Najvyšší súd 3 Cdo 349/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Mgr. J. S., bývajúceho v B., proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, IČO: 00166073, o N., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 167/2010, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2014 sp. zn. 8 Co 23/2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2014 sp. zn. 8 Co 23/2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo
- októbra 2013 č.k. 10 C 167/2010-258 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I uznesením zo
- októbra 2013 č.k. 10 C 167/2010-258 zastavil konanie podľa § 141a ods. 1, 2 a 3 O.s.p. s odôvodnením, že na návrh odporkyne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania vo výške 310 721,17 €, navrhovateľ ale túto povinnosť nesplnil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z
- januára 2014 sp. zn. 8 Co 23/2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil; odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení v zhode s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), na ktorom bolo založené jeho rozhodnutie v právnej veci vedenej pod sp. zn. 7 Cdo 107/2012, konštatoval, že ak navrhovateľ preddavok na trovy konania nezloží, súd konanie zastaví bez ohľadu na to, či odporca preddavok zložil alebo nezložil. Vzhľadom na to, že navrhovateľ predmetný 2 3 Cdo 349/2014 preddavok nezložil, boli splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle § 141a ods. 1 O.s.p. Z týchto dôvodov odvolací súd vecne správne prvostupňové uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie s tým, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p.), procesný postup súdu vykazuje znaky tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Rozhodnutia súdov sú nepreskúmateľné, arbitrárne, nespravodlivé, nemajú oporu v zákone, odporujú princípu primeranosti a proporcionality a nerešpektujú povinnosť súdu zistiť aktuálnu sociálnu situáciu navrhovateľa. Žiadal rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
- januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
- Dovolaním navrhovateľa je napadnuté uznesenie. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktoré nie je v týchto ustanoveniach uvedené. Dovolanie navrhovateľa preto podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je.
- V okolnostiach preskúmavanej veci by prípustnosť dovolania navrhovateľa zakladala (iba) procesná vada konania uvedená v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť 3 3 Cdo 349/2014 a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
- Dovolateľ namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 3.
- Podľa presvedčenia navrhovateľa mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v dôsledku toho, že – ako tvrdí – napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je ale judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998) považovaná (len) za tzv. inú vadu konania, teda nie za procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho 4 3 Cdo 349/2014 súdu (porovnaj napríklad sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008, 2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010, 6 Cdo 25/2012, 7 Cdo 52/2011, 7 Cdo 109/2011, resp. 1 ECdo 10/2014). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti a jej dôsledkov potvrdzujú tiež viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch vyjadrených v R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013). Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z
- januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“. Ústavný súd v uznesení z
- marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014 zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“. Ústavný súd v uznesení zo
- januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 konštatoval, že najvyšší súd v súlade so svojou stabilnou „dovolacou“ judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť či zjavnú neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako mimoriadneho opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje sa ním do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania. I keby teda dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo by to založiť prípustnosť navrhovateľovho dovolania. 3.
- Dovolateľ ďalej namieta, že k procesnej vade konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo aj tým, že konanie bolo zastavené, i keď pre tento postup neboli dané 5 3 Cdo 349/2014 procesné predpoklady. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je táto námietka opodstatnená. Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 3 Cdo 98/2015). Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania môže byť navrhovateľovi uložená iba ak: a/ predmetom konania je právo na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, b/ navrhol to odporca, ktorého majetkové pomery možno usporiadať podľa osobitného predpisu, c/ u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 O.s.p. v celom rozsahu. Súd uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak sú tieto podmienky splnené súčasne. Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve zároveň aj odporcu. Odporca nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania iba vtedy, keď jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu – zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 6 3 Cdo 349/2014 č. 7/2005 Z.z.“ o konkurze a reštrukturalizácii“). Zákon č. 7/2005 Z.z. sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je (o. i.) štát. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že navrhovateľ nezložil preddavok na trovy konania a odporkyňou je štát, ktorý nemohol byť vyzvaný na zloženie preddavku, lebo to právna úprava vylučuje (majetkové pomery štátu ako dlžníka nemožno usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z.z.). Z ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. pritom vyplýva, že zastavenie konania prichádza do úvahy iba vtedy, keď preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží navrhovateľ, zloží ho však odporca, ktorý má povinnosť ho zložiť. Najvyšší súd už v rozhodnutí, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 140/2014, dospel k záveru, že „i keď navrhovateľ nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ktorú mu súd uložil podľa § 141a ods. 1 O.s.p., konanie nemožno zastaviť, ak je odporcom subjekt uvedený v § 2 zákona č. 7/2005 Z.z.“. So zreteľom na uvedené nemalo byť v preskúmavanej veci konanie zastavené z dôvodu, že navrhovateľ nezložil preddavok na trovy konania § 141a ods. 1 O.s.p.
- Dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne namieta, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať. Vzhľadom na túto procesnú vadu najvyšší súd procesne prípustnému (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a zároveň opodstatnenému (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) dovolaniu vyhovel a rozhodnutia odvolacieho a prvostupňového súdu zrušil s tým, že vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.) bez toho, aby sa zaoberal ďalšími dovolacími námietkami navrhovateľa. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2015 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková