Najvyšší súd 3 Sžo/228/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. J. Zemkovej PhD. a členov senátu J

§ 157ods.

2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. II.B. Odporca v odvolaní podanom dňa 24.08.2010 namietal určenie výšky trov konania v časti 736,85 €. Postup súdu považuje za nesprávny v tom, že uznal výpočet trov konania právnej zástupkyni oprávnených osôb a podaným odvolaním sa domáha zrušenia alebo zníženia trov konania. Svoje stanovisko zdôvodnil tým, že právna zástupkyňa oprávnených osôb nevystupovala na tomto pojednávaní ani ako navrhovateľ ani ako odporca. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany povinnej osoby P.. V konaní dňa 02.07.2010 nepodávali opravný prostriedok oprávnené osoby, ale P.O. a preto nechápe výšku trov konania vypočítanú pri tomto pojednávaní v roku 2010 v čiastke 736,85 €, ktorá je vyššia o 120% v porovnaní s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v roku 2008, kedy boli vyčíslené súdne trovy v čiastke 311,23 €. Výpočet trov konania podľa odporcu je nejasný a nie je mu zrejmé, ako sa dopracoval súd k čiastke 736,85 €, keď jeho výpočty vyšli na sumu 561,56 €. Vzhľadom na uvedené sa odporca domáhal zrušenia rozsudku súdu v časti určenia povinnosti nahradiť trovy konania v čiastke 736,85 €, prípadne v prípade, že by bol predsa len povinný ich uhradiť, žiadal ich výšku spresniť, prípadne znížiť. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku, O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p. rozsudkom s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na 3 Sžo/228/2010 5 úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že rozsudkom 5Sp/2/2007-40 zo dňa 05.02.2008 Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešove č. OPÚ- 2006/498-38/MR zo dňa 31.10.2006, ktorým tento rozhodol o veci oprávnených osôb – navrhovateľov 1.-

1. ohľadne reštitučných nárokov vo veci vydania nehnuteľnosti proti osobe P.O. tak, že oprávnené osoby 1.-
2. spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 zákona a výrokom 2 rozhodol tak, že oprávneným osobám sa podľa § 9 ods. 4 zákona nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc.č. CKN X. ostatná plocha na výmere 10 201 m2 a parc.č. CKN č. X. zastavaná plocha o výmere 72 m2 v k.ú. P., v treťom výroku rozhodol, že oprávneným osobám sa podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona, tieto nehnuteľnosti nevydávajú. Krajský súd v Prešove takto rozhodol po tom, keď sa nestotožnil s názorom správneho orgánu, ktorý považoval zábradlím ohraničenú trávnatú plochu s dvoma futbalovými bránkami za futbalové ihrisko s poukazom na potvrdenie oblastného futbalového zväzu. Na základe odvolania odporcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sp/2/2007-40 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č.k. 8Sžo 77/2008 dňa 14.05.2009 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stotožnil s názorom krajského súdu, že vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 9C/14/98-71 zo dňa 19.05.1991, sa v predmetom konaní okresný súd zaoberal inou skutočnosťou a to, či predmetom dohody zo dňa 07.05.1992 bola parc.č. CKN X. o výmere 10 273 m2 a či mohlo byť o nej rozhodnuté v rozhodnutí pozemkového úradu Prešov zo dňa 15.09.1992, ktorým dohodu schválil. V predmetnom konaní sa neriešila otázka oprávnenosti nárokov oprávnených osôb a teda ani otázka, či majú právo na navrátenie vlastníctva alebo len na náhradu podľa zákona č. 229/1991 Zb. a tým, že táto parcela nebola predmetom dohody podľa § 9 zákona, neznamená, že správny orgán nemohol rozhodnúť o vlastníctve oprávnených osôb k tejto parcele a že ide o prekážku res iudicata. Práve naopak, keďže k dohode podľa § 9 ods. 1 zákona vo vzťahu k parc.č. X. nedošlo, bol odporca povinný rozhodnúť o vlastníctve (§ 9 ods. 4 zákona). Podľa názoru najvyššieho súdu správne uviedol krajský súd úlohu odporcu v ďalšom konaní a to náležite zistiť skutkový stav tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo sa nachádza na parc.č. CKN X., aký má charakter a či prípadné stavby boli postavené v súlade so zákonom. Podľa názoru najvyššieho súdu hoci zákon č. 229/1991 Zb. presne nevymedzuje čo treba chápať pod telovýchovným a športovým zariadením, vychádzajúc z účelu zákona ako aj z gramatického výkladu § 11 ods. 1 písm. f/ zákona, odvolací súd sa zhodol s názorom krajského súdu, že samotné ihrisko v tomto prípade nemožno považovať za telovýchovné alebo športové zariadenie, pretože v konkrétnom prípade sa na parc.č. X. nenachádzajú žiadne stavby, resp. stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by tvorili s ihriskom jeden stavebný celok – t.j. telovýchovné alebo športové zariadenie. 3 Sžo/228/2010 6 Po vrátení veci na ďalšie konanie Obvodný pozemkový úrad v Prešove rozhodnutím č. OPÚ-2009/606-19-MB zo dňa 20.11.2009 rozhodol s poukazom na uvedené rozsudky Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle § 250r O.s.p. tak, že oprávnené osoby J. M., B. B., P. M. a K. M. spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 citovaného zákona a oprávneným osobám sa vydáva nehnuteľnosť parc.č. CKN X. ostatná plocha o výmere 10 201 m2 v k.ú. P.. Na základe odvolania navrhovateľa Obce P. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie správneho orgánu, pričom odôvodnenie rozhodnutia oprel o skutočnosť, že správny orgán sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove v predchádzajúcich rozsudkoch, ako aj právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku č. 8Sžo/77/2008 zo dňa 14.05.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní tejto veci vychádzal z viazanosti správnych orgánov právnym názorom súdu, ako aj z princípu viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z tejto zásadnej skutočnosti je potom potrebné vychádzať pri posudzovaní prejedávanej veci v medziach vytýčených zákonom a rozsahom odvolania. Postup ako aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove rešpektovali v plnej miere právny názor obsiahnutý v rozsudku senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8Sžo/77/2008 zo dňa 14.05.2009 a to, že na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že na parc.č. CKN X. nachádzajúci sa objekt nemožno považovať za telovýchovné a športové zariadenie, keďže za také nemožno považovať ohraničenú plochu s dvoma futbalovými bránkami. K veci je potrebné uviesť, že v opakovanom správnom konaní sa nepreukázali žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli správny orgán viesť k iným záverom. Ohľadne dôvodu odvolania, v ktorom navrhovateľ poukazoval na zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v časti, ktorej odvolateľ poukazuje na vznik vecného bremena vo verejnom záujme, na pozemku pod stavbou užívanou vlastníkom stavby, eventuálne pod športoviskom Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že správny orgán aj krajský súd viazaný názorom najvyššieho súdu vychádzali zo stavu veci, keď dospeli k záveru, že na predmetnom pozemku nie je telovýchovné alebo športové zariadenie. Z toho pohľadu sú potom námietky navrhovateľa poukazujúce na ustanovenie zákona č. 66/2009 Z.z. právne irelevantné, nakoľko nebol dôvod sa nimi v tomto konaní. Senát dáva však do pozornosti, že vznik vecného bremena môže byť predmetom samostatného konania, v ktorom príslušné správne orgány môžu prísť k iným skutkovým i právnym záverom. Ich rozhodnutie tvorí samostatný nový predmet preskúmania zákonnosti súdmi. 3 Sžo/228/2010 7 K námietke odvolateľa ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že vzhľadom na to, že bol v plnej miere rešpektovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí sp.zn. 8Sžo/77/2008 zo dňa 14.05.2009, nie je možné dospieť na podklade rovnakého skutkového stavu veci k inému právnemu záveru a preto rozsudok nebolo potrebné širšie zdôvodňovať. Pritom je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že rozhodnutie najvyššieho súdu v predchádzajúcom konaní bolo v rozsudku krajského súdu podrobne popísané aj s vysloveným právnym názorom. Najvyšší súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože je vecne správny. Ohľadne odvolania odporcu voči výroku v časti o náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý zaviazal odporcu zaplatiť náhradu trov konania úspešným oprávneným osobám vo výške 736,85 € zrušil a vrátil na ďalšie konanie podľa § 224 ods. 1 a 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. na ďalšie konanie. V prejednávanej veci s ohľadom na výsledok konania je potrebné postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p., ktoré umožňujú priznať náhradu trov konania v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej a tretej hlavy piatej časť O.s.p. len úspešnému navrhovateľovi, keďže inú náhradu trov ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. nepripúšťa. Oprávnené osoby boli síce úspešnými účastníkmi konania, avšak právo na náhradu trov konania prináleží len navrhovateľovi, ak mal v konaní úspech. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 07. decembra 2010 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková