1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia ţalovaného sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 zo dňa 6. marca 2013 a nepriznal mu náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný
2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii s pouţitím § 33 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory potvrdil rozhodnutie VI. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS VI. – 56/08:840/2008 zo dňa 15. mája 2012 /ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“/ ako vecne správne v celom rozsahu. Týmto rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore bol ţalobca: uznaný za vinného, ţe napriek tomu, ţe dňa 08.08.2006 prijal poverenie klienta J. L., bytom P., prechodne H., ktorý mu v ten deň podpísal plnomocenstvo na podanie ústavnej sťaţnosti
čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky /ďalej len „Ústava SR“/ pre porušenie základných práv a slobôd, ústavnú sťaţnosť nepodal, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia
1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, pretoţe závaţným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloţenú v § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a za to mu bolo uloţené
2 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii disciplinárne opatrenie – peňaţná pokuta vo výške 1.963,20 €.
5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii bol ţalobca zaviazaný zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania vo výške 327,20 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bol ţalobca oslobodený spod obvinenia
a) Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory, v druhom skutku,
ktorého mal klient J. L. poţiadať ţalobcu dňa
ktorej advokát nebol povinný ústavnú sťaţnosť podať a taktieţ nebolo preukázané ani odstúpenie ţalobcom od zmluvy o poskytovaní právnych sluţieb. Tým, ţe ţalobca nepodal za svojho klienta J. L. ústavnú sťaţnosť uţ skôr, ako si nechal dňa 08.08.2006 od neho vystaviť osobitné splnomocnenie, porušil ţalobca
názoru krajského súdu ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. Krajský súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR (I. ÚS 169/09, I. ÚS 84/2010, I. ÚS 153/2010, III. ÚS 200/2010, III. ÚS 114/2010), v ktorých Ústavný súd SR vyslovil názor, ţe v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku a súbeţne podanej ústavnej sťaţnosti je ústavná sťaţnosť povaţovaná za prípustnú aţ po negatívnom rozhodnutí o dovolaní sťaţovateľa. Pritom lehota na podanie tejto sťaţnosti bude povaţovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu napadnutého dovolaním sťaţovateľa. Vzhľadom na uvedené má krajský súd za to, ţe z dôvodu dovolania podaného v zákonom stanovenej lehote ostala sťaţovateľovi na podanie ústavnej sťaţnosti zachovaná lehota aj po udelení plnej moci zo dňa 08.08.2006, a preto tvrdenie ţalobcu o uplynutí lehoty na jej podanie nie je
prvostupňového súdu dôvodné. Ţalobca v danom prípade vzniesol námietku premlčania, v zmysle ktorej mal disciplinárny senát ex offo zastaviť disciplinárne stíhanie ţalobcu, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sţo/147/2008 a Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 392/2010-33. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR III. ÚS 392/2010-33 krajský súd konštatoval, ţe v danom prípade sa ústavný súd zaoberal zásadou „zákaz reformatio in peius“, čo však nie je predmetom konania v danej veci. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sţo/147/2008 krajský súd uviedol, ţe najvyšší súd riešil prípad, kedy bola ţalobcovi uloţená pokuta
1 písm. a) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení týkajúcich sa plynutia premlčacej doby na uloţenie pokuty, v danom prípade najvyšší súd aplikoval ustanovenia zákona o cestnej doprave, konkrétne § 35 ods. 4 veta prvá, z ktorého vyplýva, ţe pokutu moţno uloţiť do jedného roku odo dňa, v ktorom sa správny orgán dozvedel o konaní
odseku 1; najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k takémuto konaniu došlo. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, ţe subjektívna jednoročná prekluzívna doba na moţnosť uloţenia pokuty, aplikácie ktorej sa ţalobca domáhal, sa vzťahuje iba na prípady riešené 5 4Sţo/62/2014
ustanovení zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, nie na ukladanie disciplinárnych opatrení
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, a to ani analogicky. V danom prípade bola sťaţnosť J. L. doručená Slovenskej advokátskej komore dňa 25.02.2008 a návrh predsedu Revíznej komisie SAK bol doručený dňa 25.07.
akých zákonných ustanovení postupovali a z akých vykonaných dôkazov vychádzali. Ţalobca sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil ţalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa. Krajský súd zastáva názor, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi ustanoveniami príslušných právnych predpisov, rozhodnutia sú preskúmateľné a dostatočne určité. Pokiaľ ide o výšku disciplinárneho opatrenia – peňaţnej pokuty, krajský súd uvádza, ţe ţalobca porušil jednu z najvýznamnejších povinností advokáta voči svojmu klientovi, a teda má za to, ţe správne orgány uloţili ţalobcovi taký druh disciplinárneho opatrenia, ktorý je vzhľadom na rozsah porušenia povinnosti, povahu porušenej povinnosti, spôsob konania ţalobcu , následok porušenia a mieru jeho zavinenia primeraný. Prvostupňový súd sa v ţiadnom smere nestotoţnil ani s jednou námietkou vznesenou ţalobcom. Dospel k záveru, ţe skutok, ktorý sa ţalobcovi kládol za vinu sa stal, dopustil sa ho disciplinárne obvinený ţalobca, skutok je disciplinárnym previnením a disciplinárne senáty rozhodli v súlade s návrhom Revíznej komisie SAK. 6 4Sţo/62/2014 II. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne tak, ţe rozhodnutie ţalovaného sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 zo dňa 06.03.2013 v spojení s rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu SAK sp. zn. DS VI. – 56/08:840/2008 zo dňa 15.05.2012 ruší a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca má za to, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia celého postupu a rozsahu preskúmania, rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, riadenie sa pokynom klienta a nevypovedanie plnomocenstva v tejto súvislosti nie je disciplinárnym previnením, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a vykonaných dôkazov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, korunný svedok J. L. nebol vypočutý, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov, v konaní ţalovaného sú vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia Ţalobca v odvolaní uvádza, ţe krajský súd opomenul a pochybil v tom, ţe neuznal nezákonnosť disciplinárneho konania a tým aj nezákonnosť rozhodnutí, ktoré ţalobca ţalobou napadol.
ţalobcu nebola zachovaná totoţnosť skutku v návrhu na začatie disciplinárneho obvinenia a rozhodnutí VI. DS SA a v odvolacom rozhodnutí. Najskôr bol ţalobca uznaný vinným, ţe nepodal ústavnú sťaţnosť proti Uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To 2/2005 z
ţalobcu porušené jeho právo na dôkaz ako jednu zo zloţiek práva na obhajobu a tým bolo aj zmarené zistenie skutkového stavu veci. Ţalovaný a ani prvostupňový disciplinárny orgán nevykonali ţalobcom navrhované dôkazy, a to výsluch sťaţovateľa J. L. a ani prípadnú konfrontáciu na odstránenie moţných rozporov medzi disciplinárne obvineným a svedkom J. L.. Ţalobca opakovane v odvolaní uvádza, ţe sťaţnosť J. L. je zaloţená na obvineniach, ktorých podstatou sú hrubé klamstvá, poukázal aj na rozpory v tvrdeniach medzi ním a sťaţovateľom. 7 4Sţo/62/2014 Ţalobca ďalej v odvolaní namieta, ţe v čase podania návrhu na začatie disciplinárneho konania Revízna komisia SAK (teda v čase vznesenia obvinenia), odvolací orgán - 3 ODS SAK neexistoval, teda
ţalobcu by odvolacím orgánom malo byť Predsedníctvo SAK. Ţalobca opakovane uvádza, ţe ústavnú sťaţnosť nepodal z dôvodu dohody s klientom o tom, ţe túto podávať nebude pre uplynutie zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťaţnosti. Tým mal ţalobca za to, ţe plnomocenstvo nemusel vypovedať. Vo vzťahu k podaniu ústavnej sťaţnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/23/2006 zo dňa 30. mája 2007, ţalobca uvádza, ţe klient a sťaţovateľ v jednej osobe neţiadal o uzavretie plnomocenstva na podanie ústavnej sťaţnosti. III. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
2 veta prvá O.s.p., a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Z administratívneho a súdneho spisu súd zistil, ţe ţalobca zastupoval J. L. v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/101/2002, následne v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne vo veci sp. zn. 3To/2/2005, ktorý zamietol odvolanie obţalovaného J. L.. J. L. následne splnomocnil ţalobcu plnomocenstvom zo dňa 08.08.2006 na podanie dovolania a podanie ústavnej sťaţnosti
čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv a slobôd proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/101/2002 zo dňa 02.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 4Sţo/62/2014 3To/2/2005 zo dňa 11.04.
čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv a slobôd, ústavnú sťaţnosť nepodal a ţalobcovi uloţil disciplinárne opatrenie peňaţnú pokutu vo výške 1.963,20 €. Ţalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Odvolací disciplinárny orgán rozhodnutím sp. zn. 3ODS-6/16:840/2008 zo dňa 06.03.2013 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sp. zn. DS VI. – 56/08:840/2008 zo dňa 15.05.2012. Takto zistený skutkový stav veci nebol medzi účastníkmi sporný. Spornou otázkou zostalo, či medzi ţalobcom a jeho klientom prišlo k dohode o tom, ţe ţalobca napriek písomne udelenej plnej moci nebol povinný podať ústavnú sťaţnosť.
1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení účinnom v čase začatia disciplinárneho konania (ďalej len „zákon o advokácii“) advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
2 zákon o advokácii výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, 9 4Sţo/62/2014 poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne sluţby“).
1 a ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne vyuţívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo
svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych sluţieb.
1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.
2 písm. c/ zákona o advokácii za disciplinárne previnenie moţno uloţiť ako disciplinárne opatrenie peňaţnú pokutu aţ do výšky sto násobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
3 zákona o advokácii disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.
1 a ods. 2 zákona o advokácii disciplinárne konanie vykonáva trojčlenný disciplinárny senát vymenovaný predsedom disciplinárnej komisie (§ 74) spomedzi jej členov. Postup orgánov komory pred začatím disciplinárneho konania a postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie upraví disciplinárny poriadok komory. Zároveň upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, moţnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu predsedníctvom komory (§ 70), ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s predpisom komory. 10 4Sţo/62/2014
7 zákona o advokácii ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania, pouţijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu. (Trestný poriadok).
1 zákona o advokácii disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“).
2 zákona o advokácii v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie disciplinárneho konania v tejto veci, návrh na začatie disciplinárneho konania moţno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. Najvyšší súd s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie dospel k záveru, ţe námietke ţalobcu o zmeškaní lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho nemoţno priznať úspech. Disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“). Sťaţnosť bola SAK doručená dňa 25.02.2008, predseda Revíznej komisie SAK podal návrh na začatie disciplinárneho konania dňa 25.07.2008, plná moc na podanie ústavnej sťaţnosti bola ţalobcovi udelená dňa 08.08.2006.
citovaných ustanovení zákona, bol návrh na začatie konania podaný včas. Objektívna lehota dva roky bola dodrţaná, rovnako i lehota subjektívna. Disciplinárne obvinený má právo brániť sa a vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, z ktorých je obvinený, má právo navrhovať dôkazy. Disciplinárne obvinený si môţe v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu spomedzi advokátov okrem advokáta, ktorý je v tej istej veci disciplinárne obvinený.
1 a ods. 2 zákona o advokácii proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým bolo disciplinárne obvinenému uloţené písomné napomenutie, verejné napomenutie alebo peňaţná pokuta, môţe disciplinárne obvinený alebo navrhovateľ podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie. Odvolanie sa podáva disciplinárnej komisii a má odkladný účinok. Navrhovateľ môţe v lehote
odseku 1 podať odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým bol disciplinárne obvinený oslobodený alebo 11 4Sţo/62/2014 ktorým došlo k zastaveniu disciplinárneho konania. Toto právo má aj v prípade, ak disciplinárny senát rozhodne, ţe disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia, ale neuloţí disciplinárne opatrenie.
4 zákona o advokácii disciplinárne obvinený môţe poţiadať súd o preskúmanie právoplatného rozhodnutia o disciplinárnom opatrení
osobitného predpisu.
2 písm. c/ a d/ O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní
tejto časti nepouţijú.
3 O. s. p. ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP dospel k záveru, ţe správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov . V predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu disciplinárneho orgánu o postihu za disciplinárny delikt - disciplinárne previnenie, s uloţením peňaţnej pokuty vo výške 1.963,20 €. Právoplatné rozhodnutie o uznaní advokáta 12 4Sţo/62/2014 za vinného z dopustenia sa disciplinárneho previnenia je preskúmateľné súdom v konaní
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov). Odvolací súd má na základe preskúmania súdneho a administratívneho spisu za preukázané, ţe sťaţovateľ udelil ţalobcovi dňa 08.08.2006 plnú moc na podanie ústavnej sťaţnosti
čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv a slobôd. Ţalobca ústavnú sťaţnosť nepodal, čo aj sám potvrdil avšak s dodatkom, ţe sa na tom so sťaţovateľom ústne dohodli. Ţalobca nepodanie ústavnej sťaţnosti odôvodňuje uzatvorením dohody medzi ním a sťaţovateľom, ţe ústavnú sťaţnosť nepodajú. Najvyšší súd konštatuje rozporné tvrdenia ţalobcu a sťaţovateľa o podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach a má za to, ţe takto zistený skutkový stav je nedostatočný na posúdenie veci. Z obsahu administratívneho spisu ako i zo samotných rozhodnutí má odvolací súd za preukázané, ţe disciplinárne orgány sťaţovateľa nevypočuli. Ako dôkaz pouţili sťaţovateľovu výpoveď v inej veci a to zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Trenčíne vo veci ţalobcu JUDr. J.J. vs. J. L. o ochranu osobnosti. Odvolací súd je názoru, ţe takto získaný dôkaz je síce zákonným, avšak vzhľadom k tomu, ţe nejde o svedeckú výpoveď sťaţovateľa, pred ktorou je svedok zároveň poučený aj o následkoch krivej výpovede a teda aj o trestnoprávnej zodpovednosti v prípade krivej výpovede, je pouţitie výpovede sťaţovateľa ako účastníka konania v inej civilnej veci nepostačujúci na preukázanie tvrdených skutočností uvedených v sťaţnosti a následne prevzatých i do návrhu na začatie disciplinárneho konania, ale i do preskúmavaných rozhodnutí disciplinárnych orgánov. Z predloţeného spisového materiálu súd zistil, ţe ţalobca bol prvostupňovým správnym orgánom oslobodený spod obvinenia, ţe nevyhovel ţiadosti sťaţovateľa ako svojho klienta o zaslanie písomností, vrátane zvukových ako aj elektronických záznamov, hoci v liste zo dňa 12.02.008 mu klient vypovedal plnú moc. Disciplinárny senát nemal za preukázané, ţe sa popísaný skutok stal, z čoho je moţné vyvodiť, ţe ţalobca sťaţovateľovi vrátil poţadované písomnosti vrátane zvukových a elektronických záznamov. Na základe uvedeného je moţné dedukovať, ţe ţalobca vrátil svojmu klientovi – sťaţovateľovi spisovú dokumentáciu práve z dôvodu, ţe medzi nimi došlo k dohode o ukončení právneho 13 4Sţo/62/2014 zastupovania a teda aj k dohode o nepodaní predmetnej ústavnej sťaţnosti. Tým, ţe správny orgán nevypočul sťaţovateľa k rozhodným skutočnostiam, ktoré sú medzi ním a ţalobcom sporné, odvolací súd dospel k záveru, ţe správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci.
3 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede svedkov, listiny, písomnosti a znalecké posudky. Na podklade uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, ţe vzhľadom na existujúci konflikt, ktorý medzi ţalobcom a jeho klientom
obsahu spisov vznikol, o čom svedčí predčasné ukončenie právnych sluţieb na základe vypovedania plnej moci zo dňa 12.02.2008, je
názoru najvyššieho súdu potrebné doplniť dokazovanie a vypočuť sťaţovateľa na skutočnosti, ktoré uviedol v sťaţnosti, ktorá tvorila základ pre neskoršie podanie disciplinárneho návrhu a zostali medzi sťaţovateľom a ţalobcom sporné, a to v postavení svedka v disciplinárnom konaní. Aţ po zrealizovaní výsluchu sťaţovateľa bude moţné o prípadnom disciplinárnom previnení ţalobcu opakovane rozhodnúť. Zároveň bude potrebné, aby disciplinárne orgány zaujali stanovisko i k ţalobcom namietanej otázke, ktorou je premlčanie predmetného skutku. Pokiaľ ide o výšku uloţenej peňaţnej pokuty, odvolací súd má za to, ţe prvostupňový, ako aj odvolací správny orgán nedostatočne odôvodnili výšku uloţenej peňaţnej pokuty. VI. Disciplinárny senát pri Slovenskej advokátskej komore v rozhodnutí sp. zn. DS VI. – 56/08:840/2008 zo dňa 15. mája 2012, konkrétne v II. časti odôvodnenia k uloţenej pokute uvádza, ţe pri rozhodovaní o druhu disciplinárneho opatrenia senát prihliadal najmä na závažnosť previnenia, ako aj na okolnosti, za ktorých bolo spáchané. Čo sa týka osobných a rodinných pomerov disciplinárne obvineného, ten sa k uvedeným kritériám nevyjadril. Senát preto nezistil ani nemohol zistiť žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť v tomto smere pri rozhodovaní o druhu a výške disciplinárneho opatrenia relevantné. Za takéhoto stavu nemohol senát uvažovať o upustení od uloženia disciplinárneho opatrenia, naopak, mal za to, že uloženie disciplinárneho opatrenia v podobe uloženia pokuty je na mieste. Odvolací správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 7 a 8 k výške uloţenej peňaţnej pokuty uvádza....intenzita porušenia povinnosti zodpovedá disciplinárnemu opatreniu
2 písm. c/ zákona o advokácii, teda peňažnej pokute vo výške 1.963,20 € uloženej pri dolnej hranici výmery peňažnej pokuty...disciplinárny senát uložil 14 4Sţo/62/2014 disciplinárne obvinenému taký druh disciplinárneho opatrenia, ktorý nie je neprimeraný s ohľadom na rozsah porušenia jeho povinnosti, povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania disciplinárne obvineného, následok porušenia a mieru jeho zavinenia... Odvolací správny orgán ďalej poukazuje to, ţe disciplinárne obvinený porušil jednu z najvýznamnejších povinností advokáta voči svojmu klientovi, a to povinnosť chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, riadiť sa jeho pokynmi a postupovať s odbornou starostlivosťou a taktieţ dáva do pozornosti skutočnosť, ţe disciplinárne obvinený je skúseným advokátom zapísaným v zozname advokátov od roku
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Oba disciplinárne orgány vo svojich rozhodnutiach len všeobecne uviedli odôvodnenie výšky pokuty, ktoré však z hľadiska moţného ďalšieho prieskumu v rámci správneho súdnictva nepostačuje. Správne uváţenie podlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Najvyšší súd ako odvolací súd nemohol vzhľadom na vyššie uvedené, ponechať bez povšimnutia skutočnosť, ţe rozhodnutie prvostupňové i rozhodnutie ţalovaného o uloţení sankcie - pokuty v časti pokiaľ ide o jej výšku, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Len formálne konštatovanie, ţe pri uloţení pokuty sa prihliadalo na závaţnosť previnenia, ako aj na okolnosti, za ktorých bolo previnenie spáchané, je bez bliţšieho odôvodnenia nepostačujúce a z pohľadu správneho súdu nepreskúmateľné. Nepostačí preto len uviesť, ţe výška pokuty bola stanovená v dolnej hranici výmery, bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy stanovuje. V súlade s vyššie uvedenými tvrdeniami a citovanými ustanoveniami zákona dospel najvyšší súd k záveru, ţe je v tomto prípade nevyhnutné rozhodnutie ţalovaného i prvostupňové rozhodnutie zrušiť nie len z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu 15 4Sţo/62/2014 veci, ale aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, najmä čo sa týka výšky uloţenej pokuty (§ 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP).
7 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. Vzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S 85/2013-45 zo dňa
2 písm. c/ a d/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdnych poplatkov a to 70,- € za podanú ţalobu a zo súdneho poplatku 70,- € za podané odvolanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 140,- € na účet ţalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 1. júla 2015 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.