1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 71/1992 Zb.“ alebo „zákon o súdnych poplatkoch“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. 2 6Sžf/128/2014 V odôvodnení uznesenia uviedol, že právnemu zástupcovi žalobcu bola dňa 28.07.2014 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur, obsahujúca poučenie o následkoch nezaplatenia. Žalobca napriek výzve a poučeniu súdny poplatok nezaplatil. Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 1 písm. a/
1 zákona o súdnych poplatkoch a
1 O.s.p. skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca napriek výzve do dňa rozhodnutia uložený súdny poplatok nezaplatil, súd konanie pri aplikácii § 14
1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Ďalej krajský súd uviedol, že dňa 07.08.2014 podal žalobca na tamojšom súde podanie označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku“, v ktorom uviedol, že dňa 07.08.2014 podal návrh na spojenie veci v konaní vedenom pod sp. zn. 21S/93/2014, ktorého predmetom je spojenie aj tohto konania. Žalobca vyslovil názor, že ak súd v záujme hospodárnosti spojí konania v zmysle jeho žiadosti na spojenie vecí, súdny poplatok bude vyrubený v zákonnom stanovenej výške len za jedno konanie. Vo vzťahu k uvedenému podaniu krajský súd uviedol, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie, keďže povinnosť zaplatiť súdny poplatok vyplýva zo zákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím. Neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia). Proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie, pretože výzva nie je rozhodnutím. Odvolanie je prípustné až proti tomuto uzneseniu o zastavení konania. II. Uznesenie krajského súdu v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal dôvody zastavenia konania, pričom zotrval na svojom stanovisku uvedenom už v jeho podaní, označenom ako odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku. Žalobca poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1, 2 zákona 3 6Sžf/128/2014 o súdnych poplatkoch
1 O.s.p. tvrdil, že žalobou z 12.05.2014 v znení jej opravy zo 04.06.2014, sa domáhal preskúmania viacerých rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí Daňového úradu Žilina, ktoré im predchádzali a odloženia ich vykonateľnosti. Dňa 07.08.2014 podal návrh na spojenie veci, ktorým sa domáhal, aby samostatné konania vedené na Krajskom súde v Žiline po vylúčení veci boli spojené s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti. Uviedol, že pri rozhodovaní o vylúčení alebo spojení veci na spoločné konanie súd berie na zreteľ najmä povahu žalobou uplatneného nároku a hospodárnosť konania, resp. konaní, v ktorej súvislosti dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 122/05 zo 14.06.2006. Namietal, že v predmetnej veci práve rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 03.09.2014 sp. zn. 21S/145/2014 o vylúčení veci na samostatné konanie bol jeden z úkonov súdov, vytvárajúcich základ pre porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Dôvodil, že účelom súdnej ochrany všeobecne je poskytovanie ochrany subjektívnym právam, táto ochrana musí byť skutočná a spravodlivá a súdy nesmú rozhodovať iba formálne alebo formalisticky, ale musia prihliadať aj na možné následky procesných rozhodnutí a ich možné následky na rozhodnutie vo veci samej. Vyslovil názor, že v prípade, že by sa tieto rozhodnutia mali preskúmavať v samostatných konaniach, z ktorých každé je spoplatnené v zmysle zákona č. 71/1992 Zb., došlo by k popretiu práva na prístup k súdu a tým aj základného práva na súdnu ochranu. Vytýkal krajskému súdu, že uvedeným postupom, t.j. rozdelením jednej žaloby na 18 samostatných konaní, sťažuje účastníkovi konania prístup k súdu, uvedené odôvodňuje snahou o prehľadnosť, avšak v praxi dochádza k prejednaniu viacerých konaní, a preto sa konanie súdu v uvedenom smere javí pre účastníka konania ako nepochopiteľné a neprimerane nákladné, čo však odporuje zásade hospodárnosti. III. Žalovaný vyjadrenie k uvedenému odvolaniu žalobcu nepodal. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 4 6Sžf/128/2014 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z predloženého spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou zo dňa 12.05.2014 v znení jej opravy zo dňa 04.06.2014 sa domáhal preskúmania viacerých rozhodnutí žalovaného
1 veta druhá O.s.p.. Rovnako ako súd prvého stupňa, poukazuje aj najvyšší súd na znenie celého ustanovenia § 10 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením na zaplatenie súdneho poplatku s tým, že ide o dva samostatné procesné inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami nezaplatenia súdneho poplatku na ich základe. Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na to, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) súd poplatníkovi zasiela v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre pokračovanie súdu v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia). K uvedenému odvolací súd dodáva, že na rozdiel od tohto postupu uznesením na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) súd účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v taxatívne vymedzených prípadoch. Ide o konania, v ktorých súd už začal konať vo veci samej, ďalej vo veciach v ktorých vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, alebo ak došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako súd začal konať vo veci samej, ak ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, 8 6Sžf/128/2014 ak súd žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, alebo ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, teda súd rozhoduje v prípadoch, kedy mu zo zákona vyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval. Ide o prípady, kedy by došlo k neželanému oddialeniu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr. predbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná. Rizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť vymáhania („exekúcie“) nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade boli splnené podmienky pre postup súdu v zmysle § 10 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorých dôvodov súd prvého stupňa nepochybil, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, následkom ktorej je v prípade nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania. Žalobca svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sám spôsobil zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Napokon najvyšší súd zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (ale aj iných zákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že žalobca je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého sa pokladá advokát ako zástupca s právnickým vzdelaním. Z vyššie uvedených dôvodov preto postupom krajského súdu nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ani k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, keďže postup a rozhodnutie krajského súdu zodpovedá § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ teda žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu splatný podaním žaloby, ani po výzve a poučeniu súdu prvého stupňa, krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď konanie zastavil, a preto odvolací súd napadnuté 9 6Sžf/128/2014 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3, veta druhá
1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1
1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. mája 2015 JUDr. Alena Adamcová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Karin Fedorová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.