Najvyšší súd 3 Cdo 68/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. E., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. I. Č., advokátkou so sídlom v P., p

§ 142ods.

1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s tým, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V úvode podala prehľad o doterajšom priebehu konania, pričom osobitne poukázala na to, ţe uţ na prvom stupni prejednania veci vyšli najavo rozpory medzi kúpnou cenou (jej výškou) uvedenou v kúpnej zmluve a kúpnou cenou uvádzanou ţalovanou. Vzájomné plnenia, ktoré si poskytli zmluvné strany, nie sú hodnotovo rovnaké. Skutočnosť, ţe kúpna cena uvedená v písomnom vyhotovení zmluvy nevyjadruje skutočnú vôľu účastníčok zmluvy, zakladá absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I keď ţalobkyňa túto okolnosť uviedla aţ na pojednávaní uskutočnenom

1. júna 2010, súd mal na ňu vziať zreteľ. Odvolací súd konštatoval, ţe odvolanie podala iba proti výroku zamietajúcom ţalobu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Toto konštatovanie však nezodpovedá skutočnosti – podala ţalobu s eventuálnym petitom (ţiadala určiť, ţe kúpna zmluva je neplatná, „eventuálne“ ţe je vlastníčkou označených nehnuteľností). Ţalobu v časti 4 3 Cdo 68/2014 o určenie jej vlastníctva nevzala späť a ani „súd nerozhodol o čiastočnom zastavení konania“. O potrebe vyriešiť otázku vlastníctva k predmetu sporu sa zmienila aj v odvolaní. Odvolací súd mal preto rozhodnúť „o celom nároku“, ktorý (ako uvádza ţalobkyňa) „nebol rozdelený na dve časti“. So zreteľom na to, ţe napadla rozsudok ako celok, neobstojí názor odvolacieho súdu, ţe odvolaním napadla iba výrok týkajúci sa neplatnosti kúpnej zmluvy. Odvolací súd takto nerozhodol o celom predmete odvolania. Navyše, ţalobkyňou zdôraznenú okolnosť – ţe kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka – nesprávne povaţoval za novo tvrdenú skutočnosť, na ktorú uţ nemohol prihliadnuť (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Neuvedomil si, ţe na dôvody zakladajúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať aj bez návrhu. V závere dovolania ţalobkyňa uviedla, ţe v dôsledku uvedených procesnoprávnych a hmotnoprávnych nesprávností, ktorých sa dopustil odvolací súd, jej bola odňatá moţnosť realizovať jej procesné oprávnenia. Ţiadala preto, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe kúpna zmluva bola uzatvorená slobodne a v nej uvedená kúpna cena zodpovedá skutočnej dohode jej účastníčok a zohľadňuje komplex právnych úkonov urobených v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy. Ţalobkyňa od roku 2000, kedy nadobudla istotu, ţe má kde bývať, ţe byt nie je zaťaţený ţiadnym záloţným právom a peniaze jej boli vyplatené, vniesla do ţivota ţalovanej neistotu rôznymi poţiadavkami a účelovými konštrukciami napriek tomu, ţe jej uţ bolo poskytnuté všetko dohodnuté plnenie. Súdy v danom prípade rozhodli vecne správne. V odvolacom konaní uţ išlo len o posúdenie, či je neplatná kúpna zmluva. Z odvolania (najmä z hľadiska toho, čo ţalobkyňa ţiadala) je zrejmé, ţe týmto opravným prostriedkom nenapadla výrok zamietajúci ţalobu v časti o určenie, ţe je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Ţalobkyni nebola v konaní odňatá moţnosť pred súdmi konať a jej dovolanie nie je preto procesne prípustné. Vzhľadom na to ho ţiadala „zamietnuť“. Dovolateľka v ďalšom vyjadrení označila za nepravdivé tvrdenie ţalovanej o tom, ţe ţalobkyni uţ boli poskytnuté všetky dohodnuté plnenia. V nadväznosti na prepočet hodnôt jednotlivých plnení a protiplnení, ktorý podala v tomto vyjadrení, vyslovila presvedčenie, ţe táto argumentácia ţalovanej je nenáleţitá a prieči sa skutočnosti. V závere zdôraznila, ţe trvá na podanom dovolaní. 5 3 Cdo 68/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
2. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
3. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolaním ţalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (viď § 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.
4. So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. a s prihliadnutím na dovolaciu argumentáciu ţalobkyne najvyšší súd pristúpil k posúdeniu, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť 6 3 Cdo 68/2014 účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
5. Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 7 3 Cdo 68/2014 V danom prípade sa ţalobkyňa podanou ţalobou domáhala určenia, ţe je neplatná kúpna zmluva, „eventuálne“ ţe je vlastníčkou nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve (viď č.l. 7 spisu). „Petit“ je nevyhnutnou obsahovou súčasťou ţaloby, v ktorej ţalobca vyjadruje to, čo ţiada (aké rozhodnutie poţaduje od súdu). Ţalobný petit môţe obsahovať aj niekoľko poţiadaviek, ako má súd rozhodnúť; petit ţaloby sa môţe týkať aj viacerých nárokov. Ţalobca môţe v ţalobe formulovať aj tzv. eventuálny petit. Ţalobou s eventuálnym petitom sa ţalobca domáha, aby súd vyhovel jeho poţiadavke (primárnemu petitu), a pre prípad, ţe primárnemu petitu súd nevyhovie, aby vyhovel jeho ďalšej poţiadavke (eventuálnemu petitu). O eventuálny petit ide napríklad v prípade ţaloby, na vydanie veci s tým, ţe ak jej vydanie nie je moţné, ţalobca (eventuálne) ţiada peňaţné plnenie. Samo pouţitie slova „eventuálne“ v ţalobnom petite ešte neznamená, ţe skutočne ide o eventuálny petit. Eventuálnym petitom ţaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napríklad nemôţe ţalovanému uloţiť povinnosť vydať vec a zároveň aj povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu za vec). Ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite uţ nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne. Ţalobkyňa v konaní na súde prvého stupňa ţiadala určiť, ţe je kúpna zmluva neplatná, „eventuálne“ ţe je vlastníčkou nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve. Prvá časť petitu jej ţaloby v zásade nevylučuje druhú časť petitu, i keď v prípade, ţe by sa domáhala iba určenia vlastníctva, bola by nadbytočná [otázku (ne)platnosti kúpnej zmluvy by súd musel v takom prípade i tak riešiť, a to ako prejudiciálnu, pričom ţalobkyňa by na takom (samostatnom) určení neplatnosti nemala naliehavý právny záujem]. Súd prvého stupňa zamietol ţalobu v celom rozsahu. Odvolací súd – sústrediac sa na obsah odvolania (§ 41 ods. 2 O.s.p.) a zohľadniac to, ţe jeho podstatná časť sa týka neplatnosti kúpnej zmluvy a ţe aj záverečná časť odvolania (odvolací „petit“) vyjadruje len poţiadavku, aby prvostupňový rozsudok bol zmenený vo výroku o neplatnosti kúpnej zmluvy, dospel k správnemu záveru, ţe ţalobkyni uţ v odvolacom konaní nejde o preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu v otázke určenia vlastníctva nehnuteľností. Na tom, ţe ţalobkyňa sa odvolaním domáhala preskúmania rozhodnutia prvostupňového súdu iba čo do určenia 8 3 Cdo 68/2014 neplatnosti kúpnej zmluvy, nemení nič skutočnosť, ţe v odvolaní (č.l. 447 spisu) uviedla, ţe „toto určenie (pozn. dovolacieho súdu: určenie neplatnosti kúpnej zmluvy „eventuálne“ určenie vlastníckeho práva) malo tvoriť právny základ pre neskoršie vyporiadanie vzájomných plnení ...“. Rovnako na tom nič nemení skutočnosť, ţe na inom mieste odvolania (viď č.l. 447 p.v.) poznamenala, ţe bez rozhodnutia súdu o tom, či „predmetná kúpna zmluva je platná, resp. kto je vlastníkom sporných nehnuteľností, zostáva právne postavenie ţalobkyne naďalej neisté ...“. Je zrejmé, ţe v týchto častiach odvolania ţalobkyňa vysvetľovala iba svoje dovtedajšie náhľady na priebeh konania a prejednávanú vec, svoju odvolaciu poţiadavku ale vyjadrila celkom zreteľne v záverečnej časti odvolania tak, ţe ţiada preskúmať správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu (iba) čo do určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a toto rozhodnutie ako vecne nesprávne zmeniť tak, ţe kúpna zmluva je neplatná. Odvolateľka teda neopodstatnene namieta, ţe v odvolacom konaní nebolo rozhodnuté o celom predmete odvolania.
6. Ţalobkyňa odvolaciemu súdu vytýka, ţe pri rozhodovaní neprihliadol na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú zakladá to, ţe tento právny úkon nevyjadruje skutočnú vôľu jej účastníčok. Uvedená dovolacia námietka sa z hľadiska obsahového týka správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolateľka teda uplatňuje dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Pri právnom posudzovaní veci súd podriaďuje zistený skutkový stav pod právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci je najvyšším súdom povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); zároveň je zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj R 54/20102 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 9 3 Cdo 68/2014 sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
7. Obsah dovolania a formulácie v ňom zvolené nevylučujú, ţe ţalobkyňa namieta aj správnosť postupu súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie. Dovolací súd preto uvádza, ţe v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môţe prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (viď tieţ napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).
8. Na záver najvyšší súd pripomína konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v jeho uznesení z
9. marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014, v zmysle ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“.
10. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobkyne podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je, v dovolacom konaní sa nepreukázala opodstatnenosť jej tvrdenia o vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a ani nevyšli najavo iné vady vymenované v § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol procesne neprípustné dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 10 3 Cdo 68/2014 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
11. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. júna 2015 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková