1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 3816/2012-2.2 z 20. februára 2012, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové 2 6Sžo/12/2014 rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia v Košiciach č.: 2011/00646 z 28. novembra 2011. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán na základe ţiadosti Lesov SR rozhodol o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods.1 písm.
zákona o ochrane prírody v danom prípade moţno vylúčiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení ţiadateľa, ale k vydaniu ako podklad pre svoje rozhodnutie zabezpečil odborné stanovisko od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody v Spišskej Novej Vsi, Správa národného parku Slovenský raj z 08.11.2011 č. NPSR/961/2011-Les.2 (ďalej len „ŠOP SR“). Táto vo svojom podrobnom stanovisku jednak vyhodnotila navrhované lokality a ich stav z hľadiska ochrany prírody a krajiny triedením u jednotlivých navrhovaných lokalít a ich dielcov s uvedením návrhu riešenia v časti vyhovieť a povoliť výnimku zo zákazu a v časti s odôvodnením prečo výnimky na ťaţbu nepovolí. Svoj návrh riešenia a samotné stanovisko ochrana riadne odôvodnila, z tohto správny orgán prvého stupňa i ţalovaný vychádzal, pričom jej obsah bol premietnutý i do odôvodnenia rozhodnutí. Krajský súd skonštatoval, ţe činnosti súvisiace s odstránením kalamitného dreva nie sú činnosťami, ktoré by apriori boli v rozpore so záujmami ochrany prírody. Zabránenie neţiadúceho rozmnoţenia podkôrnikov a obmedzenie jeho preniknutia do okolitých lesných porastov má svoj význam aj v bezzásahovej zóne s piatym stupňom územnej ochrany. Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, tento veľmi presne zistil, ktorých lokalít sa konanie o povolenie výnimky týka, aký je ich charakter z hľadiska lesného ekosystému a z hľadiska národnej siete chránených území a stanovil podmienky realizácie výnimky. Súd sa stotoţnil s názorom, ţe cieľom opatrení (zásahov), ktoré boli posudzované v konaní o udelenie výnimky, bolo zaistiť priaznivý stav typických druhov (smrek) v lesných biotopoch NPR a ochranu pred výrazným poškodením alebo zničením. Mal tieţ za to, ţe správny orgán dostatočne zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti, jej ďalší vývin v prípade nevykonania zásahu a nepriaznivý vplyv na dotknutý lesný biotop i na ţivotné prostredie vo všeobecnosti. Opis a vyhodnotenie vývinu populácie podkôrnika, ktorej sa domáhal ţalobca, sa javia vzhľadom na uvedené ako nadbytočné, nespôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci. 4 6Sžo/12/2014 Z uvedených dôvodov sa súd potom nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe konajúce správne orgány sa vecou riadne nezaoberali, naopak mal za to, ţe prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia zabezpečil všetky k rozhodnutiu právne relevantné podklady a v jeho rozhodnutí je vyjadrené uváţenie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu piatemu stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazov
zákona o ochrane prírody nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.
názoru súdu odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Pokiaľ ţalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotoţnil, nie je dôvod povaţovať takáto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadováţené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania, ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil zistený skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Nemoţno sa preto stotoţniť s námietkou nepreskúmateľnosti vznesenou ţalobcom a konštatovať nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Súd poukázal tieţ na to, ţe nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal kaţdou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia
názoru súdu jednoznačne vyplýva, ţe nebolo v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Pokiaľ ide o ţalobcom namietanú nepresnosť identifikácie územia výroku prvostupňového rozhodnutia, súd sa plne stotoţnil so ţalovaným, ţe na určenie konkrétneho územia na povolenú lesohospodársku činnosť a na účely hospodárskej správy lesov je presnejšie a praktickejšie a aj súladné so zákonom vymedzenie územia prostredníctvom jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL). Bez identifikácie územia prostredníctvom JPRL by sa v danom území nemohol správne určiť stupeň územnej ochrany v rámci povolených výnimiek na činnosti poţadované ţiadateľom. Pri samotnej realizácii zásahu povoleného preskúmavaným rozhodnutím sa v lesnom poraste ľahšie orientuje
identifikátora rozlišujúceho vek porastu v tzv. porastovej mape, ako keby bolo toto územie identifikované napríklad
parciel a ich čísel uvedených v mape katastrálneho operátu. 5 6Sžo/12/2014 Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu sú nedôvodné, a preto ţalobu
1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. II. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a ţalobcovi prizná náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa povaţoval ţalobca za nesprávny z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm.
