Najvyšší súd 3 Sţo 139/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň JUDr. Jany Zemko

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) bol zverejnený najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk. Zákon č. 503/2003 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

1. a)poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patria,
2. b)lesný pôdny fond. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
3. n)znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,
4. o)prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je moţné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 1, 2 ako aj, ţe ţiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 (na štát alebo inú právnickú osobu), v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a ţiadané nehnuteľnosti ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, ţe ţiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb., § 37 aţ 39 zákona č. 330/1991 Zb.). Pre konanie pozemkového úradu o navrátenie vlastníctva pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) podľa § 5 ods. 3. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasťou ktorého je administratívny spis odporcu zistil, ţe navrhovateľ si uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade Roţňava reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území H. a to na pozemky, ktoré boli vo vlastníctve jeho právnej predchodkyne K.K., rod. R. (starej matky) z dôvodu, ţe prešli do vlastníctva štátu bez vyplatenia náhrady. Uvedené pozemky 3 Sţo 139/2010 5 v bode 2 rozhodnutia prešli rozhodnutím finančného odboru Okresného národného výboru v Roţňave č. Fin.88/ev.19/H/1962 maj. zo dňa 28.6.1963 do vlastníctva štátu, konkrétne do správy Štátneho rybárstva n.p. Stupava dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (15.8.1963) podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí uţívaných organizáciami socialistického sektora a stali sa súčasťou vodného diela Rybníky, pričom stavba (vybudovanie rybníkov a k tým patriace vodné zariadenia na území obce H.) bola povolená výmerom bývalého Krajského národného výboru, referátu výstavby v Košiciach zo dňa 18.01.1954 č. XI/4-739-16/2-1953. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva, n.p. v Stupave sa na základe delimitačného protokolu zo dňa 27.4.1997 stal Východoslovenský rybársky podnik, š.p. Michalovce, ktorý tieto nehnuteľnosti odovzdal Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, a tento ich následne kúpnou zmluvou zo dňa 29.05.1998 predal fyzickým osobám. Preskúmavaným rozhodnutím odporca vyslovil, ţe nie sú splnené podmienky ustanovené v § 3 reštitučného zákona z dôvodu, ţe pozemok neprešiel na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov taxatívne uvedených v citovanom ustanovení, a ktorých rozšírenie o iné dôvody je neprípustné. Účelom reštitučných zákonov je zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v období od 25. februára 1948 do 1. januára l990. Zároveň mali reštitučné zákony zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. Z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 503/2003 Z.z. vyplýva, ţe cieľom predkladaného návrhu zákona je umoţniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj reštitučný nárok v lehote, aby tento mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. Predmetom úpravy zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom je navrátenie vlastníctva (po splnení zákonom ustanovených podmienok) bez ohľadu na to, či oprávnený mohol svoj nárok uplatniť podľa predchádzajúcich reštitučných zákonov a neurobil tak v zákonom ustanovenej lehote, čím jeho nárok podľa predchádzajúcich reštitučných zákonov zanikol. V dôvodovej správe sa k ustanoveniu § 3 návrhu zákona č. 503/2003 Z.z. uvádza, ţe reštitučné tituly (dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sú totoţné s reštitučnými titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov. Podľa uţ vyššie citovaného ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. sa vlastníctvo navráti k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. V poznámke pod čiarou sa len príkladmo uvádza zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 3 Sţo 139/2010 6 V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. júna 2010 č.k. III.ÚS 127/2010-35, ktorý vyslovil názor, ţe navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (za splnenia ostatných podmienok) sa vzťahuje na všetky prípady odňatia vlastníctva, ktoré boli ako reštitučné tituly označené v osobitných predpisoch (reštitučných zákonoch), teda aj v zákone č.403/1990 Zb., ktorý sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým osobám a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. S poukazom na uvedené skutočnosti je podľa odvolacieho súdu daný reštitučný titul uvedený v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona č. 503/2003 Z.z. a pochybil odporca, ak navrhovateľovi uplatnený nárok nepriznal z dôvodu, ţe k prechodu vlastníctva na štát došlo podľa nariadenia č. 15/1959 Zb., ktorý podľa názoru odporcu nie je reštitučným titulom uvedeným v § 3 ods. 1 citovaného zákona. Odporca tieţ nezisťoval, či v čase vydania rozhodnutia č. Fin.88/Ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963 prešli do vlastníctva čsl. štátu pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrili, alebo v tom čase podľa skutočného stavu v prírode bol druh týchto pozemkov iný, neţ aký bol v tom čase vedený v katastri nehnuteľností. Nebolo preto moţné posúdiť, či sa na predmetné nehnuteľnosti vzťahuje ustanovenie §1 veta druhá zákona č. 503/2003 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu je predčasné a v rozpore so zákonom, preto rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§250ja ods. 3 veta prvá a ods. 4 O.s.p.

ust. § 250l ods. 2 O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a s pouţitím § 224 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretoţe si ju neuplatnili. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 14. decembra 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková