← Slovensko

predbežné opatrenie podľa § 50 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z.

Najvyšší súd 6Sžf/39/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: INGWE ANWARUNYA, s.r.o., so sídlom Priemyselná 786, Michalovce (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o., so sídlom Senecká cesta 23,931 01 Šamorín), IČO: 36 272 612, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100902/8153/2013/CI zo dňa

  1. januára 2013, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/34/2013-92 zo dňa
  2. februára 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/34/2013-92 zo dňa
  3. februára 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : I. Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. 1100902/8153/2013/CI zo dňa
  4. januára 2013 zrušil podľa § 250j ods.2, písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcovi 2 6SŽÍ/39/2014 náhradu trov konania vo výške 70 eur za súdny poplatok a 431,60 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní-daňového poriadku, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších prepisov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z.z alebo daňový poriadok) v spojení s § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.09.2012 (ďalej len zákon č. 530/2011 Z.z.), ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaný ţalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1265388 /2012 zo dňa
  6. 2012, ktorým bolo ţalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu postupom podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2008 Z.z. ( zrejme č. 563/2009 Z.z.), aby v prípade, ţe by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň), ktorá vznikla uvedením alkoholického napoja, ktorý je lieh ( ďalej len lieh) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období november 2011 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej na celkové mnoţstvo liehu uvedené do daňového voľného objemu obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2012 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na ich prepravovaný v pozastavení dane sa zdrţal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2012 bez predchádzajúceho zloţenia peňaţnej sumy na uvedený účet správcu dane s pouţitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vţdy niţší alebo rovný ako súčet sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. (zníţenej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloţenej peňaţnej sumy. nakoľko je dôvodná obava, ţe nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná, alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami. Colný úrad Trnava v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa
  8. 2012 konštatoval, ţe podľa predloţených vývozných vyhlásení vyviezol ţalobca na územie tretieho štátu 7.580.000 kontrolných známok, ktoré mali byť odovzdané obchodnému partnerovi OOO ITAR v Ruskej federácií. Na územie Slovenskej republiky bolo dovezené a následne 3 6SŢÍ739/2014 prepustené do colného reţimu voľný obeh 96.240 spotrebiteľských balení liehu označených predmetnými známkami. Podľa informácií daňového úradu vyvezené kontrolné známky neboli dodané tvrdenému odberateľovi, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami v danom objeme (nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli predloţené), vzhľadom na do úvahy prichádzajúcu pokutu za správny delikt v zmysle § 47 ods. písm.e/ zákona č. 105/2004 Z.z. vo výške 20.325.168 eur, v súvislosti s ktorou je obava ţe nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná alebo, ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami, z dôvodu ktorých s odkazom na platnú právnu úpravu zákona č. 563/2009 Z.z. bolo vydané predbeţné opatrenie. Ţalovaný ţalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, ţe napadnuté predbeţné opatrenie bolo vydané v súlade so zákonom, jeho účelom je zabezpečenie zaplatenia do úvahy prichádzajúcej dane z liehu, v prípade ak by ţalobcovi bola uloţená pomerne vysoká potenciálne hroziaca pokuta v súvislosti so spornými kontrolnými známkami. Obsah predloţeného oficiálneho stanoviska vydaného Federálnou sluţbou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie je v rozpore s informáciami získanými danej veci Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie. S poukazom na fungovanie ţalobcu ako podnikateľa v reţime slovenských daňových noriem ţalovaný nepovaţoval za dôvodné ani výhrady o obmedzovaní podnikania, resp. vzniku značnej škody z titulu postupu/rozhodovania správcu dane. Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. a ustanovenú v § 16 ods. 1, 3, 7, 8, U, 12, 17 zákona č. 530/2011 Z.z., uviedol, ţe zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúca predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia, keď súd v rámci súdneho prieskumu musí prihliadať na procesné pochybenie správneho orgánu namietané v ţalobe. Poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu krajský súd konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na základe informácií a dôkazov zabezpečených Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie, s ktorým sa jednak ţalobca nemal moţnosť oboznámiť a jednak ţalovaný nedostatočne, resp. nijako nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia rozpor medzi obsahom dôkazov predloţených ţalobcom (osvedčujúcich riadny vývoz známok a ich zničenie) a informácií, ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány. Krajský súd súhlasil s názorom ţalovaného, ţe pre vydanie predbeţného opatrenia v zmysle § 50 zákona 4 ÓSžf/39/2014 č. 563/2009 Z.z. postačuje odôvodnená obava. Konštatoval, ţe je však potrebné trvať na tom, aby správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so splnením podmienok na vydanie predbeţného opatrenia aj z tohto hľadiskám, pričom je potrebné vyhodnotiť aj širšie okolnosti prípadu, vrátane ţalobcom namietanej daňovej spoľahlivosti v súvislosti s upustením od povinnosti mať zloţenú zábezpeku na daň, majúc za to, ţe tento postup je nevyhnutný pre zabezpečenie zákonom garantovaných práv daňovníka ako účastníka správneho konania vrátane práva na súdnu ochranu. Krajský súd vo vzťahu k vznesenej námietke ţalovaného, ţe napadnuté rozhodnutie majúce dočasný charakter nepodlieha súdnemu prieskumu, konštatoval, ţe v danom prípade sa jedná o rozhodnutie dôsledkom, ktorého je zásah do základných práv a slobôd ţalobcu, a ako také nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu (článok 46 ods. 2 Ústavy SR). Dal do pozornosti právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 4 Sţf 70/2012 zo dňa 23.04.
  9. Záverom krajský súd uviedol, ţe nepovaţuje za dôvodné opakované poukazy na vzťah daňovej zábezpeky ako Špeciálneho inštitútu (majúceho prednosť) a predbeţného opatrenia ako všeobecného inštitútu, ktorý podľa názoru ţalobcu v prípade upustenia od povinnosti zloţiť daňovú zábezpeku vylučuje moţnosť uloţiť predbeţné opatrenie v zmysle § 50 zákona č. 563/2009 Z.z., poukazom na to, ţe ide o dva inštitúty vyuţiteľné v daňovom konaní síce za rovnakým účelom (zabezpečenie riadneho plnenia daní) avšak s odlišnými právnymi dôvodmi a zákonnými podmienkami ich aplikácie. Krajský súd rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku a právnym zastúpením. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalovaný. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamieta. 5 6Sžff39/2014 V dôvodoch odvolania namietal, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom ( § 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/). Vytýkal krajskému súdu, ţe v rozsudku dochádza ku skutkovým a právnym záverom, ktoré iba stručne konštatuje, avšak neuvádza dôvody ako k nim dospel. Nesúhlasil s argumentáciou súdu
  10. stupňa, ţe pokiaľ povaţoval rozhodnutie ţalovaného za zasahujúce do základných práv a slobôd ţalobcu a teda podliehajúce súdnemu prieskumu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p., neuvádza, aké základné práva a slobody ţalobcu mali byť rozhodnutím ţalovaného dotknuté a akým spôsobom. Vyslovil názor, ţe pre účely pristúpenia súdu k súdnemu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 a nasl. O.s.p., musí byť výslovne zrejmé, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5sţf 42/2008 zo dňa
  13. Nesúhlasil, ţe by v danom prípade bolo obmedzené právo ţalobcu na podnikanie. Ţalovaný taktieţ povaţoval za nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe ţalobca sa nemal moţnosť oboznámiť s príslušnými dôkazmi, na základe, ktorých bolo rozhodnutie ţalovaného vydané. Nesúhlasil s ani argumentáciou súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný nedostatočne resp. nijak nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia rozpor medzi obsahom dôkazov predloţených ţalobcov a informáciami, ktoré mali správne orgány dispozície z vlastných zdrojov. Zdôrazniac účel vydania predbeţného opatrenia, poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str.
  14. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe v napadnutom rozsudku ničím nekonkretizuje v Čom, u ktorých námietok sa ţalovaný mal nedostatočne, resp. nijako vysporiadať. Ţalovaný ďalej namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe bolo potrebné skúmať dôvodnosť vydania rozhodnutia colného úradu vrátanie ţalobcom namietanej daňovej spoľahlivosti v súvislosti s upustením od povinnosti mať zloţenú zábezpeku. Vyslovil názor, ţe súd prvého stupňa očividne pri vyslovení svojho názoru ako dôvodu zrušenia rozhodnutia ţalovaného postupoval v rozpore s § 245 ods. 2 O.s.p.. Tvrdil ţe, ak prvostupňový súd sa zaoberal odôvodnenosťou vydania predbeţného opatrenia vzhľadom na rizikový faktor ohrozujúci úhradu dane, je bezpredmetné, či bol ţalobca v predchádzajúcom období 6 6Sţf/39/2014 povaţovaný za daňovo spoľahlivého, keďţe predpoklad uloţenia sankčnej pokuty predstavuje novú skutočnosť, ktorá nastala neskôr a v prípade uloţenia pokuty v značnej výške 20.325.1686 samo o sebe nutne predstavuje riziko finančnej insolventnosti daňového subjektu bez ohľadu na to, či bol v minulosti povaţovaný za daňovo spoľahlivého. Ţalovaný povaţoval za nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa poukazujúce na skutočnosť, ţe ţalobca mal upustené od povinnosti zloţiť zábezpeku, keďţe ku dňu vydania rozhodnutia colného úradu zo dňa
  16. 2012 mal ţalovaný opätovne zloţenú zábezpeku. Uviedol, ţe ţalobca bol povinný podľa § 76 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z.z. účinného od
  18. 2012 podať správcovi dane do stanovenej lehoty opätovnú ţiadosť o úplné upustenie od zábezpeky, v uvedenej lehote ţalobca predmetnú ţiadosť nepodal, a preto zo zákona podľa § 76 ods. 9 mu opätovne vznikla povinnosť zloţiť zábezpeku. Poukázal na to, ţe po podaní daňového priznania za príslušný kalendárny mesiac, peňaţná suma zloţená ţalobcom na základe predbeţného opatrenia, bola na základe jeho ţiadosti pouţitá na úhradu priznanej dane, ilustrujúc tým dôvodnosť jeho námietky, ktorou namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe rozhodnutie colného úradu/ţalovaného treba povaţovať za zásah do základných práv a slobôd ţalobcu. Záverom ţalovaný dal do pozornosti oznámenie Generálnej prokuratúry SR č. VI/1 Gd 349/12 - 10 zo dňa
  20. 2012, v ktorom konštatovala, ţe rozhodnutia ţalovaného sú predbeţnej povahy a majú obmedzenú platnosť, a preto nebol zistený dôvod na vykonanie opatrení. III. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe navrhoval, aby najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.5 V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, ţe naďalej trvá na svojich tvrdeniach a právnom názore vyslovenom v ţalobe, ako aj ţe ţalovaný v odvolaní neuviedol ţiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene napadnutého rozsudku krajského súdu. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 170, 44 eur. 7 6Sžf/39/2014 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods, 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. 1100902/8153/2013/CI zo dňa
  21. januára 2013 zrušil podľa § 250j ods.2, písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobou napadnutým rozhodnutím č. 1100902/8153/2013/CI zo dňa
  22. januára 2013 ţalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1265388 /20I2 zo dňa
  24. 2012 podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Colný úrad Trnava rozhodnutím c. 9005838/1/1265388 /2012 zo dňa
  26. 2012 ţalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. uloţil povinnosť, aby v prípade, ţe by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň), ktorá vznikla uvedením alkoholického napoja, ktorý je lieh ( ďalej len lieh) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období november 2011 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej na celkové mnoţstvo liehu uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2012 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane, sa zdrţal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2012 bez predchádzajúceho zloţenia peňaţnej sumy na uvedený účet správcu dane s pouţitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vţdy niţší alebo rovný ako súčet sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. (zníţenej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný 8 6SŽÍ/39/2014 v pozastavení dane) a zloţenej peňaţnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, ţe nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná, alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o predbeţnom opatrení podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorým bola ţalobcovi uloţená povinnosť zdrţať sa uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2012 bez predchádzajúceho zloţenia peňaţnej sumy na uvedený účet správcu dane, za predpokladu podmienok uloţených v tomto predbeţnom opatrení. Odvolací súd v medziach odvolania ţalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe, ako aj námietkami ţalovaného uvedenými v jeho vyjadrení k ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 9 ÓSžf/39/2014 Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v Čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, Či také rozhodnutie nevybočilo z medzi a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). „Podľa či. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa či. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.7 Podľa či. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťaţisko činnosti správneho súdnictva, pretoţe dikcia zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle či.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (či. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s jej právne záväznými predpismi. 10 6Sžf/39/2014 Odvolací súd v danej veci zistil, ţe spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre uloţenie povinnosti daňovému subjektu na základe predbeţného opatrenia v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v § 50 zákona č. 563/2009 Z.z., a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť na uvedené sporné skutočnosti. Podľa § 50 ods. 1, 3, 5, 6, 7 správca dane môţe počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, ţe nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uloţiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdrţal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zloţil peňaţnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Proti rozhodnutiu o uloţení predbeţného opatrenia moţno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Správca dane predbeţné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uloţené; ak pominul dôvod len sčasti, predbeţné opatrenie sa zruší len čiastočne. Predbeţné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záloţného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbeţného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Ak správca dane predbeţné opatrenie zrušil alebo predbeţné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloţenú peňaţnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola pouţitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zloţená. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 50 zákona č. 563/2009 Z.z. upravuje jednak hmotnoprávne podmienky pre uloţenie predbeţného opatrenia, jeho účinnosť, ako aj postup správcu dane pri jeho ukladaní. Podnet na uloţenie predbeţného opatrenia môţe vychádzať len od správcu dane. Predbeţné opatrenie moţno uloţiť v ktoromkoľvek štádiu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane 11 6Sžf/39/2014 podľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým subjektom a predpokladá sa, ţe správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane. Predbeţné opatrenie môţe správca dane uloţiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náleţitosti ( § 63 daňového poriadku ). Na jeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbeţnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbeţné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali pouţitie predbeţného opatrenia, teda ak je odôvodnená obava, ţe nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná, alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby predbeţné opatrenie bolo vykonateľné. Inštitútom predbeţného opatrenia správca dane obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom, a to najmä aby - zloţil peňaţnú sumu na účet správcu dane; -nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemoţno podať odvolanie, alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok, z ktorých dôvodov rozhodnutie o predbeţnom opatrení je dňom doručenia vykonateľné. Voči rozhodnutiu o predbeţnom opatrení moţno podať odvolanie a po ukončení odvolacieho konania a doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu je rozhodnutie právoplatné. Predbeţné opatrenie nesmie byť trvalej povahy a nesmie znemoţňovať obnovenie pôvodného stavu v budúcnosti. Účinnosť predbeţného opatrenia je časovo obmedzená. Predbeţné opatrenie stráca účinnosť - dňom úplného zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo dňom ieho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 55 od s .
  27. O strate účinnosti predbeţného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Táto skutočnosť môţe nastať aj vtedy, ak napr. daňový subjekt uplatní riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky a na základe nich správca dane alebo odvolací orgán rozhodnutie o vyrubení dane alebo rozdielu dane zruší alebo zmení. Následkom je zrušenie rozhodnutia o predbeţnom opatrení, a to celkom alebo sčasti. Ak správca dane predbeţné opatrenie zrušil alebo predbeţné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloţenú peňaţnú sumu na účte správcu dane alebo jej časť, ktorá nebola pouţitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zloţená. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd mal preukázané, ţe Colný úrad Trnava vo výroku rozhodnutia č. 9005838/1/1265388 12 6SŢÍ739/2014 /2012 zo dňa
  29. 2012 uloţil ţalobcovi, registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu postupom podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., aby v prípade, ţe by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň), ktorá vznikla uvedením alkoholického napoja, ktorý je lieh ( ďalej len lieh) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období november 2011 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej na celkové mnoţstvo liehu uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2012 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane, sa zdrţal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2012 bez predchádzajúceho zloţenia peňaţnej sumy na uvedený účet správcu dane s pouţitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vţdy niţší alebo rovný ako súčet sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. (zníţenej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloţenej peňaţnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, ţe nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná, alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami. Rozhodnutie Colného úradu Trnava sa stalo vykonateľné dňom jeho doručenia ţalobcovi, pretoţe napriek prípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu, podanie odvolania nemalo odkladný účinok. Zo znenia výroku tohto rozhodnutia vyplýva, ţe účinnosť predbeţného opatrenia bola časovo obmedzená. Predbeţné opatrenie stratilo účinnosť vykonaním kompenzácie zloţenej zábezpeky predbeţným opatrením s daňou za sledované zdaňovacie obdobie. Na túto skutočnosť upozornil aj ţalovaný v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, keď poukázal na to, ţe po podaní daňového priznania za príslušný kalendárny mesiac, peňaţná suma zloţená ţalobcom na základe predbeţného opatrenia, bola na základe jeho ţiadosti pouţitá na úhradu priznanej dane. Krajský súd postupoval správne, kedl vo vzťahu k vznesenej námietke ţalovaného, ţe napadnuté rozhodnutie má dočasný charakter, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, posudzoval charakter preskúmavaného rozhodnutia, či vzhľadom na jeho predbeţnú povahu by mohlo zasiahnuť do základných práv a slobôd ţalobcu, z ktorého dôvodu by nemohlo byť vylúčené zo súdneho prieskumu (článok 46 ods. 2 Ústavy SR), dajúc do pozornosti právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 4 Sţf 70/2012 zo dňa
  32. Súd prvého stupňa však svoje skutkové a právne závery náleţité neodôvodnil. 13 6Sžf/39/2014 Zákonodarca v právnej úprave predbeţného opatrenia v právnej norme § 50 zákona č. 563/2009 Z.z. predpokladá dočasný charakter úpravy pomerov daňového subjektu. Účinnosť predbeţného opatrenia je časovo obmedzená. Predbeţné opatrenie stráca účinnosť -dňom úplného zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo - dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods.
  33. O strate účinnosti predbeţného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Ak predbeţné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloţenú peňaţnú sumu na účte správcu dane alebo jej časť, ktorá nebola pouţitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zloţená. Vychádzajúc zo skutkových zistení a z právnej úpravy ustanovujúcej predbeţné opatrenie (§ 50 zákona č. 563/2009 Z.z.) krajský súd v danom prípade si nezadovázil dostatok skutkových okolností, majúce za následok predčasnosť ustálenia jeho záveru o nutnosti súdneho prieskumu ţalobou napadnutého rozhodnutia. Predmet súdneho prieskumu postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je určený predmetom, o ktorom rozhodol orgán verejnej správy rozhodnutím napadnutým ţalobou, ako aj rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok súdneho prieskumu vychádzajúc z konkrétnych skutkových a právnych okolností kaţdého individuálneho prípadu. Aj keď súdy v rámci súdneho prieskumu neposudzujú účelnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, sú vţdy povinné posudzovať účinnosť preskúmavaného rozhodnutia a tým jeho pôsobenie na práva a povinnosti, ako aj právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá v postavení ţalobcu v ţalobe namieta, ţe tieto boli rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy porušené. Z tohto pohľadu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v danej veci skúmať, či predmetné rozhodnutie Colného úradu Trnava a následne rozhodnutie ţalovaného uplynutím časovej pôsobnosti, započítaním dane za sledované zdaňovacie obdobie, nestratilo svoju účinnosť a aţ na základe takto zistených skutkových okolností posúdiť, či predmetné predbeţné opatrenie bolo spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd ţalobcu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1, písm. h/, ods. 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14 6Sžf/39/2014 Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a po zadováţení si skutkových okolností naznačených vyššie v danej veci opätovne rozhodnúť. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci opäť rozhodne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania ( § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods.3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3: 0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  34. mája 2011 ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  35. mája 2015 JUDr. Zdenka Reisenauerová , v. r, predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Karín Fedorová b

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.