← Slovensko

predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z

Najvyšší súd 6Sžf/41/2014 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: INGWE ANWARUNYA, s.r.o., so sídlom Priemyselná 786, Michalovce, (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o., so sídlom Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín), IČO: 36 272 612, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Tmava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100902/1297416/2012/CI zo dňa

  1. decembra 2012, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/9/2013-59 zo dňa
  2. marca 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/9/2013-59 zo dňa
  3. marca 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : I. Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. 1100902/1297416/2012/CI zo dňa
  4. decembra 2012 zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur za súdny poplatok a 571,59€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní – daňového poriadku, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších prepisov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z. z. alebo daňový 2 6Sžf/41/2014 poriadok) v spojení s § 16 ods. 1, 2, 3, 7, 8 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.09.2012 (ďalej len zákon č. 530/2011 Z. z.) a v spojení s § 24 ods. 9 zákona č. 105/2004 Z. z., ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaný ţalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1215822/2012 zo dňa
  6. 2012, ktorým Colný úrad Trnava uloţil ţalobcovi poukazom na § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. povinnosť zdrţať sa uvedenia alkoholického nápoja, ktorým je lieh, do daňového obehu za zdaňovacie obdobie november 2012 bez predchádzajúceho zloţenia peňaţnej sumy, pretoţe je odôvodnená obava, ţe nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná, alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťaţkosťami. Svoje rozhodnutie colný úrad odôvodnil tým, ţe v rámci preverovania zistil, ţe vyvezené kontrolné známky (tieto ţalobca vyviezol zahraničnému výrobcovi liehu za účelom ich nalepenia na fľaše) neboli odovzdané zahraničnému výrobcovi liehu spoločnosti ITAR, a keďţe vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami a vzhľadom k výške pokuty, colný úrad má odôvodnenú obavu, ţe nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná, alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami. Krajský súd konštatoval, ţe pokiaľ ide o ţalovaným namietanú nemoţnosť preskúmania rozhodnutia predbeţnej povahy súdom, vzhľadom na sankčný charakter napadnutého rozhodnutia nemoţno vylúčiť, ţe postih uloţený týmto rozhodnutím nie je spôsobilý privodiť ujmu na právach ţalobcu a to aj v prípade, ak ide o rozhodnutie dočasného charakteru a za tohto stavu nemoţno nevziať do úvahy, či základné práva a slobody nemôţu byť takýmto rozhodnutím dotknuté, hoci je dočasne a nie trvalé. Uviedol, ţe minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti pouţitia konkrétneho spôsobu predbeţného opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu a to vzhľadom na moţný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti, vyţaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú dočasnosť predbeţného opatrenia, majúc za to, ţe takéto rozhodnutie je moţné preskúmať súdom. 3 6Sžf/41/2014 Krajský súd poukazom na to, ţe v predmetnej veci je nepochybné, ţe správca dane dospel k záveru o podozrení z porušenia daňových predpisov, uviedol, ţe však nemoţno niektoré zistenia v súvislosti s údajným nezákonným nakladaním s kolkovými známkami pre účely daňového konania v rámci dokazovania pouţiť, pretoţe podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto odpoveď Federálnej colnej správy Ruskej federácie zo dňa
  8. 2013 č. 07 - 154/01134 ako aj odpoveď Federálneho colného úradu Ruska č. 07 - 154/02953 zo dňa
  10. 2013 nemohla byť súčasťou skutkového stavu, ktorý zistil prvostupňový, resp. druhostupňový orgán. Krajský súd mal taktieţ preukázané ţe k identifikácii a konkretizácií dôvodov vzniku podozrenia z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami došlo aţ v rámci odvolacieho správneho konania, majúc za to, ţe skutočnosti zistené ţalovaným nemohli byť predmetom konania na prvom stupni a týmto zisteniam sa ţalobca nemohol vyjadriť, čím postupom ţalovaného došlo k porušeniu procesných práv ţalobcu. Krajský súd ďalej konštatoval, ţe pokiaľ ide o uloţenie predbeţného opatrenia podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku, ktorým colný úrad ţiadal o zloţenie zábezpeky vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na mesačné mnoţstvo vyskladneného liehu za obdobie november 2012, vecne nijako nerieši situáciu kontrolných známok v zahraničí, pretoţe jediným efektívnym nástrojom na zabezpečenie plnenia povinnosti daňového subjektu a riadnej správy daní je odňatie registračného odberného čísla daňovému subjektu. Podľa názoru krajského súdu skutkové zistenia týkajúce sa dovozu a následného nakladania s kontrolnými známkami v Ruskej federácii nijako vecne nesúvisia s potrebou mesačného zabezpečovania spotrebnej dane na spotrebiteľské balenia liehu vyskladňované v tuzemsku na daňovom území SR. Krajský súd ďalej uviedol, ţe s obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe colný úrad úplne upustil od povinnosti ţalobcu zloţiť zábezpeku na daň, pretoţe bol 24 mesiacov daňovo spoľahlivý a ak teda colný úrad mal pochybnosti o tom, resp. dôvodné podozrenie, ţe si ţalobca ako daňový subjekt svoje záväzky voči colnému úradu nesplní, mal zo zákona moţnosť poţadovať opätovné zloţenie zábezpeky, ktorým moţno eliminovať budúce daňové úniky, či uţ z titulu dane, úrokov z omeškania alebo pokuty, avšak tento inštitút nemoţno nahrádzať predbeţným opatrením. Krajský súd dospel k záveru ţe v konaní správneho orgánu boli v danom prípade zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď inštitút 4 6Sžf/41/2014 predbeţného opatrenia nemôţe nahrádzať inštitút zábezpeky a zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu procesných práv ţalobcu v konaní pred odvolacím správnym orgánom, z ktorých dôvodov rozhodnutie ţalovaného podľa § 250j ods. 2 písm.e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku a právnym zastúpením. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalovaný. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamieta. V dôvodoch odvolania ţalovaný namietal, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom (§ 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/). Ţalovaný vytýkal krajskému súdu, ţe v rozsudku dochádza ku skutkovým a právnym záverom, ktoré iba stručne konštatuje, avšak neuvádza dôvody ako k nim dospel, pritom na druhej strane neprihliada na skutočnosti, ktoré ţalovaný k tvrdeniam ţalobcu v konaní uvádzal, majúc za to, ţe uvedené závery, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie, sú navyše bezpredmetné k meritu veci, keďţe nekorešpondujú k rozhodujúcim sporným otázkam strán v spore. Ţalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, týkajúcou sa nevylúčenia rozhodnutia zo súdnemu prieskumu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p.. Nesúhlasil tieţ s tvrdením súdu prvého stupňa, keď predbeţné opatrenie podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. označil za inštitút so sankčným charakterom. Zastával názor, ţe zo samotnej povahy daného inštitútu, spôsobu jeho zadefinovania v zákone, zaradenia v systematike zákona, účelu, ak ako aj dopadu v konkrétnom daňovom prípade, nemôţe ísť o inštitút so sankčným charakterom, ale o preventívny zabezpečovací inštitút, keďţe správca 5 6Sžf/41/2014 dane predbeţným opatrením nesankcionuje ţalobcu, avšak iba preventívne chráni fiškálne záujmy Slovenskej republiky. Mal zato, ţe pre účely pristúpenia súdu k súdnemu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v spojení s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, musí byť výslovne zrejmé, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom namietané dotknutie práv mal v súdnom konaní preukázať ţalobca a súd pre účely neuplatnenia postupu podľa § 248 písm. a/ O.s.p. mal minimálne v konečnom meradle deklarovať, či k dotknutiu základných práv a slobôd ţalobcu došlo alebo nie, avšak súd prvého stupňa neuvádza, aké základné práva a slobody ţalobcu mali byť rozhodnutím ţalovaného dotknuté a v čom spočíva uvedené dotknutie. V danej súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sţf/42/2008 zo dňa
  13. Ţalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu. Uviedol, ţe predloţením príslušných odpovedí Ruskej správy zo dňa
  15. 2013 a
  17. 2013 ţalovaný nechcel právne brániť svoje rozhodnutie v súdnom konaní, ale iba na dokreslenie z pozície de lege- ferenda reagoval na tvrdenia ţalobcu, ktorými sa vo veci stavia do pozície dobromyseľného poškodeného subjektu, majúc za to, ţe ak súd v odôvodnení rozsudku svoje rozhodujúce závery spája s týmito listinami, bolo dôvodné zo strany súdu v rozsudku uviesť spôsob, akým sa súd s príslušnými dokumentmi oboznámil. Ďalej ţalovaný namietal, ţe nie je mu ani zrejmé prečo k identifikácii a konkretizácií dôvodov vzniku podozrenia z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami malo dôjsť aţ v rámci odvolacieho správneho konania, keďţe ţalovaný rozhodoval v odvolacom konaní na právnom a skutkovom podklade postúpenom colným úradom. Poukázal na to, ţe vo svojom rozhodnutí obšírnejšie zaujíma právne a skutkové názory, ale nie mimo medzí uvedených colným úradom, reagujúc tým na kaţdú námietku ţalobcu, uvedenú v jeho obšírnom odvolaní, doplniac, ţe ak ţalobca rozvádzal skutočnosti, ktoré mali dokazovať, ţe vyviezol kontrolné známky na územie Ruska, hoci nesúviseli s dôvodmi, pre ktoré malo dôjsť k uloţeniu predbeţného opatrenia, napriek tomu bol ţalovaný povinný na uvedené tvrdenia ţalobcu vo svojom rozhodnutí reagovať, teda pokiaľ ţalobca v odvolaní uviedol námietky, ktoré priamo nesúviseli s meritom veci, je logické, ţe i vyporiadanie sa s nimi v odvolacom konaní nebude priamo súvisieť s vecnou stránkou rozhodnutia. 6 6Sžf/41/2014 Ţalovaný povaţoval za mylné tvrdenia krajského súdu, pokiaľ tvrdil, ţe rozhodnutím o predbeţnom opatrení chcel správca dane vecne riešiť situáciu kontrolných známok v zahraničí, keďţe vydaním rozhodnutia colný úrad/ţalovaný nesledovali vecné riešenie kontrolných známok v zahraničí, ale skutočnosť existujúceho rizika neuhradenia dane ţalobcom z dôvodu konania vo veci uloţenia pokuty vo výške 20.380.982,40 eur, keďţe prípadným jej uloţením by bola u ţalobcu obava z vymoţiteľnosti dane. Ţalovaný zdôraznil svoj nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, ţe by „pri správe daní z pozície vecného výsledku bolo efektívnejšie odňatie registračného odberného čísla daňovému subjektu“. Konštatoval, ţe súd neposudzuje uplatnenie právnych inštitútov správcom dane z pozície ich efektívnosti, ale z pozície ich zákonnosti. Súd tak očividne pri vyslovení svojho názoru ako dôvodu zrušenia rozhodnutia ţalovaného postupoval v zrejmom rozpore s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p.. Poukazom na konkrétne okolnosti daného prípadu a relevantnú právnu úpravu k tomu sa vzťahujúcu ţalovaný uviedol, ţe v konkrétnom prípade ţalobcu však nenastala ani jedna z podmienok umoţňujúca odňatie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu podľa § 15 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.. Ţalovaný taktieţ nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k inštitútom zábezpeky a predbeţného opatrenia. Zdôraznil, ţe vo svojom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení výslovne rozvádza, ţe nejde o nahrádzanie zábezpeky predbeţným opatrením, ako aj ţe ide o dva samostatne úplne odlišné právne inštitúty s rôznym účelom, vznikajúce a zanikajúce na základe osobitných, odlišných situácií a dokonca v praxi aj v konkrétnom prípade existujúce popri sebe. Dal do pozornosti rozdielne právne závery krajského súdu k predmetnej právnej problematike poukazom na iné rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 14S /34/
  18. Ţalovaný záverom v súvislosti s tvrdením súdu, ţe mal uprednostniť inštitút zábezpeky pred inštitútom predbeţného opatrenia, zdôraznil, ţe v konkrétnom prípade boli aplikované obidva inštitúty, keďţe odvolateľovi od septembra 2012 opätovne vznikla povinnosť zloţiť zábezpeku v zmysle § 16 zákona č. 530/2011 Z. z., pretoţe odvolateľ bol na základe § 76 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 účinného od
  20. 2012 povinný podať správcovi dane do stanovenej lehoty opätovnú ţiadosť o úplné upustenie od zábezpeky, avšak v uvedenej lehote ţalobca predmetu ţiadosť nepodal. 7 6Sžf/41/2014 Ţalovaný namietal aj správnosť výroku súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania. Nesúhlasil s priznaním náhrady trov ţalobcovi za jeho účasť na pojednávaní dňa
  23. Poukázal na to, ţe súd v skutkovo a právne úplne totoţnej veci vedie viaceré ďalšie konania, iba s odlišným kalendárnym mesiacom, ktorého sa účinnosť predbeţného opatrenia colného úradu dotýka. Uviedol, ţe v doterajších vedených konaniach pod sp. zn. 20S/35/2012 a sp. zn. 14S/81/2012 účastníci konania na pojednávaniach v úplnom rozsahu predniesli svoje skutkové a právne vyjadrenia. Mal zato, ţe nariadenie a vedenie ústneho pojednávania v ďalších označených konaniach by tak z časového ako aj ekonomického hľadiska bolo neúčelné a nehospodárne. Poukázal na to, ţe v právnych veciach vedených súdom prvého stupňa zaslal ţiadosť zo dňa
  25. 2014, aby v zmysle § 250f O.s.p. rozhodol o ţalobe bez nariadenia pojednávania. Vyslovil názor, ţe v danom prípade vo vzťahu k právu na náhradu trov konania by prichádzala do úvahy aplikácia § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., v zmysle, ktorej úpravy, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, v ktorej súvislosti uviedol, ţe ak sa súd prvého stupňa podrobne v rozsudku zaoberá vyčíslením a zdôvodnením priznania náhrady trov konania ţalobcovi, bolo by zároveň namieste v rozsudku vysvetliť, prečo relevantne podanej a zdôvodnenej ţiadosti ţalovaného o nepriznanie náhrady trov konania ţalobcovi za účasť zastupovania na pojednávaní nevyhovel. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe navrhoval, aby najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia ţalobca nesúhlasil s odvolacími dôvodmi ţalovaného. Zotrval na svojich tvrdeniach a právnom názore vyslovenom v ţalobe. Vyslovil názor, ţe ţalovaný v odvolaní neuviedol ţiadne skutočnosti, ktoré by moli viesť k zmene napadnutého rozsudku krajského súdu. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 170, 44 eur. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke 8 6Sžf/41/2014 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. 1100902/1297416/2012/CI zo dňa
  27. 2012 zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný rozhodnutím č. 1100902/1297416/2012/CI zo dňa
  29. 2012 (ţalobou napadnutým) podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1215822/2012 zo dňa
  32. Colný úrad Trnava rozhodnutím č. 9005838/1/1215822/2012 zo dňa
  34. 2012 ţalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. uloţil povinnosť, aby v prípade, ţe by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň), ktorá vznikla uvedením alkoholického napoja, ktorý je lieh ( ďalej len lieh) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období október 2011 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej na celkové mnoţstvo liehu uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie november roku 2012 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z. z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane, sa zdrţal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie november roku 2012 bez predchádzajúceho zloţenia peňaţnej sumy na uvedený účet správcu dane s pouţitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vţdy niţší alebo rovný ako súčet sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z. z. (zníţenej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloţenej peňaţnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, ţe nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná, alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o predbeţnom opatrení podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorým bola ţalobcovi uloţená povinnosť zdrţať 9 6Sžf/41/2014 sa uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie november roku 2012 bez predchádzajúceho zloţenia peňaţnej sumy na uvedený účet správcu dane, za predpokladu podmienok uloţených v tomto predbeţnom opatrení. Odvolací súd v medziach odvolania ţalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe, ako aj námietkami ţalovaného uvedenými v jeho vyjadrení k ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí 10 6Sžf/41/2014 a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). „Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s jej právne záväznými predpismi. Odvolací súd v danej veci zistil, ţe spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre uloţenie povinnosti daňovému subjektu na základe predbeţného opatrenia v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v § 50 zákona č. 563/2009 Z. z., a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť na uvedené sporné skutočnosti. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, čiastočne 11 6Sžf/41/2014 obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Podľa § 50 ods.1, 3, 5, 6, 7 správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 50 zákona č. 563/2009 Z. z. upravuje jednak hmotnoprávne podmienky pre uloženie predbežného opatrenia, jeho účinnosť, ako aj postup správcu dane pri jeho ukladaní. Podnet na uloţenie predbeţného opatrenia môţe vychádzať len od správcu dane. Predbeţné opatrenie moţno uloţiť v ktoromkoľvek štádiu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane podľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým subjektom a predpokladá sa, ţe správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane. Predbeţné opatrenie môţe správca dane uloţiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náleţitosti (§ 63 daňového poriadku). Na jeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. 12 6Sžf/41/2014 Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia, teda ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby predbeţné opatrenie bolo vykonateľné. Inštitútom predbeţného opatrenia správca dane obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom, a to najmä aby - zloţil peňaţnú sumu na účet správcu dane; - nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemoţno podať odvolanie, alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok, z ktorých dôvodov rozhodnutie o predbeţnom opatrení je dňom doručenia vykonateľné. Voči rozhodnutiu o predbeţnom opatrení moţno podať odvolanie a po ukončení odvolacieho konania a doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu je rozhodnutie právoplatné. Predbeţné opatrenie nesmie byť trvalej povahy a nesmie znemoţňovať obnovenie pôvodného stavu v budúcnosti. Účinnosť predbežného opatrenia je časovo obmedzená. Predbežné opatrenie stráca účinnosť - dňom úplného zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo - dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods.
