú prípustné (§ 185 Trestného poriadku), boli podané oprávnenými osobami (§ 186 ods. 1 Trestného poriadku), boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že sťažnosti prokurátora i obvineného sú dôvodné.
1 písm. b/ Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a
jeho obsahu a obsahu spisu, návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná. Z vyššie citovaného ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyplýva, že súd nie je viazaný obsahom návrhu dohody o vine a treste, ktorú mu predloží na schválenie prokurátor. Dohodu je oprávnený odmietnuť z dvoch zákonom stanovených dôvodov, a to - ak zistí porušenie procesných predpisov, - ak navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná. Zrejme neprimeraným návrhom dohody je taký návrh, ktorý nezodpovedá zásadám ukladania trestov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že samosudca odmietol návrh dohody o vine a treste preto, lebo navrhovanú dohodu o vine a treste považoval za zrejme neprimeranú. Dôvodil najmä tým, že navrhovaný peňažný trest vo výške 800 € nezodpovedá zásadám ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Trest má byť ukladaný tak, aby zabezpečoval ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho prevýchovu, aby už viedol riadny život a súčasne taký, aby odradil aj iných páchateľov od páchania trestných činov. Ďalej poukázal na to, že obvinený už bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 4. novembra 1999, sp. zn. 3T 134/1998, pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., čo nemožno
samosudcu opomenúť, hoci sa na obvineného hľadí, akoby nebol odsúdený. 6 3 Tost 16/2015 Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa sťažnostný súd stotožnil so sťažnostnou námietkou prokurátora, že pre odmietnutie predloženého návrhu na dohodu o vine a treste nepostačuje, ak dohoda je
názoru súdu neprimeraná, ale musí ísť o zrejmú neprimeranosť. V posudzovanom prípade aj
názoru najvyššieho súdu je potrebné zohľadniť, že páchateľ sa k spáchaniu skutku, pre ktorý je trestne stíhaný, priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní aj pri usvedčení iného páchateľa zo spáchania zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák. Od roku 1999 do roku 2014 viedol riadny život. V tomto prípade išlo o vybočenie z medzí inak riadneho života po 15 rokoch. Je síce pravda, že skutku sa dopustil dvomi dielčimi skutkami, ale išlo len o krátke obdobie dvoch mesiacov, počas ktorých sa pokračujúceho trestného činu, pre ktorý je stíhaný, dopustil. Je možné pri skúmaní návrhu o dohode zohľadniť aj výšku poskytnutého úplatku – 42 €. Nie bez významu je aj skutočnosť, že obvinený sa dopustil trestného činu, za ktorý zákon dovoľuje uložiť peňažný trest (§ 56 Trestného zákona). Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nezákonné, vo veci zrejmá neprimeranosť predloženého návrhu na schválenie dohody o vine a treste zistená nebola, preto ho postupom
1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil a Špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 8. júla 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Vypracovala: JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.