1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) 2 4Sţf/9/2014 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100301/1/1267742/2012/4989 zo dňa 03.12.2012 (ďalej len „rozhodnutie ţalovaného, predmetné rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“) a nepriznal mu náhradu trov konania. Predmetným rozhodnutím ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňový úrad Banská Bystrica č. 9600401/5/2107017/2012/Mur zo 06.08.2012, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 3.200 €
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“). Krajský súd poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“ alebo zákon č. 222/2004 Z.z.) § 2 a 29 zákona č. 511/1992 Zb. vo väzbe na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a rozhodnutie zdôvodnil tým, ţe súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane, ako aj konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, dospel k záveru, ţe ţalobcom uplatnená námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne jeho nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dôvodná. Ţalovaný i správca dane postupovali v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v úzkej súčinnosti so ţalobcom a pri vyţadovaní plnenia jeho povinností v tomto konaní pouţili len také prostriedky, ktoré ţalobcu čo najmenej zaťaţili a umoţnili pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Ţalobca bol v priebehu konania vyzývaný na predloţenie dôkazov o uskutočnení preverovaného plnenia (deklarovaného prijatia sluţby), pričom súčasne rozhodné skutočnosti preveroval správca dane formou doţiadania, miestneho zisťovania a ústnych pojednávaní. Získané dôkazy správca dane v súlade s § 2 ods. 3 a 6 zák. č. 511/1992 Zb. hodnotil
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pri uplatňovaní daňových predpisov bral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov alebo iných skutočností rozhodujúcich pre určenie dane. V tejto súvislosti zdôraznil, ţe v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. daňový subjekt (ţalobca) je povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo na ktorých preukázanie bol ţalobca vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. V preskúmavanom prípade správca dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly vyzval ţalobcu na predloţenie dôkazov a dal 3 4Sţf/9/2014 ţalobcovi moţnosť preukázať ním uvádzané skutočnosti a predkladať dôkazy. Ţalobca predloţil správcovi dane dodávateľskú faktúru, z ktorej si uplatnil predmetné odpočítanie dane a príjmový (neočíslovaný) a výdavkový doklad o čiastočnom uhradení predmetnej faktúry vo výške 6.000 €, avšak nepredloţil dôkazy, ktoré by preukazovali, ţe ním deklarované plnenie - sluţba - sprostredkovanie zákazky „Stavebné práce na stavbe Fotovoltaickej elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť za obdobie júl 2011, ktoré bolo fakturované spoločnosťou
1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., ale súčasne je nevyhnuté, aby platiteľ dane, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane, preukázal, či a aké plnenie od dodávateľa, uvedeného na faktúre prijal a či faktúru vystavil deklarovaný platiteľ dane. V preskúmavanom prípade sa poskytnutie deklarovanej sluţby od dodávateľa
názoru súdu, nemali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ani predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane, vzhľadom na to, ţe poskytnutie fakturovanej sluţby - sprostredkovanie zákazky sa u konateľa spoločnosti dodávateľa 1. ENTERPRICE, s.r.o., nepreukázalo, t.j. dodanie predmetnej sluţby nebolo preukázané ani ţalobcom, ani jeho dodávateľom. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe ţalovaný i správca dane pochybili v tom, ţe sa odmietli zaoberať predkladanými písomnými dôkazmi a čestnými vyhláseniami, súd uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný sa predmetnými 5 4Sţf/9/2014 písomnými dôkazmi (plné moci a čestné vyhlásenie predloţené ţalobcom v odvolacom konaní) zaoberal, tieto vyhodnotil, pričom skutočnosť, ţe ţalobca nesúhlasí so závermi, ktoré z predmetných dôkazov ţalovaný vyvodil, resp. nesúhlasil so spôsobom ich hodnotenia, nespôsobuje samo o sebe vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej ţalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí vydaných v daňovom konaní ţalovaným, resp. správcom dane, z dôvodu, ţe vysporiadanie sa s tvrdeniami a predkladanými dôkazmi zo strany ţalobcu bolo ţalovaným vykonané povrchne, tendenčne a tak, ţe takéto odôvodnenie nenapĺňa zákonnú poţiadavku presvedčivého odôvodnenia, súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutia netrpia nepreskúmateľnosťou, pre nedostatok dôvodov v ich odôvodnení. Ţalobca v ţalobe ani nenamietal, ţe chýbajú dôvody napadnutých rozhodnutí. Tvrdil len, ţe odôvodnenie predmetných rozhodnutí nenapĺňa zákonnú poţiadavku stanovenú v § 30 zák. č. 511/1992 Zb. Takýto ţalobný dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí neobstojí, pretoţe nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného, ani v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, ţe účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel, resp. sa domnieva, ţe vysporiadanie sa s tvrdeniami a predkladanými dôkazmi bolo vykonané povrchne a tendenčne. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je moţné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tieţ môţe ísť o prípad, keď nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, ţe rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec, alebo ţe v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Rovnako v prípade, keď rozhodnutie je zaloţené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného ani správcu dane však takýmito chybami netrpia. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, ţe odôvodnenie obsahuje označenie úkonov, ktoré boli vykonané tak v priebehu daňovej kontroly, tak aj vo vyrubovacom i odvolacom konaní a obsahuje aj hodnotenie dôkazov, pričom vyvodené závery logicky 6 4Sţf/9/2014 vyplývajú z vykonaného dokazovania. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí
názoru súdu spĺňa náleţitosti uvedené v § 30 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., pričom ţalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ako odvolací orgán vysporiadal aj s dôkazmi predloţenými ţalobcom v odvolacom konaní. Prvostupňový súd uviedol, ţe pokiaľ ţalobca v ţalobe poukázal na svoje predošlé písomné vyjadrenia vo veci, ktoré by mali byť súčasťou administratívneho spisu ţalovaného a správcu dane, konštatoval, ţe preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uvedených v ţalobe. Tieto dôvody nemá v kompetencii doplniť, konkretizovať alebo ich za ţalobcu vyhľadávať. Z nekonkrétne uplatneného dôvodu nie je moţné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia. Rovnako ţalobca namietal, ţe ţalovaný nesprávne vyhodnotil a aplikoval ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. vo vzťahu k oprávneniu ţalobcu uplatňovať si nárok na odpočet DPH a poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében, súd zhodne s argumentáciou ţalovaného v písomnom vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe predmetný rozsudok rieši prípad, keď vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené. V preskúmavanej veci o takýto prípad nešlo, keďţe ţalobca nepreukázal prijatie plnenia deklarovaného za obdobie júl 2011, predloţenou faktúrou od spoločnosti
názoru ţalobcu, nesprávne právne posúdili skutkovo významné okolnosti ohľadom riadenia, konania a zastupovania obchodnej spoločnosti 1. ENTERPRICE, s.r.o., (resp, predtým BUILDINGS ENTERPRICE, s.r.o.,), ktorá bola dodávateľom zdaniteľných plnení pre ţalobcu, na základe ktorých si ţalobca u správcu dane uplatňoval právo na nadmerný odpočet DPH. Ţalobca je toho názoru, ţe ţalované správne orgány svojím nesprávnym právnym posúdením kto, kedy a na základe ktorých právnych úkonov mohol a bol oprávnený konať v mene vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti, uprel následne právo ţalobcu na nadmerný odpočet DPH, ktorý si tento nárokoval na základe dodávateľských faktúr za vykonané práce resp. dodané a prevzaté plnenia. Ţalobca v ţalobe a aj v daňovom konaní namietal, ţe spochybňovaním oprávnenosti nárokov ţalobcu, vo vzťahu k odpočtu DPH, na základe neoverených domnienok, predpokladov a dohadov ţalovaných správnych orgánov, ktoré boli zaloţené na neúplnom overení a zistení dôkazného stavu, došlo zo strany ţalovaných správnych orgánov nielen k nezákonnému obstaraniu podkladov pre neskoršie rozhodnutia, ale aj k nezákonnému vydaniu rozhodnutí na oboch stupňoch daňového konania, nakoľko tieto vychádzali z právnych záverov, nemajúcich oporu v úplnom zistení skutkového stavu veci. 8 4Sţf/9/2014 Pokiaľ prvostupňový súd na jednej strane konštatoval, ţe je potrebné prisvedčiť ţalobcovi ohľadom jeho tvrdení o oprávnenosti označených osôb konať v mene uvedenej spoločnosti podieľajúcej sa na dodaní zdaniteľného plnenia a ich spôsobilosti vlastným konaním vyvolávať sledované právne účinky, a na druhej strane bez ďalšieho konštatoval, ţe toto posudzovanie predbeţných právnych otázok ţalovanými správnymi orgánmi nemohlo mať vplyv na zákonnosť ţalobou napadnutých rozhodnutí, dopustil sa,
názoru ţalobcu, sám nesprávneho právneho posúdenia dopadov nezákonností v postupe ţalovaných správnych orgánov na výsledok ich konania, v podobe vydaných rozhodnutí v daňovom konaní. Ţalované správne orgány pri posudzovaní a preskúmavaní oprávnenosti nároku ţalobcu na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH skúmali interné vzťahy riadenia a komunikácie dodávateľskej spoločnosti ţalobcu, pričom akoby vôbec nebrali do úvahy, ţe tieto vzťahy nemôţe a nemohol ţalobca nijakým spôsobom ovplyvňovať a usmerňovať. Svoje neúplné a jednostranné zistenia ţalované správne orgány následne bez ďalšieho aplikovali v daňovom konaní v neprospech ţalobcu, hoci na to nebol objektívne daný dôvod a ţalobcovi nebola ani poskytnutá moţnosť tieto zistenia vlastným pričinením skontrolovať, overiť a následne konfrontovať. Ţalobca v rámci svojich moţností ako daňový subjekt spolupracoval so ţalovanými správnymi orgánmi počas celého daňového konania a predkladaním jemu dostupných písomných dokladov resp. písomných svedectiev, preukazoval oprávnenosť ním uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Súd prvého stupňa nijakým spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, ţe ţalované správne orgány pri daňovej kontrole a neskôr aj pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia postupovali tak, ţe rozširovali dôkaznú povinnosť ţalobcu nad rámec, ktorý mohol ţalobca ako subjekt súkromného práva uniesť. Týmto svojím prístupom súd fakticky odobril vznik situácie, kedy na ťarchu ţalobcu boli vykladané údajné nejasnosti a pochybenie na strane dodávateľa plnení pre ţalobcu, ktorým ţalobca nijako nemohol predchádzať a ani ich nijako nemôţe spätne korigovať. Ţalobca je toho názoru, ţe uvedeným prístupom súdu došlo k neakceptovateľnému stavu, kedy ţalované správne orgány, v rozpore so zákonnými ustanoveniami môţu prenášať svoju vlastnú kontrolnú úlohu a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, na ţalobcu ako kontrolovaný subjekt. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má ţalobca za to, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil konanie a rozhodovanie ţalovaných správnych orgánov 9 4Sţf/9/2014 v rozhodných otázkach vyţadujúcich právne posúdenie. Tým konajúci súd opomenul vyhodnotenie uvedených vád konania a následne vydaných rozhodnutí ţalovaných správnych orgánov, ktoré boli zaťaţené takými vadami, ktorá mali v konečnom dôsledku vplyv na vydanie nezákonných rozhodnutí v daňovom konaní a ktoré boli predmetom súdneho prieskumu na základe podanej ţaloby. Ţalobca ďalej napádal rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu, ţe tento neprihliadol na ţalobcom namietanú nezákonnosť v postupe ţalovaných správnych orgánov pri vedení daňového konania, vo vzťahu k vedeniu dokazovania, nedostatočnosti zistenia skutkového stavu, nevysporiadaniu sa s argumentmi uvádzanými ţalobcom v priebehu daňového konania, odmietnutiu vykonania ţalobcom navrhovaných dôkazov a existencii iných vád, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd prvého stupňa,
názoru ţalobcu, neprihliadol na ţalobcom namietané porušenie povinnosti ţalovaných správnych orgánov viesť daňové konanie a daňovú kontrolu tak, aby bol čo najúplnejšie zistený skutkový stav a aby boli v najširšom moţnom rozsahu uplatnené práva ţalobcu, ako kontrolovaného daňového subjektu, v daňovom konaní. Z obsahu spisu je totiţ zrejmé, ţe ţalované správne orgány nevykonali dokazovanie v takom rozsahu, v akom ho vykonať mali a mohli, aby odstránili všetky pochybnosti a aby následne mohli vydať rozhodnutia, ktoré by sa bez ďalších pochybností zakladali na dôslednom poznaní skutkového stavu. Rovnako ako ţalované správne orgány, aj súd prvého stupňa poukázali len na údajné neunesenie ţalobcovho dôkazného