2, 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 543/2002 Z. z.“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a f/ zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie – odstreliť- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná, drţať ho a prepravovať. Zároveň bola prvostupňovým rozhodnutím zamietnutá ţiadosť ţiadateľa v súlade s § 82 ods. 11, § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. a § 46 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „Správny poriadok“) na usmrtenie – odstrelenie - jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná. II. Krajský súd v Bratislave na základe ţaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a zamietol ţalobu. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru, ţe ţalovaný správny orgán neporušil ustanovenia správneho poriadku a postupoval v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď dal ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu jeho zistenia (ešte pred rozhodnutím vo veci), pričom mu poskytol primeranú 7 dňovú lehotu na vyjadrenie sa s tým, ţe spisový materiál bude sprístupnený k nahliadnutiu u ţalovaného v určenom čase. Pokiaľ sa ţalobca odvoláva na ustanovenie § 23 Správneho poriadku, treba zdôrazniť, ţe toto ustanovenie je konštruované v súvislosti s nahliadaním do spisov a odsek 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania vyuţil aktívne právo nahliadnuť do spisu. Pri vyuţití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu, má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Ţalobcovi bola poskytnutá moţnosť nahliadnuť do spisu, on však túto moţnosť napriek tomu, ţe je zastúpený advokátom nevyuţil, poţiadal o zaslanie podkladov poštou (ktoré bliţšie nešpecifikoval práve z dôvodu, ţe nevedel, o aké podklady ţiada) a poţiadal o predĺţenie lehoty na vyjadrenie sa 3 4Sţo/32/2014 k podkladom. Tu krajský súd poukázal tieţ na to, ţe správny poriadok nepozná inštitút ţiadosti účastníka konania o predĺţenie lehoty, umoţňuje len, aby účastník poţiadal o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 28 Správneho poriadku). Znamená to teda, ţe ţalobca nemal právny nárok na predĺţenie lehoty na vyjadrenie sa a bol povinný vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v jemu poskytnutej primeranej 7 dňovej lehote (§ 27 ods. 1 Správneho poriadku) čo neurobil a ani nepoţiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Krajský súd sa stotoţňuje s právnym názorom ţalovaného, ţe nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať
2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby vyuţili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne poţiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe aj keby ţalovaný dôsledne nerešpektoval § 33 ods. 2 Správneho poriadku (čo sa však
súdu nestalo) nešlo by v tomto prípade o dôvod spôsobujúci nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie je
názoru krajského súdu vecne správne. Ţalovaný správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie na udelenie výnimky
3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. Vychádzal zo Stanoviska Štátnej ochrany prírody SR a stanoviska Správy NAPANT. Krajský súd sa nestotoţnil ani s druhým dôvodom ţaloby o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Má za to, ţe obidve rozhodnutia ţalovaného, tak prvostupňové ako aj odvolacie sú riadne odôvodnené v zmysle poţiadaviek
2 a 3 Správneho poriadku, pričom ţalovaný vykonal riadne dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného. III. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a prizná ţalobcovi náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje ţalobca za nesprávny z dôvodov uvedených: 4 4Sţo/32/2014 - V ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súdneho poriadku – účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom; - V ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; - V ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. – súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje ţalobca za nesprávne z dôvodov vymedzených v odvolacích dôvodoch. Keďţe tieto sa navzájom prelínajú a nie je moţné ich oddeliť do tej miery, aby bolo moţné odvolacie námietky vztiahnuť len k jednému, alebo k druhému odvolaciemu dôvodu, ţalobca ich uvedie spoločne. Ţalobca vyčítal konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu ţalovaného, ţe v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu ţalobca aj identifikoval tak, ţe mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie moţnosti ţalobcovi vyuţívať svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, ţe ho správny orgán prvého stupňa neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej ţiadosti mu neposkytol kópiu spisu a toto pochybenie nenapravil ani ţalovaný v konaní o rozklade. Ţalobca navyše namietal, ţe Správny poriadok nepozná „hromadné oboznámenie s podkladmi rozhodnutia vo viacerých konaniach“ tak, ako to urobil prvostupňový správny orgán. Uvedené moţno bez zvyšku aplikovať na súdenú vec. Ţalobca by chcel osobitne poukázať na to, ţe názor súdu prvého stupňa o tom, ţe v konaní nepostupoval aktívne a nevyuţil právo byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia nezodpovedá obsahu správneho spisu. Ţalobca naopak poţiadal o doručenie podkladov rozhodnutia v súlade s ust. § 23 ods. 4 Správneho poriadku. Z § 32 ods. 2 Správneho poriadku nepochybne vyplýva, čo je podkladom rozhodnutia, takţe výhrada súdu prvého stupňa o tom, ţe ţalobca neidentifikoval, ktoré podklady ţiada nie je namieste. Navyše pokiaľ ţalobca nebol správnym orgánom prvého stupňa oboznámený stým, aké podklady rozhodnutia obstaral, je absurdné pričítať na ťarchu ţalobcovi, ţe ich vo svojej ţiadosti o ich zaslanie neidentifikoval. Ani námietka o tom, ţe Správny poriadok nepozná inštitút „ţiadosti účastníka konania o predĺţenie lehoty“ 5 4Sţo/32/2014 neobstojí. Je nepochybne, ţe s ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva povinnosť správnych orgánov posudzovať podania účastníkov konania
ich obsahu. Správny poriadok stanovuje pre podanie obligatórne náleţitosti, pričom z podania musí byť
tohto zákonného ustanovenia zrejmé, kto podanie podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie ţalobcu, ktorým sa domáhal poskytnutia podkladov rozhodnutia spĺňalo tieto náleţitosti, keďţe z neho bolo zrejmé, ţe ho robí ţalobca, bolo zrejmé akej veci sa týka a bolo nad akúkoľvek pochybnosť zrozumiteľné, ţe ţalobca namieta postup správneho orgánu, ktorý mu dal formálnu moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia bez toho, aby ho oboznámil s tým, o aké podklady ide a čo je ich obsahom. Z uvedeného podania ţalobcu bolo nepochybne zrejmé, ţe ţalobca ţiada, aby správny orgán lehotu na vykonanie úkonu (vyjadrenie ţalobcu k podkladom rozhodnutia) stanovil primerane, teda aby táto začala plynúť aţ po tom, čo ţalobcovi budú na základe jeho ţiadosti doručené podklady rozhodnutia vo forme ich fotokópii, o ktoré v súlade s ust. § 23 ods. 4 Správneho poriadku ţiadal. Moţnosť predĺţenia procesných lehôt, stanovených správnym orgánom vyplýva nielen z § 28 ods. 1 Správneho poriadku, ale aj zo súvislosti tohto ustanovenia s § 27 ods. 1 Správneho poriadku. Ak totiţ je oprávnením správneho orgánu určiť na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, vyplýva z tohto ustanovenia, ţe je v právomoci správneho orgánu stanoviť túto lehotu
svojej úvahy, teda ju aj predĺţiť. V praxi nespôsoboval doteraz výklad oprávnenia správneho orgánu predĺţiť ním stanovenú procesnú lehotu ţiadne problémy. Z uvedeného dôvodu povaţuje ţalobca názor, zaujatý v napadnutom rozhodnutí súdu za teleologický. Inštitút odpustenia zmeškanej lehoty sa doteraz v právnej praxi jednoznačne vzťahoval k zmeškaniu zákonných lehôt, pri zmeškaní ktorých neexistuje iná moţnosť nápravy pochybenia, ako takéto rozhodnutie správneho orgánu, ţe inštitút odpustenia zmeškania lehoty nemoţno vzťahovať na situáciu, kedy účastník konania ţiada o poskytnutie inej, dlhšej lehoty, alebo jej stanovenie iným spôsobom, ako to urobil správny orgán, vyplýva priamo z ust. § 28 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, ţe účastník konania priamo zo ţiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty urobí aj zmeškaný úkon. V prípade, keď sa účastník konania domáha predĺţenia, či stanovenia lehoty iným spôsobom, by bola poţiadavka na spojenie ţiadostí o odpustenie zmeškanej lehoty s úkonom, pre ktorý sa ţiada predĺţenie lehoty absurdná. Súd prvého stupňa nezaujal právny názor k ţalobcom namietanému hromadnému oboznamovaniu sa s podkladmi vo viacerých konaniach súčasne. Ţalobca dáva do pozornosti ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré umoţňuje štátnym orgánom konať iba 6 4Sţo/32/2014 na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo ţiadneho ustanovenie Správneho poriadku nevyplýva oprávnenie správneho orgánu spojiť na spoločné konanie viaceré konania. V predmetnej veci však nedošlo ani k takémuto postupu, keďţe správny orgán, ako uţ bolo udelené v ţalobe hromadným úkonom vykonal „oboznamovanie“ s podkladmi rozhodnutia v rôznych správnych konaniach. Keďţe ţalobca bol účastníkom viacerých správnych konaní, kde ţiadateľmi boli rôzne poľovnícke zdruţenia. Ţalobca povaţuje za vylúčené, aby postup, zvolený prvostupňovým správnym orgánom bolo moţné povaţovať za zákonný. Nebolo totiţ oprávnením správneho orgánu „oboznamovať“ iných ţiadateľov s podkladmi rozhodnutia v konaniach, ktoré sa jednotlivých ţiadateľov netýkali. Ţalobca nemôţe povaţovať za zákonné ani vysporiadanie sa prvostupňového správneho orgánu s naplnením hmotnoprávnych podmienok na udelenie výnimky. Uţ zo ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca povaţuje rozhodnutie správnych orgánov za nesúladné s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďţe v obidvoch napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie toho, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Ţalobca v ţalobe zrozumiteľne a jasne namietal nepreskúmateľnosť správnych rozhodnutí orgánov oboch stupňov, keďţe prvostupňové rozhodnutie, jeho odôvodnenie obsahuje len všeobecné konštatovanie, bez vzťahu ku konkrétnej veci a ani z rozhodnutia ţalovaného nevyplýva akýkoľvek vzťah zistených skutkových okolností vecí v prípade udelenia konkrétnej výnimky k ustanoveniu § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe „obidve rozhodnutia ţalovaného, tak prvostupňové, ako aj odvolacie, sú riadne odôvodnené v zmysle poţiadaviek
2 a 3 Správneho poriadku, pričom ţalovaný vykonal riadne dokazovanie v zmysle uvedeného, nemoţno identifikovať, z čoho tento názor vyvodil, keďţe jeho rozhodnutie neobsahuje ţiadne skutkové okolnosti, ani právne názory, ktoré by mohli vyústiť v takéto konštatovanie. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je tak naplnený aj odvolací dôvod
