Obsah (7)

§ 250j§ 40§ 29§ 247§ 138§ 84§ 155

Najvyšší súd 6Sžo/430/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Ing. M., bytom P., zastúpenej JUDr. M., advokátom, so sídlom Š. proti ţalo

§ 250jods.

2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie právneho predchodcu ţalovaného, Úradu pre štátnu sluţbu, č. UŠS-3955/2005 zo dňa

1. marca 2005 ako aj rozhodnutie Úradu pre štátnu sluţbu č. 1474/2005 zo dňa
2. januára 2005 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, ţe vo zvyšku sa ţaloba zamieta a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 732,12 eura na účet právneho zástupcu ţalobkyne, do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Predseda Úradu pre štátnu sluţbu rozhodnutím č. UŠS-3955/2005 zo dňa
3. marca 2005 zamietol odvolanie ţalobkyne proti rozhodnutiu Úradu pre štátnu sluţbu č. 1474/2005 zo dňa
4. januára 2005 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne

§ 40ods.

2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) a toto rozhodnutie potvrdil. 2 6Sţo/430/2009 Rozsudok odôvodnil tým, ţe nakoľko ţalobkyni nebolo pred vydaním rozhodnutia o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru ponúknuté trvalé preloţenie na iné štátnozamestnanecké miesto

§ 29ods.

4 zákona o štátnej sluţbe, ţalovaný nepostupoval v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 písm.

1. b)zákona o štátnej sluţbe, platným v čase rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru, a jeho právny názor, prezentovaný v preskúmavanom rozhodnutí, je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Ďalej dôvodil, ţe zvyšok ţaloby, ktorou ţalobkyňa ţiadala priznanie ušlej mzdy, zamietol, nakoľko v správnom súdnictve súdy preskúmavajú správnosť rozhodnutia orgánov štátnej správy, avšak nerozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov, v dôsledku čoho krajský súd odkázal ţalobkyňu na moţnosť domáhať sa svojich práv na súde iným zákonným postupom. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd poukazom na § 250k ods. 1 OSP a úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný navrhujúc jeho zrušenie z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v rozsahu výkladu ustanovenia § 40 ods. 2 písm.
2. b)zákona o štátnej sluţbe. Bol názoru, ţe povinnosť sluţobného úradu poskytnúť štátnozamestnanecké miesto štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo v systemizácii zrušené, je ustanovená za predpokladu existencie takéhoto voľného štátnozamestnaneckého miesta, vhodného pre štátneho zamestnanca vzhľadom na jeho kvalifikáciu, vzdelanie a skúsenosti. Poukázal na to, ţe v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou bolo vyhlásené výberové konanie na päť štátnozamestnaneckých miest a ďalšie dve štátnozamestnanecké miesta boli v sluţobnom úrade voľné.

podkladov zistil, ţe išlo o dve štátnozamestnanecké miesta, pre ktoré sa vyţadovali osobitné kvalifikačné predpoklady, a to ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore psychológia, pričom ţalobkyňa nespĺňala predpoklady ani na jedno z týchto štátnozamestnaneckých miest, čo ani v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a ani v podanej ţalobe nespochybnila. Poukázal na ustanovenie § 12 zákona o štátnej sluţbe, z ktorého je zrejmé, ţe predseda Úradu pre štátnu sluţbu ako štatutárny zástupca bol oprávnený vykonať predmetnú organizačnú zmenu z

1. januára 2005 bez ohľadu na skutočnosť, ţe išlo o zrušenie jedného štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie jedného štátnozamestnaneckého miesta vo vyššej platovej triede. Mal za to, ţe uskutočňovať organizačné zmeny (zmeny v systemizácii) tohto druhu umoţnila novelizácia § 12 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe, účinná od
2. januára
3. Ďalej dôvodil, ţe zákon o štátnej sluţbe nedefinuje pojem „zmena v systemizácii“, avšak z ustanovenia § 12 zákona o štátnej sluţbe vyplýva, ţe zmena, v dôsledku 3 6Sţo/430/2009 ktorej dôjde k zrušeniu miest a k vytvoreniu odlišných miest, a rovnako aj zmena, v dôsledku ktorej dôjde k zrušeniu miest bez toho, aby boli vytvorené nové miesta, je moţná. Ďalej poukázal na to, ţe v hypotéze ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej sluţbe sa predpokladá, ţe štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preloţením

§ 29ods.

4 tohto zákona, a teda predpokladom naplnenia tejto hypotézy je moţnosť trvalého preloţenia

§ 29ods.

4 zákona o štátnej sluţbe, a to na iné voľné štátnozamestnanecké miesto. Zdôraznil, ţe nie je moţné trvalo preloţiť štátneho zamestnanca na iné štátnozamestnanecké miesto, ak takéto voľné štátnozamestnanecké miesto nie je k dispozícii. Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP v spojení s 246c ods. 1 vety prvej OSP) a dospel k záveru, ţe v konaní pred súdom prvého súdom došlo k takým vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP).

§ 247ods.

1 OSP

ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie Úradu pre štátnu sluţbu, právneho predchodcu ţalovaného (§ 40c zákona č. 575/2001 4 6Sţo/430/2009 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, platný od 1. júna 2006), č. UŠS-3955/2005 zo dňa 31. marca 2005, ktorým jeho predseda ako odvolací orgán

§ 138ods.

1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe platného v rozhodnom čase s poukazom na ods. 6 citovaného ustanovenia zamietol odvolanie ţalobkyne proti rozhodnutiu Úradu pre štátnu sluţbu č. 1474/2005 zo dňa

1. januára 2005 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a toto rozhodnutie potvrdil. Z obsahu predloţeného súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobkyňa podala dňa
2. mája 2005 na Okresný súd Bratislava IV ţalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe rozhodnutia o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou sa domáhala, aby súd určil, ţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s Úradom pre štátnu sluţbu je neplatné a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá, a zároveň sa domáhala zaplatenia náhrady platu v sume 14.510,--Sk za kaţdý ukončený mesiac a alikvotnej časti z uvedenej sumy za kaţdý začatý mesiac za obdobie počnúc
3. februárom 2005 aţ do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Bratislava IV postúpil

§ 84, § 85 OSP vec dňa 21.

novembra 2005 miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava II, ktorý uznesením zo dňa

1. augusta 2006 ju postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému. Ten uznesením zo dňa
2. októbra 2006 vyzval ţalobkyňu na opravu znenia konečného návrhu a na predloţenie plnomocenstva udeleného advokátovi. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa
3. decembra 2006 označeným ako „Oprava ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre Štátnu sluţbu č. UŠS-3955/2005 zo dňa
4. marca 2005“ ţalobkyňa ţiadala preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia navrhujúc jeho zrušenie vrátane prvostupňového rozhodnutia Úradu pre štátnu sluţbu č. 1474/2005 zo dňa
5. januára 2005 a vrátenie veci ţalovanému a zároveň uloţenie povinnosti ţalovanému zaplatiť ţalobkyni funkčný plat patriaci jej odo dňa
6. februára 2005 do právoplatnosti rozsudku v sume jej funkčného platu 14.500,--Sk mesačne za kaţdý ukončený mesiac a jeho príslušnú časť za neukončený mesiac. Krajský súd bez toho, aby sa zaoberal otázkou prípustnosti zmeny návrhu v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2 OSP v spojení s § 246c OSP ako aj z pohľadu § 250b ods. 1 OSP, pokračoval v konaní o zmenenom návrhu, i keď o zmene návrhu nerozhodol, povaţujúc ju zrejme len za opravu tak, ako to označila ţalobkyňa vo svojom podaní. Týmto nesprávnym procesným postupom zaťaţil svoje konanie vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie veci. Za ďalšiu takúto vadu povaţuje odvolací súd i vadu časti výroku napadnutého rozsudku. 5 6Sţo/430/2009 Krajský súd v úvodnej časti napadnutého rozsudku označil prejednávanú vec ako preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, avšak vo výroku okrem označenej veci rozhodol, ţe „vo zvyšku sa ţaloba zamieta“ bez presnej špecifikácie, o aký ţalobný nárok išlo. I keď z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ţe ţalobou ţalobkyňa uplatnila i zaplatenie funkčného platu, napriek tejto skutočnosti musí byť výrok rozhodnutia úplný, zrozumiteľný, jednoznačný a určitý. V zmysle § 246c ods. 1 vety prvej OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 155ods.

1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tieţ o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. Obsahom rozhodnutia je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 155 ods. 1 OSP mienený záverečný záväzný úsudok súdu, týkajúci sa veci samej, ktorý súd vyslovuje vo výrokovej časti (enunciáte) rozsudku, a ktorý vyjadruje zároveň vôľu štátu pri výkone spravodlivosti. Tvorí preto tieţ v pomere k ostatným častiam rozsudku, t. j. k jeho úvodu a odôvodneniu ústredné miesto celého rozhodnutia. Z tejto povahy výroku rozsudku vyplývajú nutne i zákonné poţiadavky na jeho náleţitosti, ako i na jeho formuláciu. Výrok je konštitutívnou, esenciálnou, a preto nepominuteľnou súčasťou súdneho rozhodnutia, lebo v ňom súd formuluje svoj záväzný názor v prejednávanej veci. Výrok má byť formulovaný tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, ako súd rozhodol, lebo len tak sa jeho rozhodnutie stáva preskúmateľným. Napriek tomu, ţe z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu to vyplýva, vo výroku napadnutého rozsudku absentuje presná špecifikácia ţalobného petitu, ktorý súd zamietol. Táto absencia výroku spôsobujúca jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo odporuje princípom riadneho a spravodlivého procesu, zakotveným v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Na toto závaţné procesné pochybenie, majúce za následok nesprávne rozhodnutie veci, musel najvyšší súd rovnako prihliadnuť ex offo (§ 212 ods. 3 OSP). Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, ţe výroku, ktorým krajský súd zamietol zvyšok ţaloby, ktorou (

odôvodnenia rozsudku) ţalobkyňa ţiadala priznanie ušlej mzdy, a teda rozhodol meritórne, nekorešponduje jeho zdôvodnenie, ţe v správnom súdnictve súdy preskúmavajú správnosť rozhodnutia orgánov štátnej správy, avšak nerozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov, v dôsledku čoho krajský súd odkázal ţalobkyňu 6 6Sţo/430/2009 na moţnosť domáhať sa svojich práv na súde iným zákonným postupom. Aj túto rozpornosť výroku s odôvodnením, spôsobujúcu nezrozumiteľnosť rozsudku, bude potrebné v ďalšom konaní odstrániť, pričom v prípade, ţe krajský súd zotrvá na svojom názore, ţe o tomto nároku nemôţe rozhodnúť v správnom súdnictve, bude potrebné vylúčiť ho na samostatné konanie a postúpiť vecne príslušnému súdu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP a s poukazom na § 212 ods. 3 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Vzhľadom na procesnoprávny charakter vád konania, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, sa odvolací súd v danom štádiu konania vecou meritórne nezaoberal. V ďalšom konaní krajský súd odstráni vytýkané vady konania a vo veci opätovne rozhodne, pričom prihliadne i na odvolacie námietky. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

§ 250ja ods.

4 OSP a § 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 24. novembra 2010 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth