Najvyšší súd 6Sžo/43/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Re

§ 89ods.

3, písm. b/ uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu mal preukázané, ţe Poľovnícka spoločnosť Jedľovina Varín dňa

2. 2008 poţiadala o udelenie výnimky z podmienok ochrany chráneného ţivočícha - medveďa hnedého podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody; vo veci vydané pôvodné prvostupňové rozhodnutie č. 2029/2009 – 2.1 zo dňa
4. 2009 a rozhodnutia ţalovaného č. 5667/2009 – 7.2 (15/2009- rozkl.) zo dňa
6. 2009 boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 118/2009- 168 zo dňa
8. 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie; v ďalšom konaní prvostupňový správny orgán dňa
10. 2009 vydal nové rozhodnutie č. 2029/2009 2.1, ktorým ţiadateľovi povolil výnimku z podmienok ochrany chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, v Poľovnom revíri Jedľovina Varín posliedkou a postrieškou na lokalite Bôrie, Lipovec, Koňhora do
12. 2009 a postrieškou na uvedenej lokalite do
14. 2009 za podmienok určených v bode 1 aţ 7 výrokovej časti rozhodnutia, správny orgán tu vo veci konal uţ za účasti ţalobcu, ktorý proti uvedenému rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom rozhodol ţalovaný dňa
16. 2012 rozhodnutím č. 6849/2012 – 1.10 (58/2012-rozkl.) tak, ţe konanie o rozklade ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2029/2009 – 2.1 zo dňa
18. 2009 podľa § 82 ods. 9 písm.a/

§ 89ods.

3 písm. b/ zákona zastavil z dôvodu, ţe odpadol dôvod na konanie; svoje rozhodnutie ţalovaný odôvodnil stratou platnosti rozhodnutia o povolení výnimky na odstrel medveďa hnedého, ktorá sa časovo viazala a bola obmedzená len do

2. 2009, prípadne do
4. 2009; ţiadateľ o predĺţenie platnosti výnimky nepoţiadal. 3 6Sžo/43/2014 Krajský súd poukazom na to, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je, aby ţalobca preukázal, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998), konštatoval, ţe v danom konaní ţalobca nebol ţiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého a je nesporné, ţe výnimka k odstrelu bola povolená ţiadateľovi len na dobu určitú t. j. do
6. 2009, resp. do
8. 2009, nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla ţalobcovi tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola daná výnimka k odstrelu udelená. Podľa názoru krajského súdu ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred ţalovaným domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, teda jeho záujem smeroval k ochrane tohto ţivočícha, pričom napadnuté rozhodnutie ţalovaného, i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu konania pre uplynutie doby, na ktorú bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo poţiadavke a cieľom ţalobcu pri ochrane tohto chráneného ţivočícha, pretoţe zastavením konania znemoţnil jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. Obavu ţalobcu, ţe bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky, krajský súd povaţoval za nepodloţenú. V danej súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sţp 6/2013 zo dňa
11. Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom ţalobcu o tom, ţe došlo k procesnému pochybeniu, keď ţalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť celé konanie. Tieţ zastával názor, ţe právne čistejšie by bolo zastaviť konanie v celosti podľa § 30 správneho poriadku. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nesprávny procesný postup ţalovaného nespôsobuje podstatnú chybu správneho konania a nemá vplyv na výsledok vo veci, v ktorej súvislosti dal do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu SR č. R 103/2011, v zmysle ktorej najvyšší súd vyslovil, ţe „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci právnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“. Krajský súd sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu o ukrátení na jeho právach nedoručením prvostupňového rozhodnutia, pretoţe prvostupňové rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené
13. 2012 na (po uplynutí doby udelenej výnimky). 4 6Sžo/43/2014 Krajský súd nesúhlasil ani s odvolávkou ţalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sţp 3/2011 zo dňa
15. 2012, zastávajúc názor, ţe nie je moţné uvedený rozsudok pouţiť na preskúmavanú vec, pretoţe tento sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie správnej ţaloby, čo sa ale nejedná o daný tento prípad. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pre jeho neúspech vo veci. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná ţalobcovi náhradu trov celého konania. Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. (§ 205 ods. 2, pism.d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/O.s.p.). Ţalobca nezákonnosť ţalobou napadnutých rozhodnutí videl predovšetkým v nesprávnom postupe ţalovaného v konaní, povaţujúc rozhodnutie ţalovaného v rozpore s platným právom, ktoré zasahuje nielen do jeho procesných práv, ale ktoré mu aj bráni aktívnou účasťou prispieť k tomu, aby ochrana prírody bola v rozhodnutiach orgánov ochrany prírody uplatňovaná spôsobom, ktorý vyplýva z ustanovení právnych predpisov v oblasti ţivotného prostredia a osobitne ochrany prírody v súlade s ustanoveniami komunitárneho práva v oblasti ţivotného prostredia. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţp 3/2011 zo dňa 17.04.
16. Namietal, ţe skutkové zistenia a právne názory súdu prvého stupňa sú v rozpore s obsahom príloh ním predloţených k návrhu na začatie konania. Dôvodil, ţe na základe skutkových okolností neexistoval skutkový základ pre záver o tom, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného nedošlo k zásahu do jeho práv a to so zreteľom na to, ţe jeho záujmom v predmetnom konaní bola ochrana prírody vyjadrená tým, aby výnimka udelená nebola. Poukazom na ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku ţalobca postup ţalovaného 5 6Sžo/43/2014 nepovaţoval za súladný so zákonom, keďţe zastavením rozkladového konania sa stalo právoplatné prvostupňové rozhodnutie. Ţalobca ďalej uviedol, ţe z hlásenia o usmrtení medveďa hnedého, ktoré v prílohe odvolania predkladá, výnimka udelená prvostupňovým správnym orgánom bola dňa
18. 2009 ţiadateľom zrealizovaná. Vyslovil názor, ţe za týchto okolností neexistoval ţiaden dôvod, pre ktorý by súd mohol zamietnutím ţaloby odobriť postup ţalovaného, keďţe práva ţalobcu aktívne sa zúčastniť na konaní, vyjadrovať k podkladom rozhodnutia, podať proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu opravný prostriedok a tým dosiahnuť preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, boli porušené, a toto porušenie malo za následok porušenie záujmov ţalobcu v tomto konaní, ktorým bola ochrana prírody, vrátane chráneného druhu - medveď hnedý. Ţalobca poukázal na to, ţe je účastníkom viacerých identických konaní vedených na Krajskom súde v Bratislave týkajúcich sa rozhodovania ţalovaného o jeho rozkladoch proti rozhodnutiam o udelení výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, udelených v roku 2009 a
19. Dôvodil, ţe v konaniach vedených pod sp. zn. 2S/1764/2012, 2S/1763/2012, 2S/2506/2012, 2S/2532/2012 a 5S/2514/2012 krajský súd vo svojich rozhodnutiach okrem iného uviedol: „Za daných okolností je súd toho názoru, ţe napadnuté rozhodnutie o zastavení rozkladového konania nemohlo ukrátiť ţalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody, pretoţe na základe výsledkov správneho konania vo veci povolenia výnimky nedošlo a ani v budúcnosti uţ nemôţe dôjsť k ţiadnemu zásahu do populácie medveďa hnedého v danej lokalite.“ „Keďţe povolená výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite nebola realizovaná, nedošlo k ţiadnemu zásahu do populácie uvedeného chráneného ţivočíšneho druhu, čo sa ţalobca svojou účasťou v konaní snaţil presadiť.“ Ţalobca tvrdil, ţe vo všetkých týchto konaniach Krajský súd v Bratislave dopytom u ţalovaného zistil, ţe výnimka udelená prvostupňovým rozhodnutím nebola realizovaná, však vo veci, ktorá je predmetom tohto odvolania, súd prvého stupňa, zamietol ţalobu bez toho, aby zo zreteľom na vyššie uvedené bolo v konaní preukázané, ţe ţalobca nemôţe mať záujem na vyhovení jeho ţalobe, keďţe cieľ sledovaný jeho účasťou v konaní bol naplnený. 6 6Sžo/43/2014 III. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia ţalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá

ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra ţivotného prostredia SR sp. zn. 6849/2012-1.10 (58/2012-rozkl.) zo dňa

2. 2012, ţiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím (sp. zn. 6849/2012-1.10 (58/2012-rozkl.) zo dňa
4. 2012) minister ţivotného prostredia SR zastavil konanie o rozklade ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. 2029/2009-2.1 zo dňa 08.07.
5. Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky uvedeným prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 08.07.2009 na základe ţiadosti Poľovníckej spoločnosti Jedľovina Varín povolilo ţiadateľovi výnimku z podmienok ochrany chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, v Poľovnom revíri Jedľovina Varín posliedkou a postrieškou na lokalite Bôrie, Lipovec, Koňhora do
7. 2009 a postrieškou na uvedenej lokalite do
9. 2009 za podmienok určených v bode 1 aţ 7 výrokovej časti rozhodnutia. 7 6Sžo/43/2014 V. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorými ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o ţiadosti ţiadateľa zo dňa 4.12.2008 v zmysle ustanovení zákona o ochrane prírody postupom podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb.. Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, 8 6Sžo/43/2014 obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťaţisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretoţe dikcia zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, ţe ţalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami § 82 ods. 9, písm. a/

§ 89ods.

3 písm. b/ zákona o ochrane prírody. 9 6Sžo/43/2014 Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha – medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, keďţe výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle citovanej právnej úpravy § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny, je zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Citovanou právnou úpravou zákonodarca zveruje do právomoci orgánu ochrany prírody povinnosť zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol, keď ustanovuje, ţe rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, v dôsledku ktorej úpravy je zrejmé, ţe „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. V súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 82 ods.9 písm. a) zákona o ochrane krajiny ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná o rozklade, preto musí konanie o udelenie výnimky zastaviť, keďţe uplynutím doby rozhodnutie o výnimke na povolenie k odstrelu chráneného ţivočícha – medveďa hnedého, stratilo platnosť, čím dôvod na konanie odpadol. Vzhľadom k uvedenému, ak podľa § 82 ods. 9 písm. a/

§ 89ods.

3 písm. b/ zákona o ochrane prírody došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, ţe uplynutím času, ktorým bolo uplynutie lehoty na odstrel chráneného ţivočícha – medveďa hnedého, odpadol dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom, keďţe rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane prírody správneho orgánu nemá predmet konania, pretoţe takýmto predmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka, a preto ak takáto výnimka neexistuje, keďţe jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Ak ţalovaný správny orgán postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, postupoval zákonným spôsobom a súd prvého stupňa nemá inú moţnosť ako ţalobu 10 6Sžo/43/2014 zamietnuť, keď navyše takýmto rozhodnutím nedochádza k zaloţeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb uţ nimi nemôţu byť priamo dotknuté. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z

2. 2008, sp. zn. III. ÚS 341/2007, v ktorom ústavný súd o.i tieţ konštatoval, ţe v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba zohľadniť účel zákona, keď uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vţdy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá ţiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiţ neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí správne aplikoval citované právne normy ustanovené v § 82 ods. 9 písm. a/

§ 89ods.

3 písm. b/ zákona o ochrane prírody. Najvyšší súd v danej súvislosti súčasne dáva do pozornosti ţalobcovi, ţe súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale jeho povinnosťou je na základe ţalôb, v rozsahu ich dôvodov, posudzovať, či napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému je právne irelevantné, či došlo k realizácií podmienok výnimky alebo nie. Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je teda skutočnosť ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie 11 6Sžo/43/2014 ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím ex offo. Ak teda výnimka k odstrelu, ktorá bola povolená ţiadateľovi len na dobu určitú a ktorá v priebehu konania o jej udelenie uplynula, majúce za následok stratu platnosti tejto výnimky, odvolací súd zastáva názor, ţe ţalobcovi nemohla vzniknúť ujma na jeho právach tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu straty platnosti výnimky uplynutím doby, na ktorú bola táto výnimka udelená. Ak došlo k uplynutiu lehoty platnosti výnimky na odstrel chráneného ţivočícha aţ v priebehu konania o rozklad, ţalovaný ako príslušný odvolací správny orgán mal zastaviť konanie celé. Pokiaľ však ţalovaný zastavil len konanie o rozklade, dopustil sa procesného pochybenia. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa uvedené pochybenie nie je však takou vadou, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci predmetnej právoplatne udelenej výnimky, keďţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu, ţe odpadol predmet preskúmania, nakoľko rozhodnutie o udelení predmetnej výnimky stratilo uplynutím času platnosť priamo na základe zákona. V danej súvislosti aj senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, ţe nie kaţdé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre ţalobcu ako účastníka správneho konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, ako aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, poukazom na to, ţe súd aj správny orgán musia zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania, iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umoţňovalo účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a teda bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ustanovenej v § 3 ods. 3 správneho poriadku. 12 6Sžo/43/2014 Odvolací súd vzhľadom k uvedenému tieţ zastáva názor, ţe ţalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach v dôsledku zastavenia konania rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, a preto súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom postupoval, keď ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zamietol. Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovaţoval námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa ţalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p.

§ 246cods.1 a s § 219 ods.

1, 2 potvrdil. Odvolací súd ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c ods.1 O.s.p

§ 224ods.

1 a s § 250k ods.1, pretoţe v tomto konaní nemal úspech. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. mája 2015 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Karin Fedorová