1 a § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, krajský súd povaţoval za potrebné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sţo/334/2009 zo dňa 19.05.2010, kde odvolací súd okrem iného konštatoval, ţe tieto fyzické osoby si reštitučný nárok neuplatnili, preto neboli účastníkmi správneho konania a tieţ konštatoval, ţe M. Ţ. si reštitučný nárok uplatnila po uplynutí zákonom stanovenej lehote. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, ţe odvolaním napadnuté rozhodnutie č. OPÚ 2004/00417-Gn/6 zo dňa 30.07.2013 je vecne správne a zákonné a preto ho v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. II. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie Slovenský pozemkový fond a F. K. v zákonom stanovenej lehote. Slovenský pozemkový fond v odvolaní uviedol, ţe s rozhodnutím súdu nesúhlasí, nakoľko toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. a uviedol, ţe odporca rozhodnutím č. OPÚ 2004/00417-Gn/6 zo dňa 30.07.2013 nepriznal ţiadateľom vlastnícke právo z dôvodu existencie zákonnej prekáţky
1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z.z., t.j., ţe pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby a priznal im právo na náhradu. Pozemky, o ktorých odporca rozhodol, ale sú vo vlastníctve ţiadateľov. Odporca priznal ţiadateľom právo na náhradu napriek tomu, ţe majú dotknuté pozemky zapísané vo vlastníctve na LV č. X. a X. titulom dedenia. Ak by Slovenský pozemkový fond poskytol náhradu za tieto pozemky, ţiadatelia by mali vo vlastníctve nielen 3 4Sţr/21/2014 pôvodné pozemky, ale aj ďalšie náhradné pozemky. Takéto plnenie by teda viedlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor štátu. Rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre navrátenie vlastníctva k pozemkom
503/2003 Z.z. Vlastnícke právo nemoţno vrátiť, nakoľko vlastníkmi pozemkov sú ţiadatelia samotní a preto o ich nároku nemoţno rozhodovať
zákona č. 503/2003 Z.z.
názoru Slovenského pozemkového fondu, odporca mal vydať rozhodnutie, ktorým neprizná ţiadateľom vlastnícke právo, ani právo na náhradu. Nakoľko napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, Slovenský pozemkový fond sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie odporcu a vráti vec odporcovi na ďalšie konanie. III. V odvolaní F. K. je uvedené, ţe on a osoby, ktoré zastupuje súhlasia s názorom odporcu, ţe im priznáva nárok na reštitúciu
2 reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z., ale nesúhlasia s tým, aby im bola určená náhrada za pôvodné pozemky, ale trvajú na priznaní vlastníctva ich pôvodných pozemkov. Tvrdenie, ţe pozemky sú vo vlastníctve fyzickej a právnickej osoby okrem povinnej osoby nie je podopreté konkrétnymi dôkazmi. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu zmení a rozhodnutie odporcu zruší a vráti mu na nové konanie, pretoţe svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a vec nesprávne právne posúdil. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. OPÚ 2004/00417-Gn/6 zo dňa 30.07.2013, ktorým odporca rozhodol, ţe oprávnené osoby
2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, spĺňajú podmienky
2 tohto zákona a priznal im právo na náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. SNR k.ú. B.. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z adminsitratívneho spisu súd zistil, ţe rozhodnutím NS SR sp. značka 1Sţo/334/2009 zo dňa 19.05.2010, zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp 116/2008-58 zo dňa 23. februára 2009 tak, ţe rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Topoľčanoch zo dňa 23. apríla 2008 č. OPÚ 2004/00417-Gn/2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V závere 4 4Sţr/21/2014 svojho rozhodnutia súd uviedol, ţe vzhľadom k tomu, ţe v danej veci v konaní o reštitúciu