ustanovenia § 205 ods. 2 písmeno a/ 7 4Sţo/32/2014 v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písmeno f/ O.s.p., pretoţe nedostatkom odôvodnenia súd prvého stupňa spôsobil ţalobcovi stav, keď proti neexistujúcim úvahám súdu, jeho skutkovým a právnym záverom nemôţe uviesť svoje argumenty. Odňal mu tým moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní tak, ako to uviedol v odvolacom návrhu. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť 8 4Sţo/32/2014 práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Pre postup
2, 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z. z. je v kaţdom konkrétnom prípade nevyhnutné zistiť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoţenia medveďa hnedého neţ len povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia ale tieţ preukázanie, ţe správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým bolo na základe rozkladu ţalobcu potvrdené prvostupňového rozhodnutia ţalovaného číslo 3240/2012-2.2 zo dňa 4. apríla 2012, ktorým bola: 1. povolená výnimka
2, 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z. z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a f/ zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie (zastrelením) jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná, drţať ho a prepravovať. 2. Zamietnutá ţiadosť v súlade s § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. a § 46 Správneho poriadku v časti týkajúcej sa povolenia výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ zákona na usmrtenie – odstrelenie – jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná. 9 4Sţo/32/2014 Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je moţné zväčša zistiť iba všeobecné konštatovania o premnoţení medveďa hnedého, tým aj o ohrození človeka, a škodách ním spôsobených na včelstvách, poľnohospodárskych kultúrach, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné ani zo správ ŠOP SR, v ktorých sa taktieţ uvádza viac-menej len konštatácia premnoţenosti medveďa hnedého a to i v blízkosti ľudských obydlí, spôsobené škody a najmä metodika výkonu odlovu, či odstrelu medveďa hnedého vo vopred určených lokalitách. Odvolaciemu súdu je zrejmé, ţe odborníci ŠOP SR, či poľovníckych zdruţení majú konkrétne skúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku konštatovaniu o premnoţenosti medveďa hnedého nielen na území Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite, o prípadných útokoch tohto chráneného ţivočícha na človeka, či jeho majetok. Avšak bez toho, aby správny orgán – v tomto prípade ţalovaný - zadováţil do spisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania a vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch, nie je moţné vysloviť spoľahlivý záver, ktorý je obsiahnutý v napadnutom a preskúmanom rozhodnutí. Ţalovaný uviedol, ţe ani oslovené Zoologické záhrady na Slovensku, či v Čechách nemali záujem o jedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise ţalovaného sa však o tom ţiaden záznam nenachádza, takýto podklad bol doručený aţ v konaní pred krajským súdom v Bratislave dňa 20.02.2014 vo fotokópii. V spise nie je zaloţená ţiadna zmienka o tom, aká je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého na území poľovného revíru Zimná.
názoru odvolacieho súdu nie je dostatočne preukázané, ţe správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. V tomto smere určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo ţivota a na neidentifikovateľné osoby. Váţne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a ţivot človeka sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom, či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je aj povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej, či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti). 10 4Sţo/32/2014 Z týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia ţalovaného a jeho odborných orgánov, odvolací súd konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôţe byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Naviac v tejto veci uţ časová platnosť výnimky (najneskôr bol moţný odstrel do 15.12.2012), uplynula. Odvolací súd je názoru na rozdiel od krajského súdu, ţe povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku o tom, ţe správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemoţno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania
1, 4 Správneho poriadku,
ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadováţením technických nosičov a s ich odoslaním. V tomto smere ţalovaný pochybil.
názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu – ţalovaného – úplne a riadne zistiť skutkový stav veci a predloţiť súdu úplný administratívny spis. V tomto prípade ţalovaný pochybil pretoţe listiny, ktoré mali byť súčasťou predloţeného spisu dokladal aţ dodatočne, v konaní pred krajským súdom napr. stanovisko zoologických záhrad. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, ţe pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu
1 O.s.p. treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. ( Judikát č.66; Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal právo na ich náhradu na základe ich vyčíslenia zo dňa 23.10.2012 v sume, ktorá sa skladá z odmeny za dva úkony právnej sluţby- príprava a prevzatie veci zo dňa 17.09.2012, podanie ţaloby zo dňa 17.09.2012, doručenej súdu 20.09.2012,
4 Vyhlášky 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 10. novembra 2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, vo výške 2 x 127,16 €, z reţijného paušálu
3 citovanej vyhlášky v sume 2 x 7,63 € a 20 % DPH, spolu 323,50 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 10. marca 2015 JUDr. Jana Z E M K O V Á, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.