  35. O strate účinnosti predbeţného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Táto skutočnosť môţe nastať aj vtedy, ak napr. daňový subjekt uplatní riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky a na základe nich správca dane alebo odvolací orgán rozhodnutie o vyrubení dane alebo rozdielu dane zruší alebo zmení. Následkom je zrušenie rozhodnutia o predbeţnom opatrení, a to celkom alebo sčasti. Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu na účte správcu dane alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd mal preukázané, že Colný úrad Trnava vo výroku rozhodnutia č. 9005838/1/1215822/2012 zo dňa
  37. 2012 uložil žalobcovi, registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu, postupom podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., aby v prípade, ţe by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň), ktorá vznikla uvedením alkoholického napoja, ktorý je lieh (ďalej len lieh) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období október 2011 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej 13 6Sžf/41/2014 na celkové mnoţstvo liehu uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie november roku 2012 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z. z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane, sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie november roku 2012 bez predchádzajúceho zloţenia peňaţnej sumy na uvedený účet správcu dane s pouţitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vţdy niţší alebo rovný ako súčet sumy zloţenej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z. z. (zníţenej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloţenej peňaţnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, ţe nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná, alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami. Rozhodnutie Colného úradu Trnava sa stalo vykonateľné dňom jeho doručenia ţalobcovi, pretoţe napriek prípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu, podanie odvolania nemalo odkladný účinok. Zo znenia výroku tohto rozhodnutia vyplýva, ţe účinnosť predbeţného opatrenia bola časovo obmedzená. Predbeţné opatrenie stratilo účinnosť vykonaním kompenzácie zloţenej zábezpeky predbeţným opatrením s daňou za sledované zdaňovacie obdobie. Na túto skutočnosť upozornil aj ţalovaný v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, keď poukázal na to, ţe uplynutím dátumu
  39. 2012 zanikla účinnosť uloţeného predbeţného opatrenia, tvrdiac, ţe v zmysle princípov občianskeho súdneho konania stráca zmysel podanie ţaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu o predbeţnom opatrení so zaniknutou účinnosťou a teda akýkoľvek význam jeho preskúmania súdom podľa § 247 a nasl. O.s.p.. Krajský súd postupoval správne, keď vo vzťahu k vznesenej námietke ţalovaného, či napadnuté rozhodnutie podlieha alebo nepodlieha súdnemu prieskumu, posudzoval charakter preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd sa však nemohol stotoţniť so skutkovými a ani právnymi závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k predmetnej nastolenej právnej otázke, s prihliadnutím aj na to, ţe súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery v odôvodnení napadnutého rozsudku náleţite nezdôvodnil. Zákonodarca v právnej úprave predbeţného opatrenia ustanovenej v právnej norme § 50 zákona č. 563/2009 Z. z. predpokladá dočasný charakter úpravy pomerov daňového subjektu. Účinnosť predbeţného opatrenia je časovo obmedzená. Predbeţné opatrenie stráca účinnosť - dňom úplného zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo - dňom jeho 14 6Sžf/41/2014 úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods.
  40. O strate účinnosti predbeţného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Ak predbeţné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloţenú peňaţnú sumu na účte správcu dane alebo jej časť, ktorá nebola pouţitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zloţená. Vychádzajúc zo skutkových zistení a z právnej úpravy ustanovujúcej predbeţné opatrenie (§ 50 zákona č. 563/2009 Z. z.) krajský súd v danom prípade si nezadováţil dostatok skutkových okolností, majúce za následok predčasnosť ustálenia jeho záveru o nutnosti súdneho prieskumu ţalobou napadnutého rozhodnutia. Predmet súdneho prieskumu postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je určený predmetom, o ktorom rozhodol orgán verejnej správy rozhodnutím napadnutým ţalobou, ako aj rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok súdneho prieskumu vychádzajúc z konkrétnych skutkových a právnych okolností kaţdého individuálneho prípadu. Aj keď súdy v rámci súdneho prieskumu neposudzujú účelnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, sú vţdy povinné posudzovať účinnosť preskúmavaného rozhodnutia a tým jeho pôsobenie na práva a povinnosti, ako aj právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá v postavení ţalobcu v ţalobe namieta, ţe tieto boli rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy porušené. Z tohto pohľadu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v danej veci skúmať, či predmetné rozhodnutie Colného úradu Trnava a následne rozhodnutie ţalovaného uplynutím časovej pôsobnosti, započítaním dane za sledované zdaňovacie obdobie, nestratilo svoju účinnosť a aţ na základe zistených skutkových okolností posúdiť, či predmetné predbeţné opatrenie bolo spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd ţalobcu. Odvolací súd v danom prípade súčasne dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posudzoval charakter nariadeného predbeţného opatrenia ako opatrenie sankčného charakteru. Vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej zákonodarcom v právnej norme § 50 zákona č. 563/2009 Z. z. predbeţné opatrenie nie je moţné posudzovať ako opatrenie sankčné, pretoţe predbeţné opatrenie vzhľadom k jeho účelu a k cieľu ním sledovaného, svojim charakterom je opatrením, ktoré vţdy určitým dočasným spôsobom upravuje pomery daňového subjektu vo vzťahu k jeho daňovej povinnosti. V ţiadnom prípade predbeţné opatrenie nie je moţné posudzovať ako ukladanie sankcie daňovému subjektu. Napokon vychádzajúc zo znenia obsahu výroku rozhodnutia Colného úradu v Trnave, 15 6Sžf/41/2014 nevyplýva, ţe by rozhodnutím Colného úradu Trnava v spojení s rozhodnutím ţalovaného bolo ţalobcovi preskúmavaným rozhodnutím ukladané sankčné opatrenie. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, ţe „pri správe daní z pozície vecného výsledku bolo by efektívnejšie odňatie registračného odberného čísla daňovému subjektu“, svojim postupom neprimeraným spôsobom zasiahol do správnej úvahy ţalovaného v rozpore s právnou úpravou ustanovenou v § 245 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nesúhlasí ani s argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k inštitútom zábezpeky a predbeţného opatrenia. Súd prvého stupňa pouţil nesprávny výklad oboch inštitútov, pričom vychádza z nesprávne posúdeného skutkového stavu, keďţe jeho tvrdenie, ţe s obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe colný úrad úplne upustil od povinnosti ţalobcu zloţiť zábezpeku na daň, pretoţe bol 24 mesiacov daňovo spoľahlivý a ak teda colný úrad mal pochybnosti o tom, resp. dôvodné podozrenie, ţe si ţalobca ako daňový subjekt svoje záväzky voči colnému úradu nesplní, mal zo zákona moţnosť poţadovať opätovné zloţenie zábezpeky, ktorým moţno eliminovať budúce daňové úniky, či uţ z titulu dane, úrokov z omeškania alebo pokuty, avšak tento inštitút nemoţno nahrádzať predbeţným opatrením, je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, pre jeho nezrozumiteľnosť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1, písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a po zadováţení si skutkových okolností naznačených vyššie v danej veci opätovne rozhodnúť. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci opäť rozhodne o náhrade trov konania, vrátane o náhrade trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.). 16 6Sžf/41/2014 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  41. mája 2015 JUDr. Zdenka Reisenauerová , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Karin Fedorová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.