Obsah (11)

§ 296§ 193§ 394§ 400§ 399§ 284§ 194§ 192§ 8§ 403§ 32

N a j v y š š í s ú d 3 Tost 19/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr.

§ 296Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného M.

Š. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3Nt 1/2013, z 15. júna 2015 takto r o z h o d o l :

§ 193ods.

1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného M. Š. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Senát Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 15. júna 2015, sp. zn. BB-3Nt 1/2013, na podklade návrhu odsúdených Z. U., J. F. a M. J. na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného M. Š. a spol., trestne stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296

Trestného zákona a iné rozhodol tak, že

§ 394ods.

1 Trestného poriadku per analogiam, z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov u odsúdených M. Š., P. H., P. Š., R. Z., J. F., J. H., M. J., R. C. a Z. U. povolil obnovu konania vo veci pôvodne vedenej na Špecializovanom trestnom súde Pezinok pod sp. zn. PK-2T 16/2008.

§ 400ods.

1 Trestného poriadku, vo vzťahu k týmto odsúdeným zrušil výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. PK-2T 16/2008, z

1. júna 2010, u odsúdených M. Š. a P. Š. výrok o treste rozsudku zrušil v spojení 2 3 Tost 19/2015 s výrokom o treste rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 To 23/2010, z
2. februára 2011, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Tým istým rozhodnutím

§ 399ods.

2 Trestného poriadku zamietol návrh na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde Pezinok pod sp. zn. PK-2T 16/2008, u odsúdeného Z. K., nar. X. v S., lebo neboli zistené podmienky obnovy konania

§ 394Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený M. Š., ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 482). Odsúdený považuje I. a II. výrok predmetného uznesenia za nezákonný.

názoru odsúdeného výrok uznesenia, ktorým sa povoľuje obnova konania

§ 284ods.

1 Trestného poriadku (teraz § 400 ods. 1 Trestného poriadku) musí obsahovať výslovné uvedenie, či sa obnova konania povoľuje v prospech obvineného, v jeho neprospech, alebo v jeho prospech i neprospech (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky uverejnené v Souboru trestních rozhodnutí Nejvyššího soudu, sešit č. 15, ročník 2002, č. judikátu T 377). V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tz 21/76, zo 14. mája 1976. Odsúdený ďalej uviedol, že do II. výroku uznesenia nebol premietnutý jeho návrh, aby medzi zrušenými obsahovo nadväzujúcimi rozhodnutiami bolo konkrétne uvedené, že sa zrušuje aj rozhodnutie o započítaní väzby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby sťažnostný súd

§ 194ods.

1 písm. a/ Trestného poriadku zrušil I. a II. výrok napadnutého uznesenia Špecializovaného trestného súdu z

1. júna 2015, sp. zn. BB-3Nt 1/2013, a sám rozhodol tak, že povoľuje obnovu konania v prospech odsúdeného M. Š.. Zároveň, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok z
2. júna 2010, sp. zn. PK-2T 16/2008, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 To 23/2010, z
3. februára 2011 vo výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj všetky ďalšie 3 3 Tost 19/2015 rozhodnutia na zrušené výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (najmä rozhodnutie o započítaní väzby). Odsúdený príkaz predsedu senátu na premiestnenie do Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica z
4. júna 2015 považuje za arbitrárny a nezákonný, nakoľko ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. neumožňuje premiestnenie odsúdeného. Z tohto dôvodu má pochybnosti o objektívnej nestrannosti predsedu senátu JUDr. Jána Giertliho, a preto vznáša námietku jeho zaujatosti a žiada, aby predseda senátu JUDr. Ján Giertli bol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 192ods.

1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť odsúdeného M. Š. nie je dôvodná. Špecializovaný trestný súd rozhodol v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie v podstate i správne odôvodnil. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010, výrokom pod bodom I., bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu okrem iného aj vo vzťahu k odsúdenému M. Š. a P. Š. (boli im uložené miernejšie tresty). Odsúdení Z. U., J. F. a M. J. podali návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že v pôvodnom konaní bola pri ukladaní trestu použitá asperačná zásada, ktorá bola nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z
2. novembra 2012) zrušená. Špecializovaný trestný súd pôvodne obnovu konania nepovolil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
3. marca 2015, sp. zn. 3 Tost 39/2014, zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3Nt 1/2013, z
4. apríla 2014 a prikázal prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. 4 3 Tost 19/2015 Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica pri rešpektovaní právneho názoru sťažnostného súdu rozhodol tak, že obnovu konania povolil (uznesenie z
5. júna 2015, sp. zn. BB-3Nt 1/2013, z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov). Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že prvostupňový súd konal o povolení obnovy konania na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z
6. novembra 2012). V tomto prípade je teda obnova konania, ako to jasne vyplýva aj z dôvodov napadnutého uznesenia výlučne v prospech odsúdených. Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť

čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, alebo nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, je dôvodom obnovy konania

ustanovení Trestného poriadku a iné rozhodnutie než v prospech takto odsúdených osôb predmetné ustanovenie zák. č. 38/1993 Z.z. nepripúšťa. Ustanovenie § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom je vo vzťahu k ustanoveniu § 394 ods. 1 Trestného poriadku lex specialis. Vyššie uvedený právny názor dáva dostatočnú odpoveď na sťažnostnú námietku odsúdeného. Chýbajúce konštatovanie vo výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia, že obnova konania bola povolená v prospech sťažovateľa, teda nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť fakt, že obnova konania bola povolená výlučne v jeho prospech. Ani ďalšie sťažnostné námietky odsúdeného týkajúce sa faktu, že uznesenie o započítaní väzby nebolo konkrétne uvedené vo výroku v časti, kde sa konštatuje, že súd zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a príkazu na premiestnenie odsúdeného, sťažnostný súd nemohol akceptovať. Čo sa týka premiestnenia odsúdeného Š. na základe príkazu predsedu senátu do Ústavu na výkon väzby z Leopoldova do Banskej Bystrice, odsúdený len citoval ust. § 1 5 3 Tost 19/2015 a § 8 ods. 1 Zákona o výkone väzby, pričom rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu považoval za nezákonné a arbitrárne. Neuviedol však z akých dôvodov.

§ 8ods.

1 zák. č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby, veta pred bodkočiarkou, obvineného možno premiestniť do iného ústavu len na základe písomného príkazu prokurátora alebo súdu. Toto ustanovenie má na mysli splnenie formálnych podmienok, t. z. vydanie písomného príkazu a zároveň vymenúva osoby, ktoré takýto príkaz môžu vydať. Príkaz je jedným z rozhodnutí, ktoré používajú orgány činné v trestnom konaní a súdy. Zvláštnosťou príkazu je, že mu zákon všeobecne neustanovuje žiadne náležitosti a formu a nie je možné proti nemu podať opravný prostriedok. V danom prípade príkaz vydal predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s rozhodnutím o povolení obnovy konania a rozhodovaním o väzbe odsúdeného postupom

§ 403

Trestného poriadku (bolo zrušené rozhodnutie, na základe ktorého odsúdený vykonával trest a až do ďalšieho rozhodnutia o treste je odsúdený v režime väzby), preto možno konštatovať, že zákon porušený nebol. K námietke odsúdeného, že uznesenie o započítaní väzby nebolo, na základe jeho návrhu, konkrétne uvedené vo výroku, ktorým súd zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad treba uviesť, že by bolo nadbytočné uvádzať vo výroku príkladmo len niektoré takéto rozhodnutia, zákonodarca pri formulácii

§ 400ods.

1 Trestného poriadku mal na mysli všetky rozhodnutia, ktoré stratili podklad na základe zmeny, ktorá nastala zrušením výroku o treste. K vznesenej námietke zaujatosti proti JUDr. Jánovi Giertlimu.

§ 32ods.

3 Trestného poriadku o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako

ods. 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. 6 3 Tost 19/2015 O podanej námietke zaujatosti bude rozhodovať Špecializovaný trestný súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 15. júla 2015 JUDr. Jana S e r b o v á, v. r. predsedníčka senátu Vypracovala : JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová