1 O.s.p. a § 151 ods. 3 O.s.p. a zaviazal ţalobcov 1/, 2/ zaplatiť v spore úspešnej ţalovanej náhradu trov prvostupňového konania v sume 1 468,79 €, ktoré bliţšie špecifikoval v odôvodnení a náhradu trov odvolacieho konania v sume 448,92 €, ktoré taktieţ bliţšie v odôvodnení špecifikoval. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ uznesením z 31. januára 2013 č. k. 25 Co 10/2013-362 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Vyslovil, ţe ţalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. 2 2 Cdo 51/2014 V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe nemoţno nepriznať plne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania s odvolaním sa na § 150 O.s.p. len na základe všeobecného záveru, hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku. Aj napriek osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ţalobcov, t. j. neúspešných účastníkov konania a pohnútke, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde ani odvolací súd neposúdil tieto okolnosti ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné výnimočne aplikovať ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomuto stanovisku posudzoval uţ len jednotlivé trovy konania a ich výšku vrátane odmeny za zastupovanie, lebo zástupcom bol advokát. Súd prvého stupňa podrobne výšku priznaných trov konania rozviedol, špecifikoval (súdne poplatky, odmena a náhrada advokáta za poskytovanie právnych sluţieb) a odôvodnil. Preto sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a na jeho správne dôvody odkazuje a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
1 O.s.p. V odvolacom konaní nepriznal ţalovanej náhradu trov konania, lebo jej ţiadne nevznikli a ani si ich neuplatnila. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/, ktorého prípustnosť odôvodňovali ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., teda ţe postupom súdu sa im odňala moţnosť konať pred súdom a dôvodnosť ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ţe rozhodnutie trpí tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhli zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Taktieţ navrhli odloţiť vykonateľnosť rozhodnutia. Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu a prístup k súdu zo strany ţalobcov. Odňatie moţnosti konať pred súdom spočíva v tom, ţe súd sa vôbec nezaoberal opodstatnenosťou trov konania. Súd sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na všeobecné a povrchné konštatovanie a citovanie zákonných ustanovení. Uvedeným postupom odňal ţalobcom moţnosť na účinnú ochranu ich práv, pričom sa ani len nenamáhal overiť pravdivosť tvrdení uvedených v odvolaní, o ktorých mal pochybnosti. Vzhľadom na arbitrárnosť výkladu konajúcich súdov v otázke náhrady trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia došlo v materiálnom zmysle k odňatiu práva na prístup k súdu. Extrémna arbitrárnosť výkladu spôsobila, ţe právo ţalobcov na obranu opravným 3 2 Cdo 51/2014 prostriedkom bolo iba iluzórne a to viedlo k odňatiu prístupu k súdu a porušeniu práva ţalobcov
čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V poradí druhým dovolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie veci, ktorého sa dopustil súd v otázke nároku na náhrady trov právneho zastúpenia. Napriek tomu, ţe ţalobcovia spoločne uvádzali nielen v podanom odvolaní ale aj samotný ţalobca 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.5.2012, aby súd v prípade neúspechu ţalobcov nepriznal ţalovanej náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., keďţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na ich nepriznanie, súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré ţalobca 1/ upriamil pozornosť súdu ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a to najmä na sociálnu, majetkovú a rodinnú situáciu ţalobcov. Konajúci súd evidentne pri rozhodovaní o náhrade trov konania odignoroval ich návrh na postup súdu v súlade s ustanovením § 150 O.s.p., nakoľko sa ani v samotnom odôvodnení k nemu vôbec nevyjadril a neuviedol, na základe akých dôvodov návrhu ţalobcu 1/ ani sčasti nevyhovel. Pritom je zrejmé, ţe § 150 O.s.p. má ako lex specialis pri splnení podmienok aplikačnú a výkladovú prioritu pred lex generalis § 142 O.s.p. Inou vadou v konaní okresného a krajského súdu, ktorá má za následok dôvodnosť podaného dovolania je nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatočné odôvodnenie oboch rozhodnutí konajúcich súdov.
2 O.s.p. má byť odôvodnenie rozhodnutia preskúmateľné. Práve nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí konajúcich súdov zaloţilo arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí súdov a ich neadekvátne odôvodnenie nespĺňajúce § 157 ods. 2 O.s.p. a ústavné poţiadavky na preskúmateľnosť súdnych rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia sú v celosti nepreskúmateľné a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného súdu SR. Ţalovaná sa písomne k dovolaniu ţalobcov nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný a zistil, ţe tomu tak nie je.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 2 Cdo 51/2014 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie o trovách konania. Dovolatelia napadli dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. So zreteľom na obsah dovolania a tieţ § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobcovia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdili a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolatelia namietajú, ţe im bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia, je taký nesprávny (procesné ustanovenia porušujúci) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania ţalobcov je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. vyvodzujú z toho, ţe nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí konajúcich súdov zaloţilo arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí, napadnuté rozhodnutia sú v celosti nepreskúmateľné a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. 5 2 Cdo 51/2014 To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 167 ods. 2, § 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán 6 2 Cdo 51/2014 k danej veci a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolatelia sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňujú, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo postačujúcu odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo ţalobcovia boli zaviazaní na náhradu trov konania a z ktorých konkrétnych okolností súd pri tejto úvahe vychádzal. V súvislosti s námietkou ţalobcov týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu (najmä pokiaľ ide o majetkové a sociálne pomery ţalobcov) je súdna prax jednotná v názore, ţe tento prípadný nedostatok by mohol viesť k nesprávnym alebo neúplným skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nezaloţil by však tzv. zmätočnosť konania, teda ani vadu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Z obsahu dovolania ţalobcov moţno vyvodiť aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne 7 2 Cdo 51/2014 posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov (v danom prípade prípadná nesprávna aplikácia § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. odvolacím súdom) nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veciach sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 49/2012). Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 237 O.s.p.), ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, ţe dovolanie je v danej právnej veci prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť z ustanovení § 237 a § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Ţalobcovia neboli v dovolacom konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania vzniklo ţalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. februára 2015 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.