ktorého „so zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona OPaK, je nevyhnutné skúmať v správnom konaní, či záujem na udelení výnimiek a zákazov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi.“ V týchto súvislostiach záver súdu prvého stupňa o tom, ţe vyhodnotenie vývinu populácie podkôrnika by bolo nadbytočné a nespôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci,
názoru ţalobcu nemoţno označiť inak, ako nezrozumiteľný. Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, ţe správny orgán (zrejme prvého stupňa) dostatočne zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti a jej ďalší vývoj a nepriaznivý vplyv na dotknutý lesný biotop, ţalobca nie je presvedčený o tom, ţe moţno v odôvodnení rozhodnutia identifikovať takú časť, na ktorú sa v odôvodnení rozsudku odvoláva súd prvého stupňa. Moţno súhlasiť len s tým, ţe prvostupňový správny organ vymenoval podklady rozhodnutia , ktoré zhromaţdil v priebehu konania, opísal chronológiu konania a jeho odôvodnenie obsahuje aj časť označenú ako „odôvodnenie povolenia výnimky.“ V časti odôvodnenia nasledujúcej pod týmto názvom je pre kaţdý dielec v jednotlivých národných prírodných rezerváciách s 5. stupňom ochrany uvedené, čo v tom ktorom dielci odporúča Správa NP Slovenský raj. Pri niektorých z týchto JPRL je uvedené, kam je tento dielec navrhovaný na zaradenie v budúcej, teda v čase vydania rozhodnutia neexistujúcej zonácii Národného parku Slovenský raj. Napriek tomu, ţe prvostupňový správny orgán v časti, v ktorej vymenúva podklady rozhodnutia, poukázal na to, ţe ţalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia 7 6Sžo/12/2014 uviedol, ţe neboli predloţené ţiadne analýzy, ktoré by vyvrátili tvrdenie, ţe zásahy človeka (ťaţba, atď.) ovplyvňujú vývoj populácie škodcov viac ako počasie a prirodzení nepriatelia podkôrneho hmyzu. Ţiadateľ ďalej nepredloţil ţiadne analýzy, ktoré by potvrdzovali hrozbu nadmerného šírenia biotických škodlivých činiteľov, nepredloţil analýzu stavu populácie podkôrneho hmyzu v danom území a trend jej vývoja, analýzu stavu populácií prirodzených predátorov v danom území a trend jej vývoja, neuviedol zhodnotenie účinnosti navrhovaných opatrení ani % zníţenia populácie podkôrneho hmyzu po vykonaní ťaţby. V podkladoch rozhodnutia nie sú uvedené výsledky analýz či výskumov reálneho stavu populácií chránených druhov a trendu ich vývoja na danom území pred a po vykonaní ťaţby, výsledky výskumov stavu biotopov pred a po vykonaní ťaţby. Napriek ustanoveniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
ktorého je správny orgán povinný uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nemoţno nájsť nič, čo by zodpovedalo tejto obligatórnej náleţitosti správneho rozhodnutia. Pokiaľ teda súd prvého stupňa poukázal na to, ţe prvostupňové rozhodnutie okrem iného „podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké boli vyjadrenia účastníkov konania, ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, a ako hodnotil zistený skutkový stav“, ţalobca na rozdiel od súdu prvého stupňa v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ţiadne vyrovnanie sa s jeho vyššie citovanými námietkami neidentifikoval. Keďţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí odkázal na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, nemoţno súhrnne tieto rozhodnutia hodnotiť inak, ako nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia. Ţalobca namietal vo svojom odvolaní aj to, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď neakceptoval jeho ţalobnú námietku, ţe rozhodnutie ţalovaného aj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na to, ţe aj keď sa súd prvého stupňa odvoláva vo svojom rozhodnutí tak na Smernicu o biotopoch, ako aj na zákon o ochrane prírody a krajiny, z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nemoţno zistiť, ako vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ţalovaného aj prvostupňového správneho orgánu v kontexte s ustanoveniami právnych predpisov - čl. 6 ods. 2 Smernice o biotopoch, ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré zároveň citoval. 8 6Sžo/12/2014 Vzhľadom na skutočnosť, ţe územie, na ktorom bola povolená výnimka, je súčasťou národných prírodných rezervácií a územia európskeho významu SKUEV Slovenský raj, bolo povinnosťou nielen správnych orgánov, ale aj súdu prvého stupňa, keďţe ţalobca túto námietku vo svojej ţalobe vzniesol, vyhodnotiť zmysel a účel ochrany v osobitne chránených územiach prírody, vo vzťahu k udelenej výnimke a preskúmať, či správne orgány oboch stupňov dali presvedčivé a zrozumiteľné odpovede na otázku, ako z hľadiska ochrany území, ktoré predstavujú pôvodne alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu, ktoré predstavujú nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, je moţné vyhodnotiť udelenie výnimky zo zákazov, ktoré majú túto ochranu zabezpečovať, ktoré
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia má slúţiť na „rekonštrukciu a premenu týchto porastov lesohospodárskym zásahom“. Tejto argumentácii prvostupňového správneho orgánu, s ktorou sa stotoţnil aj ţalovaný, nemoţno rozumieť. Zo samotnej definície národnej prírodnej rezervácie totiţ vyplýva, ţe je lokalitou, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu. Premena takýchto biotopov „aktívnym lesohospodárskym zásahom“ nemôţe mať iný následok, ako zmenu biotopov národnej prírodnej rezervácie z pôvodných alebo ľudskou činnosťou málo pozmenených biotopov na biotopy aktívne lesohospodársky manaţované. Takéto územie však nespĺňa zákonnú definíciu národnej prírodnej rezervácie. Ţalobca nedostal v správnom konaní odpoveď na zásadnú otázku, ktorou je rozdiel medzi ochranou prírody v národnej prírodnej rezervácii a obhospodarovaním lesa na území osobitne nechránenom. Ak výsledkom rozhodovania orgánov ochrany prírody môţe a má byť pozmenený stav biotopov, ktoré boli na území vyhlásenom za národnú prírodnú rezerváciu pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené, potom je ťaţko porozumieť, aký je zmysel a účel vyhlasovania určitých lokalít za osobitne chránené územia a v tomto prípade za národné prírodné rezervácie. Ţalobca tieţ uviedol, ţe nemoţno si nevšimnúť, ţe jedným z argumentov pre udelenie výnimky bola anticipácia zaradenia územia, na ktorom bola výnimka udelená do niţšieho (
zákona. Pre rozhodovanie o povolení aplikácie chemických látok proti lykokazovi sadenicovému, tvrdoňovi smrekovému a kôrovnici smrekovcovej neboli žiadateľom predložené výsledky hodnotenia aktuálneho výskytu populácií týchto škodcov v uvedených JPRL a z toho vyplývajúci stav ohrozenosti lesných kultúr.“ „ Nedostatok rozhodnutia ministerstva je, že na vykonanie povoľovaných činností určilo polohu len
JPRL a nie
parcelných čísel.
ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) za parcelu sa považuje geometrické určenie, polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu, alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. JPRL sú oproti tomu rozdelením lesných pozemkov na účely hospodárskej správy lesov. Ako vyplýva z uvedených skutočností, rozhodnutie ministerstva neobsahuje určenie územia, pre ktoré bol vydaný súhlas na pozemnú aplikáciu chemických látok.“
názoru ţalobcu, územie na ktorom na udeľuje výnimka územnej ochrany, nemoţno identifikovať jednotkami definujúcimi hospodárskej úpravy lesa. Ţalobca neargumentoval vo svojich podaniach tým, ţe uvedenie JPRL vo výroku rozhodnutia je nadbytočnou či nesprávnou časťou výroku. Jeho argumentácia bola opačná, a teda taká, ţe vo výroku ktorým je udelená výnimka z územnej ochrany, musí byť toto územie identifikované jednotkami geometrického a polohového určenia územia, teda parcelnými číslami parciel katastra nehnuteľnosti, pre ktoré sa výnimka udeľuje. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol ţalobca odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a ţalobcovi prizná náhradu trov konania. 10 6Sžo/12/2014 III. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 a 2 O.s.p. rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania
2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe konanie je potrebné zastaviť. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného č. 3816/2012-2.2 z 20. februára 2012, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia v Košiciach č.: 2011/00646 z 28. novembra 2011 o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods.1 písm.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 11 6Sžo/12/2014
9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody konanie
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014,
ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. V danej veci bola napadnutým rozhodnutím povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 16 ods.1 písm.
V. časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku preto splnené neboli. Súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ţalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré zo zákona stratilo platnosť zamietol. 12 6Sžo/12/2014 Odvolací súd preto
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a s § 246c ods.1 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie
zastavil, pretoţe konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekáţka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré na základe zákona stratilo platnosť a účinnosť. Zo skutkových okolností danej veci je zrejmé, ţe prvostupňové rozhodnutie ţalovaného zo zákona stratilo platnosť, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie ţalovaného zo zákona stratilo účinnosť, a teda v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods.3 O.s.p.) a súčasne napadnutým rozhodnutím ţalovaného ţalobca nemôţe byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods.1 O.s.p.). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
ustanovenia § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 a s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretoţe konanie bolo zastavené a u ţiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. mája 2015 JUDr. Alena Adamcová, v. r. predsedníčka senátu: Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Karin Fedorová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.