ustanovení reštitučného zákona bola preukázaná listina a to rozhodnutie o konfiškácii majetku pôvodných vlastníkov A. K. a manţelky G. K. rod. L. zapísaných v pozemkovej knihe vl. č. 252 a vl. č. 178 kat. úz. B. bez ohľadu na to, ţe zápis o konfiškácii nebol do pozemkovo kniţných vloţiek zapísaný, táto listina je dôkazom spochybňujúcim hodnovernosť zápisu Osvedčení o dedičstve do katastra nehnuteľností a to na listoch vlastníctva č. X.. a X.. pre kat. úz. B., na ktorú skutočnosť mal ţalovaný správny orgán v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 katastrálneho zákona z úradnej povinnosti prihliadnuť. Pokiaľ z uvedených skutkových okolností vyplynulo, ţe rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 13.06.1946 bol skonfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok pôvodných pozemkovo-kniţných vlastníkov, ktorí boli právnymi predchodcami oprávnených osôb, ktoré si uplatnili reštitučný nárok náleţite a v zákonom ustanovenej lehote v zmysle reštitučného zákona, bol ţalovaný správny orgán povinný o ich nároku rozhodnúť v súlade s § 3 ods. 2 reštitučného zákona, pretoţe len týmto spôsobom bolo moţné napraviť krivdu, ktorá bola spôsobená mocenským aktom štátu v rozhodnej dobe pôvodným pozemkovokniţným vlastníkom ako právnym predchodcom oprávnených osôb, ktorým oprávnenosť svedčí
2 reštitučného zákona. Následne správny orgán vydal rozhodnutie č. OPÚ 2004/00417-Gn/6 zo dňa 30. júla 2013, ktorým bolo rozhodnuté o reštitučnom nároku ţiadateľov zastúpených F. K. tak, ţe spĺňajú podmienky reštitúcie
zákona č. 503/2003 Z.z. a pre zákonnú prekáţku im nepriznáva vlastnícke právo k pozemkom v k.ú. B., a priznáva im právo na náhradu. Z rozhodnutia je zrejmé, ţe správny orgán sa snaţil postupovať v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţo/334/2009 zo dňa 19.05.2010,
ktorého mal konať s ďalším účastníkom správneho konania Slovenským pozemkovým fondom Bratislava s tým, ţe musí posúdiť rozhodnutie Predsedníctva SNR zo dňa 13.06.1946, ktorým bol konfiškovaný všetok poľnohospodársky majetok. Správny orgán sa síce zaoberal aktuálnym stavom listov vlastníctva zo dňa 19.07.2013, na ktorých sú zapísané nehnuteľnosti a zistil, ţe niektorí ţiadatelia odpredali svoj podiel, resp. nehnuteľnosť PD Radošinka Veľké Ripňany spolu v podiele 7/30, ale nezaoberal sa skutočnosťou, ţe niektorí z vlastníkov odpredali svoj podiel a niektorým sa tvrdí, ţe nárok na vrátenie pôvodných skonfiškovaných pozemkov nie je realizovateľný. Správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti opomenul sa vysporiadať s tým, ţe pozemky, o ktorých vydaní rozhodol, sú vo vlastníctve ţiadateľov, resp. právnickej osoby, ktorej niektorí zo ţiadateľov odpredali svoje podiely. Taktieţ z rozhodnutia vyplýva, ţe niektorým ţiadateľom priznal správny orgán náhradu napriek tomu, ţe pozemky získali titulom dedenia, čo znamená, ţe ak Slovenský pozemkový fond poskytol náhradu za tieto pozemky, ţiadatelia by mali vo vlastníctve nielen pôvodné pozemky, ale aj náhradné pozemky. V zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ zákona č. 503/2003 Z.z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne ustanovenom pod písm. a/ aţ t/. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie
osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok 5 4Sţr/21/2014 na vyňatie pozemkov z konfiškácie
osobitných predpisov, treba povaţovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo (Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov) k pozemkom a neboli odsúdení
osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli uţ pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb
, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.
1, 2, 3, 5 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môţe uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáţe skutočnosti
Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie
odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu
odsekov 2 a 4 moţno podať opravný prostriedok na súde.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je moţné vydať
reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj, ţe ţiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a ţiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy
1 tohto zákona, ako aj, ţe ţiadané nehnuteľnosti neboli vydané
zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na ţiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 správneho poriadku). Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia odporcu dospel k záveru, ţe boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie veci mu na ďalšie konanie a preto súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom pokiaľ preskúmavané rozhodnutie
2 O.s.p. potvrdil. 6 4Sţr/21/2014 Krajský súd v Nitre svojom rozhodnutím č. k. 19Sp/62/2013-22 zo dňa 18.11.2013 potvrdil rozhodnutie odporcu č. OPÚ 2004/00417-Gn/6 zo dňa 30.07.2013 pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol len, ţe „Odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu; že správny orgán sa pri vydávaní rozhodnutia riadil právnym názorom Krajského súdu v Nitre vysloveným v rozsudku č. k. 19Sp/3/2012-40 zo dňa 26.10.2012 a hlavne sa riadil názorom NS SR v rozsudku sp. zn. 1Sžo/334/2009 zo dňa 19.05.2010; Ďalej, že súd dospel k záveru, že dôvody odvolania oprávnených osôb zastúpených splnomocneným zástupcom F. K. neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, že súd považoval za zákonný aj predposledný odstavec výrokovej časti rozhodnutia na strane 5; Tiež posudzujúc posledný odstavec výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia na str. 5, kde správny orgán konštatoval, V. Ž., Ing. J. Ž. a G. K. nesplnili podmienky
1 a § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a teda krajský súd považoval za potrebné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžo/334/2009 zo dňa 19.5.2010 v danej veci“. Skutočnosťou, kto je vlastníkom dotknutých pozemkov sa krajský súd nezaoberal ako ani otázkou, kto je vlastníkom pozemkov po uskutočnenom dedičskom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu je nedostatočne odôvodnené a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Správny orgán nepriznal vo svojom rozhodnutí č. OPÚ 2004/00417-Gn/6 zo dňa 30. júla 2013 ţiadateľom vlastnícke právo z dôvodu zákonnej prekáţky
1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z.z., ale priznal im právo na náhradu za dotknuté pozemky, pričom nevzal do úvahy skutočnosť, kto je vlastníkom dotknutých pozemkov
aktuálneho výpisu z listov vlastníctva. Pozemky, o ktorých správny orgán rozhodoval sú alebo boli uţ vo vlastníctve niektorých zo ţiadateľov. Ide o pozemky evidované v KN Správa katastra Topoľčany v LV č. X. a LV X. titulom dedenia (Osvedčenie o dedičstve OS TY 5D 606/92, Osvedčenie o dedičstve OS TY 5D 584/92, Osvedčenie o dedičstve 31D 463/06, Osvedčenie o dedičstve 6D 310/2012) resp. vo vlastníctve povinnej osoby PD Radošinka, ktorá tieto pozemky nadobudla titulom kúpnych zmlúv uzatvorených práve s niektorými ţiadateľmi, a ktorých predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom evidovaných v označených listoch vlastníctva na základe kúpnych zmlúv. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, ţe krajský súd mal dospieť k záveru, ţe návrhom napadnuté rozhodnutie odporcu je nedostatočne odôvodnené a vec je nesprávne právne posúdená, keďţe sa správny orgán nevysporiadal so všetkými podstatnými náleţitosťami, ktoré sa týkajú vlastníctva sporných pozemkov, pričom táto vada bola spôsobilá vyvolať nezákonnosť i zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Keďţe na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, odvolací súd dospel k záveru o nutnosti zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu tak, ţe je účelné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a to z viacerých dôvodov. Rozhodnutie povaţuje za nedostatočne odôvodnené, vec je nesprávne právne posúdená. Závery odporcu vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu veci a preto súd povaţuje rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p.).
názoru senátu najvyššieho súdu je odporca povinný opakovane preskúmať, či listina, ktorú ţiadatelia predloţili ako titul reštitúcie spĺňa ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Len ak zistí, ţe uvedený titul spĺňa zákonné podmienky, ďalej preverí, či ţiadatelia poţadované pozemky uţ nevlastnia, prípadne, či ich vlastnili a scudzili ich a to s poukazom na argumentáciu Slovenského pozemkového fondu. 7 4Sţr/21/2014 Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude doplniť skutkový stav veci tak, aby bolo po vykonanom šetrení na príslušnom okresnom úrade zrejmé, či pozemky o ktorých vydanie oprávnené osoby ţiadajú, sú alebo od roku 1990 boli/neboli vo vlastníctve ţiadateľov, resp. vo vlastníctve inej tretej osoby neţ sú ţiadatelia, či uţ právnickej alebo inej fyzickej osoby, a od koho táto osoba nadobudla vlastníctvo resp. či niektorí zo ţiadateľov odpredal, či daroval svoje parcely takémuto subjektu. Ďalej sa bude zaoberať právnym posúdením ţiadosti, i vo vzťahu k tým ţiadateľom, ktorí poţadované pozemky uţ získali titulom dedenia a zabráni tomu, aby Slovenský pozemkový fond poskytoval náhradu za poţadované pozemky duplicitne, to znamená, ţe nie je moţné priznať ţiadateľom náhradu za pozemky, ktoré v skutočnosti ţiadatelia vlastnia alebo od roku 1990 uţ vlastnili. Svoje rozhodnutie správny orgán taktieţ aj náleţite odôvodní. Aţ po došetrení veci správny orgán o reštitučnom nároku opakovane rozhodne.
správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP i z obsahu spisu, a nezistil, ţe by oprávneným osobám trovy na náhradu vznikli. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 2. decembra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.