3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), t.j. neplatí fikcia, ţe osoba povinná v správnom konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Tým, ţe nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie napadnuté ţalobou, preto nie je daný predmet súdneho 2 4Sţi/19/2014 prieskumu. Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd konanie
1 O.s.p. zastavil, pretoţe konaniu o rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekáţka konania. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 písm.
neho krajský súd predčasne uzavrel absenciu rozhodnutia, ktoré má byť predmetom prieskumu, pretoţe ţalobca nedostal priestor pre to, aby v rámci dokazovania mohol dostupnými prostriedkami preukázať jeho existenciu. Namiesto zastavenia konania, mal krajský súd v prípade pochybností nariadiť pojednávanie. Ţalobca ďalej tvrdí, ţe prijímanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom je pre ţalovaného technicky vykonateľný spôsob prijatia podania. III. Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, ţe podaná ţaloba ako i odvolanie majú tendenčný charakter – snahu týkajúcu sa získania trov konania, s vyuţitím a zneuţitím zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Súčasne konanie ţalobcu a odvolateľa povaţuje za rozporné s dobrými mravmi, pretoţe spôsobom, na ktorý obec ako ţalovaný nemala technické moţnosti odpovede, zneuţil zákon o povinnom sprístupnení informácií a poţadoval všeobecne známe informácie pre ţalovaného nezrozumiteľným spôsobom. Záverom uviedol, ţe rozsudok krajského súdu v uvedenej právnej veci povaţuje za vecne správny a navrhol odvolanie ţalobcu zamietnuť. 3 4Sţi/19/2014 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu a je potrebné odvolanie odmietnuť. Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní zistil, ţe zo ţaloby vyplýva, ţe plná moc na zastupovanie ţalobcu v súdnom konaní je zaloţená v spisoch súdnej správy krajského súdu. Najvyšší súd však originálom plnomocenstva preukazujúceho zastúpenie ţalobcu spoločnosťou Bardač, s.r.o., nedisponuje a to v ţiadnej forme. Zistiac túto skutočnosť najvyšší súd v zmysle § 211 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. vyzval spoločnosť Bardač, s.r.o., na predloţenie originálu plnomocenstva pre zastupovanie ţalobcu v tunajšom konaní (výzva zo dňa 23.07.2014, doručená dňa 01.08.2014). Na výzvu nereagoval.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 O.s.p., ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.
1 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla príkaznej zmluvy
Občianskeho zákonníka sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní. 4 4Sţi/19/2014 Plnomocenstvo, ktoré sa udelí advokátovi sa nemôţe obmedziť na jednotlivé úkony, pretoţe by to odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Také plnomocenstvo sa povaţuje za procesné plnomocenstvo a musí byť súdu predloţené v originále. Plnomocenstvo udelené advokátovi musí byť ţalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, tzn. ţe plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce. Zákonné predpoklady na zastupovanie účastníka advokátom obsahuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).
1 zákona o advokácii, advokát môţe vykonávať advokáciu ako fyzická osoba (samostatne alebo v zdruţení spolu s inými advokátmi) alebo ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Z citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva vyplýva, ţe účastník konania môţe udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní advokátovi – fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe zaloţenej
zákona o advokácii. Účastníka konania môţe zastupovať v súdnom konaní verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktoré boli zaloţené na účel výkonu advokácie. Tieto spoločnosti nesmú mať iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych sluţieb. Ak účastník konania udelí plnomocenstvo právnickej osobe zaloţenej na účely výkonu advokácie, na súde ho bude zastupovať spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo nimi poverený zamestnanec (advokátsky koncipient). Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý moţno odstrániť (§ 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predloţil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí tak v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predloţené vôbec, ako aj v prípade, ţe bolo predloţené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo moţné povaţovať za platné. 5 4Sţi/19/2014 V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p., ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý moţno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky, ktorý moţno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto podmienky konania v kaţdom štádiu konania, t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo zaloţené v spise pred podaním odvolania, nepovaţuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka v konaní. Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo) pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v kaţdom súdnom konaní, nech ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo moţné zaloţiť do spisov súdnej správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003). Z uvedeného je zrejmé, ţe je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho udelenia. Toto sa deje jednak predloţením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O.s.p.). Na zaloţenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umoţňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná. Citovaná inštrukcia bola však s účinnosťou od 19.03.2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú uţ ani oprávnené ani povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011, 5Cdo/54/2011, 2Cdo/56/2011, 6 4Sţi/19/2014 ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964. Aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyţadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na kaţdom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto poţiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva ţiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva
1 O.s.p. Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného ţalobcom spoločnosti Bardač, s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto moţnosť nemá. Preukázanie existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môţe účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1 a 2 O.s.p.). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie tohto ich vzťahu bude existovať. Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., si zrejme nesprávne vyloţila ustanovenie uţ dva roky zrušenej Inštrukcie č. 18/1964 o moţnosti (potrebe) uschovať „originál plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná“ a plnomocenstvo, ktorým by preukázala oprávnenie podať odvolanie v tunajšej veci v mene a na účet ţalobcu, nepredloţila ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Nie je snáď nutné zdôrazňovať, ţe pokiaľ je vo veci podané odvolanie, je daná funkčná príslušnosť dvoch súdov vo veci konať, voči ktorým je potrebné udelenie plnomocenstva na zastupovanie jednoznačne preukázať. Je známkou dobrej praxe advokáta nechať si od klienta podpísať viacero písomných vyhotovení plnomocenstva v jednej veci, resp. v prípade, ţe vyvstane potreba ďalšieho preukazovania právneho zastúpenia, klienta kontaktovať za účelom zabezpečenia originálu písomného plnomocenstva. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, najvyššiemu súdu bolo vo veci ţalobcu predloţené odvolanie signované (zaručeným elektronickým podpisom) spoločnosťou Bardač, s.r.o., ktorá napriek výzve najvyššieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet ţalobcu. Preto nemoţno mať za to, ţe odvolanie bolo podané ţalobcom, a je naopak 7 4Sţi/19/2014 na mieste uzavrieť, ţe toto podala spoločnosť Bardač, s.r.o., vo vlastnom mene a na vlastný účet.
1 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
1 a 2; ako boli dodrţané podmienky
1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. Preto najvyšší súd po zistení, ţe odvolanie podal iný subjekt neţ účastník konania – ţalobca, pričom ani po riadne doručenej výzve nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v mene a na účet ţalobcu (plnomocenstva), postupoval
1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.