bremena, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadali s domnelou „údajnosťou", „spochybnenosťou“ a „účelovosťou“ ţalobcom predkladaných dôkazov a tvrdení. Bolo primárne úlohou ţalovaných správnych orgánov v daňovom konaní akékoľvek pochybnosti odstrániť;. Pokiaľ teda ţalované správne orgány mali za to, ţe nejaké skutočnosti boli iba spochybnené, avšak v ďalšom konaní uţ tieto pochybnosti neboli odstránené, ani ich potvrdením no ani ich vyvrátením, potom tieto pochybnosti naďalej trvajú a jediným spôsobom ako ich odstrániť je vykonať doplnenie dokazovania dostupnými dôkaznými prostriedkami, čo však ţalované správne orgány nevykonali a konajúci súd na prvom stupni túto ich nezákonnosť, v postupe ţiadnym spôsobom nespochybnil, napriek ţalobným námietkam ţalobcu. 10 4Sţf/9/2014 Povinnosťou ţalovaných správnych orgánov bolo postupovať tak, aby dôsledne preskúmali súvislosti medzi rôznymi získanými dôkazmi, pričom ak medzi nimi došlo k rozporu a nezrovnalostiam, boli povinní tieto odstrániť vykonaním doplňujúceho dokazovania a prípadne aj so súčinnosťou ţalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. Ţalované správne orgány mali povinnosť pri hodnotení dôkaznej situácie a skutkového stavu vziať do úvahy aj všetky ďalšie skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, pričom nebolo rozhodujúce, koho pričinením sa tak stalo. Pokiaľ súd prvého stupňa v porušení tejto povinnosti ţalovaných správnych orgánov nevidel zároveň porušenie zákonných ustanovení, sám sa dopustil,
názoru ţalobcu, nezákonného postupu pri preskúmavaní dôvodnosti podanej správnej ţaloby. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zhodne so ţalovanými správnymi orgánmi konštatoval, ţe ţalobca údajne v prejednávanej veci v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň však akoby nijakým spôsobom nezohľadnil ţalobcom namietanú skutočnosť, ţe ţalované správne orgány neviedli dokazovanie objektívne a nestranne, pretoţe neboli vykonané všetky dôkazy, na ktoré ţalobca upozorňoval a ktoré by mu mohli privodiť lepšie a výhodnejšie postavenie v daňovom konaní. Ţalobcovi totiţ nebola daná moţnosť priamo klásť otázky osobám, ktorým ţalované správne orgány kládli otázky v rámci ozrejmovania skutkového stavu (hoci v iných prípadoch tak tieto orgány učinili) a ţalobca tieţ nemohol vykonať priamu konfrontáciu alibistických tvrdení p. Leštáka, ktorý napriek tomu, ţe bol konateľom dodávateľskej obchodnej spoločnosti, nemal údajne ţiadnu vedomosť o činnosti spoločnosti a jej aktivitách, čo je veľmi nepravdepodobné. Súd prvého stupňa nevidel významné porušenie procesných práv ţalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu ani v tom, ţe ţalované správne orgány sa odmietli zaoberať predkladanými písomnými dôkazmi a čestnými vyhláseniami, ktoré zjavne popierali a vyvracali tvrdenia vyslúchnutého konateľa. Na jednej strane si tak ţalované správne orgány dali pomerne veľa práce a námahy v smere vedenia dokazovania v neprospech ţalobcu a na strane druhej veľmi povrchne a neodôvodnene neprihliadali na skutočnosti, ktorými ţalobca vyvrátil nimi získané poznatky. 11 4Sţf/9/2014 Napriek tomu, ţe ţalobca v ţalobe namietal, ţe vysporiadanie sa s tvrdeniam a predkladanými dôkazmi ţalobcu bolo ţalovanými správnymi orgánmi vykonané veľmi povrchne, tendenčne a rozhodne nenapĺňalo zákonnú poţiadavku presvedčivého a úplného vysporiadania sa s dôkazmi a zistenia skutkového stavu v prešetrovanej veci, súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe ţalobcom poţadované - avšak napokon nevykonané - doplnenia dokazovania, by nemohlo mat vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. S touto domnienkou súdu ţalobca rozhodne nesúhlasí, pretoţe práve v doplnenom dokazovaní videl moţnosť ako uviesť na pravú mieru rozporné skutočnosti a zároveň aj moţnosť preukázať nepravdivosť tvrdení, ktoré si za základ svojich rozhodnutí prevzali ţalované správne orgány od vyslúchnutého konateľa dodávateľskej spoločnosti. Úlohou súdov v konaní o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a im predchádzajúcich postupov orgánov v oblasti verejnej správy, na základe podanej ţaloby, je v rozsahu a medziach ţalobcom vymedzených ţalobných dôvodov preskúmať napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy a posúdiť, či nimi došlo k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby - ţalobcu. Aby uvedené právo ţalobcu bolo zachované a súdna ochrana nebola len iluzórnou, je potrebné, aby súdny prieskum bol dôsledný a dôkladný a jeho výsledok, v podobe rozsudku, bol zdôvodnený, konzistentný a najmä presvedčivý. V prejednávanej právnej veci má však ţalobca za to, ţe súd prvého stupňa neprihliadol na všetky vznesené námietky ţalobcu resp. prehliadol mieru ich závaţnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu ţalobcových práv. Závery súdu o tom, ţe ţalobcom namietané skutočnosti nemohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí, povaţuje ţalobca minimálne za predčasné a nedostatočne podloţené vykonanými dôkazmi. III. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný v písomnom podaní zo dňa 16.01.2014, zotrvával na svojich prednesoch a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdil a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania. 12 4Sţf/9/2014 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ďalej len „najvyšší súd, odvolací súd“) (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7. októbra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.).
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, 13 4Sţf/9/2014 hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
563/2009 Z.z. Ods. 1 Právne úkony a ich účinky pri správe dani, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ods. 2 Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov; sankcia sa uloţí
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
doterajších predpisov. Ods. 4 Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí
doterajších predpisov. Ods. 5 Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná
doterajších predpisov.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je poskytnutie sluţby (ďalej len „dodanie sluţby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
2 zák. č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby. 14 4Sţf/9/2014
1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). V tejto súvislosti senát najvyššieho súdu poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva aj, ţe dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. 15 4Sţf/9/2014 V konaní bolo potrebné posúdiť, či daňová kontrola u ţalobcu zameraná na overenie DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011, týkajúca sa posúdenia a vyhodnotenia faktúry od dodávateľa ţalobcu obchodnej spoločnosti
odvolacieho súdu, preverovať reálnosť jeho uskutočnenia. Odvolací súd sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutkový stav veci a ţe neodstránili pochybnosti zistené v konaní. 16 4Sţf/9/2014 Odvolací súd poznamenáva naviac, ţe táto časť odvolacej námietky je nedostatočne špecifikovaná, keď ţalobca ju bliţšie nevymedzil tak, aby sa s ňou mohol odvolací súd riadne vysporiadať a riadne ju vyhodnotiť. Odvolací súd i napriek tomu potom, čo sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu nezistil, ţe by správnymi orgánmi zistené skutočnosti boli v protiklade. Zdôrazňuje, ţe výpoveď konateľa Viliama Leštáka (v čase zdaniteľného plnenia konateľa
názoru odvolacieho súdu aj prípadné otázky ţalobcu, ktoré naviac (poznamenáva odvolací súd) ani ţalobca bliţšie v odvolaní, ani v správnom konaní nekonkretizoval, by závery, ktoré vyplývajú z jeho výpovede neovplyvnili, naviac, keď ţalobca bol inými dôkazmi povinný a spôsobilý existenciu posudzovaného plnenia (sprostredkovania), ktoré je predmetom vystavenej posudzovanej faktúry preukázať. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, zhodne s názorom prvostupňového súdu je potrebné konštatovať, ţe daňový subjekt povinnosť tvrdení a dôkaznú povinnosť neuniesol. Odvolací súd má za to, ţe uvedená vada v postupe správcu dane a ţalovaného nemôţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného a preto odvolací súd s poukazom 19 4Sţf/9/2014 na ustanovenie § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta OSP, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdil. Ţalobca – odvolateľ v konaní nemal úspech pri aplikácii § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a contr. ţalobcovi ako neúspešnému účastníkovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Senát rozhodol pomerom hlasov v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 7. októbra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.