Obsah (4)

§ 211§ 246c§ 224§ 250k

Najvyšší súd 3 Sžo 136/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr.

§ 211a nasl.

O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. LC/2009/00022 zo dňa 20.02.2009, ktorým nevyhovel reštitučnému nároku oprávnených osôb podľa zákona č. 503/2003 Z.z. pre nesplnenie podmienky uvedenej v § 1 tohto zákona, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu predchádzajúce najmä z pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku. Najvyšší súd k interpretácii zákona o navrátení vlastníctva uvádza, že aj v tomto prípade ide o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát, a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých 4 3 Sžo 136/2010 ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne, a že sa musí uspokojiť len s nápravou k niektorým. Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

1. a)poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
2. b)lesný pôdny fond. Kto je oprávnenou osobou určuje ustanovenie § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ citovaného reštitučného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne (§ 5 ods. 1 zákona). Ustanovenie § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona upravuje poradie oprávnených osôb. Tieto osoby podľa tu ustanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami (vzniká im nárok) za predpokladu, že sú občanmi Slovenskej republiky a žijú. Delenie na rovnaké diely prichádza do úvahy vtedy, ak nárok prešiel na viac oprávnených osôb. 5 3 Sžo 136/2010 Vlastnícke právo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak
3. a)pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby, okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1) (§ 6 ods. 1 citovaného zákona). Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že pôvodný vlastník J.Š. (starý otec žiadateľov – zomrel dňa 09.08.1957), ktorého nehnuteľnosti boli skonfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., mal tri deti: dcéru M.I. rod. Š., ktorá zomrela dňa 13.08.1994, a synov A.Š., ktorý zomrel dňa 10.09.1989 a J.Š., ktorý zomrel dňa 27.03.1993. Navrhovateľ a ďalší účastníci sú ich deťmi. Ďalej zistil, že navrhovateľ si ako oprávnená osoba podaním zo dňa 15.11.2004 uplatnil reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P. uvedeným vo výroku rozhodnutia, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 2 – konfiškácia, po pôvodnom vlastníkovi J. Š. podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. O predmetných parcelách však bolo už rozhodované podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (zákon o pôde) a žiadané nehnuteľnosti boli vydané J.I., synovi a dedičovi po nebohej M.I., rod. Š. v celosti, ktorá si ich podľa uvedeného zákona uplatnila a zomrela v priebehu správneho konania. Išlo o rozhodnutia číslo: 99/45-6/POZ-Vs zo dňa 29.04.1999 a číslo: 99/45-7/POZ-Vs obidve zo dňa 29.4.1999, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 02.06.1999. Je nepochybné, že správny orgán posudzoval nárok navrhovateľa podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a súd prvého stupňa, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a postupu, ktorý mu predchádzal dospel k záveru, že je v súlade so zákonom. Odvolací súd považuje za správny výklad právnej normy ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva súdom prvého stupňa a správnym orgánom v tom, že ak žiadané nehnuteľnosti boli vydané podľa osobitného predpisu (zákona o pôde) v rozsahu celého podielu pôvodného vlastníka iba jednému z dedičov, J. I., nedošlo k splneniu základnej podmienky na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z. navrhovateľom, keďže v čase uplatnenia nároku boli už v jeho vlastníctve a nie vo vlastníctve štátu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že J. I. má v súčasnosti záujem na vysporiadaní medzi pôvodne oprávnenými osobami, čo je však predmetom iného konania. V predmetnom konaní mohol odporca rozhodnúť len o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateľa podľa zákona o navrátení vlastníctva a o tom aj rozhodol. Pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo a právne správne, preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 250j ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a

§ 250kods.

1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. 6 3 Sžo 136/2010 V Bratislave dňa 14. decembra 2010 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková