1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100308/1/142828/2013 zo dňa 18.03.2013, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Ţilina (ďalej len „správca dane“) č. 9514401/5/2410458/2012/Glö zo dňa 04.09.2012. Týmto dodatočným platobným výmerom bol ţalobcovi
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných 2 4Sţf/50/2014 orgánov v znení účinnom v čase vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 878,47 €. Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu, vyhodnotiac zistený skutkový stav a námietky ţalobcu dospel k rovnakým záverom ako ţalovaný daňový orgán. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bola skutočnosť, ţe v rámci výkonu daňovej kontroly a následného daňového konania nebol potvrdený a preukázaný reálny základ dodania tovaru, deklarovaného predloţenou faktúrou č. 16/2008 zo dňa 29.10.2008, vystavenou dodávateľom ţalobcu ABQ - drevo, M. M.. Krajský súd konkretizoval relevantné dôkazy, z ktorých vyplýva, ţe nebol preukázaný pôvod ţalobcom kúpenej drevnej hmoty, najmä kde bolo drevo M. M. vyťaţené alebo od koho bolo nakúpené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe dodávateľ M. neoznačil vôbec ţiadne osoby, od ktorých mal drevo nakúpiť resp. vyťaţiť. Hoci správca dane preveril osoby, ktoré ţalobca označil ako moţných predajcov dreva M. M. (U. M., Mgr. F., JUDr. Š.) nezistil, od koho M. M. predmetné drevo nadobudol. Ţiadna z preverovaných osôb nepotvrdila predaj dreva M. M. v roku 2008. Keďţe nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, deklarovanou faktúrou č. 16/2008, krajský súd prijal záver, ţe neboli u ţalobcu splnené podmienky na odpočítanie DPH
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.11.2008 (ďalej len „zákon o DPH“). Krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe neboli splnené osobitné poţiadavky na prevod vlastníckeho práva vyťaţeného a ďalej predávaného dreva
1, 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Po vyťaţení dreva (na základe písomného súhlasu odvodného lesného hospodára) je povinný drevo nákupca označiť ciachou. To platí pre kaţdého nákupcu dreva, t.j. nielen pre ţalobcu, ale aj pre prípadného nákupcu svedka M.. Ţalobca síce drevo svojou ciachou označil, neoznačil ho však jeho právny predchodca - svedok M. ako pôvodný nákupca dreva (ako sám M. uviedol, drevo nakupoval, len nevie od koho). Ak by aj drevo M. vyťaţil (čo však ţalobca poprel vo svojej výpovedi), aj vtedy mal povinnosť svedok M. drevo označiť ciachou. Toto neurobil, preto pôvod dreva sa nedá preukázať.
krajského súdu ide o dôleţitý dôkaz o tom, ţe drevo tak, ako je uvedené na faktúre č. 16/2008 v skutočnosti nebolo obchodované a teda v zmysle § 19 ods. 1 zák. o DPH nebolo dodané. V súvislosti s uvedenými zisteniami sú
krajského súdu irelevantné tvrdenia ţalobcu, ţe on za dodanie tovaru zaplatil a nemôţe niesť dôkazné bremeno z dôvodu nepreukázania pôvodu tovaru nadobudnutého jeho dodávateľom. Ohľadne námietky ţalobcu o bránení mu v podnikaní postupmi ţalovaného krajský súd uviedol, ţe zo správneho spisu nevyplývajú také procesné postupy ţalovaného, ktoré by bránili ţalobcovi podnikať, taktieţ vydaním napadnutého rozhodnutia nie je toto právo ţalobcu obmedzené. Ţalobca je zaviazaný zaplatiť DPH, čo krajský súd označil za jeho 3 4Sţf/50/2014 zákonnú povinnosť, ktorú zákon stanovuje ako dôsledok podnikania pri splnení zákonom stanovených podmienok. Taktieţ sa prvostupňový súd nestotoţnil s námietkou ţalobcu vo veci vykonávania dôkazov svedčiacich len v jeho neprospech.
krajského súdu správca dane vykonal komplexné dokazovanie ohľadne preukázania dodania dreva, pričom nevypočul len dodávateľa M., ale viackrát vyzýval ţalobcu na predloţenie ďalších dôkazov, pričom vykonal i ďalšie dôkazy navrhnuté ţalobcom. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/97/2013-47 zo dňa 22. januára 2014 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 1100308/1/142828/2013 zo dňa 18.03.2013 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne petitom odvolania navrhol, aby odvolací súd z dôvodu
1 písm. h) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Ţalobca napáda rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a krajského súdu označil ţalobca za predčasné vzhľadom na skutočnosť, ţe uţ v čase rozhodovania správcu dane bolo zrejmé, ţe na strane dodávateľa - svedka M. ide o podvodné konanie, o ktorom ţalobca nemal vedomosť, pričom poukázal na to, ţe v súčasnosti je proti svedkovi M. vedené trestné konanie práve pre daňový trestný čin, ktorý priamo súvisí s dodaním dreva ţalobcovi. Z napadnutého rozhodnutia
ţalobcu vyplýva, ţe dôkazné bremeno zaťaţovalo iba ţalobcu, ktorý ho neuniesol a nepreukázal pôvod dreva, avšak krajský súd a daňové orgány oboch stupňov opomenuli dôkazné bremeno správcu dane, ktoré ho zaťaţovalo v súvislosti s podvodným konaním svedka M. a vedomosťou ţalobcu o tom, ţe sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Ţalobca by nemal niesť zodpovednosť za protizákonné konanie svojho dodávateľa. Ţalobca svoju argumentáciu stavia na tvrdení, ţe on ako odberateľ nemal vedomosť o podvodnom konaní svojho dodávateľa a taktieţ nemal povinnosť preverovať, či drevo, ktoré kupuje od svedka M., je označené ciachou dodávateľa. Preto nemal byť ţalobca zaťaţený dôkazným bremenom ohľadne zisťovania pôvodu ním kupovaného dreva. V súvislosti s uvedeným ţalobca poukázal na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţf/1/2010 zo dňa 19.08.2010,
ktorého: „ ... dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Právne významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektuo podvodnom konaní obchodného partnera v 4 4Sţf/50/2014 reťazovej transakcii, zisťuje a dokazuje správca dane. Ich výber musí byť v rozumnej miere s ohľadom na obvyklú opatrnosť, ktorú možno predpokladať v obchodnom styku daňových subjektov.“ Ţalobca má za to, ţe predmetné drevo nenadobudol podvodným spôsobom, ale kúpil ho od svedka M. za cenu, ktorá predstavovala ţalobcovu nákladovú poloţku. Pritom príjem z následného predaja drevnej hmoty ţalobca priznal. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na závery Európskeho súdneho dvora v spojených veciach Optigen LtD (C-354/03), Fulcrum Electronics LtD (C-353/03) a Bond House Systems LtD (C-484/03), z ktorých
ţalobcu obdobne pre tento prípad vyplýva, ţe jedine v prípade, ak by správca dane preukázal ţalobcovi, ţe mal o podvodnom konaní vedomosť, t.j. vedomosť o tom, ţe sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, mohol by správca dane ţalobcovi uplatnenie nároku na odpočet dane odoprieť. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe v napadnutých rozhodnutiach ani daňové orgány, ani krajský súd neoznačili konanie medzi svedkom M. M. a ţalobcom za podvodné, ani nespochybnili existenciu predmetu zdaniteľného obchodu. Dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v danom prípade bola skutočnosť, ţe sa nepreukázali vecné podmienky vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, konkrétne ţalobca nepreukázal, ţe by sa medzi ním a pánom M. M. uskutočnilo zdaniteľné plnenie deklarované príslušnou faktúrou.
ţalovaného, pokiaľ daňový subjekt nepreukáţe vecné podmienky vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, nemá na takýto odpočet nárok a to bez ohľadu na skutočnosť, či obchodný prípad, do ktorého bol daňový subjekt zapojený, je alebo nie je poznačený podvodom. Absenciou vecných podmienok, potrebných na vznik nároku na odpočet DPH, sa ţalobca v odvolaní nezaoberal, len poukázal na povinnosti správcu dane preukázať podvodné konanie ţalobcu. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich 5 4Sţf/50/2014 najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.).
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako 6 4Sţf/50/2014 platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
1 písm. b/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom do 12.12.2008 (ďalej len „zákon o lesoch“) obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva povinný vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu.
4 zákona o lesoch právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráţe alebo príslušníkovi Policajného zboru pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [§ 66 písm. d)] a tieto doklady uchovávať najmenej desať rokov.
d/ zákona o lesoch všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o vyznačovaní ťaţby dreva a písomnom súhlase na jej realizáciu (§ 23 ods. 1), ciache, iných povolených označeniach a ich registrácii, označovaní vyťaţeného dreva ciachou alebo iným povoleným označením (§ 23 ods. 4), postupe vyznačovania ťaţby a označovania vyťaţeného dreva pri uplatňovaní harvestorovej technológie, dokladoch o pôvode dreva a jeho preukazovaní, vedení evidencie a uchovávaní dokladov o pôvode dreva osobami, ktoré prepravujú, skladujú a spracúvajú drevo (§ 24 ods. 1 a 4).
1 písm. e/ vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o vyznačovaní ťaţby dreva, označovaní vyťaţeného dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení účinnom do 30.06.2011 (ďalej len „vyhláška“) ciacha je značka, ktorou sa označuje vyťažené drevo na jeho priečnom reze. Ciacha obsahuje tieto základné znaky: ak ide o nákupcu dreva - R.
3 vyhlášky ciacha
odseku 1 písm.
štatistického číselníka, v ktorom majú tieto právnické osoby alebo fyzické osoby sídlo alebo trvalý pobyt a registračné číslo pridelené obvodným lesným úradom.
4 vyhlášky ciacha môţe obsahovať aj iné znaky umoţňujúce jej identifikáciu a zabezpečujúce jej nezameniteľnosť s inou ciachou. 7 4Sţf/50/2014
7 vety druhej vyhlášky, ak ide o ciachu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nie je obhospodarovateľom lesa, jej registráciu vykoná obvodný lesný úrad, kde majú tieto osoby sídlo alebo trvalý pobyt.
8 vyhlášky pri strate, odcudzení, zmene alebo znehodnotení ručnej ciachovačky alebo mechanickej ciachovačky sa ciacha uvedená na nich vyradí z registra.
vyhlášky pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje dokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č.
osobitného zákona (§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto prípade za rozhodujúcu povaţuje skutočnosť, ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal, a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k preukázaniu pôvodu dreva, nadobudnutie drevnej hmoty práve od dodávateľa M.. M., deklarované vyššie označenou faktúrou. Ţalobca tak v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno, spočívajúce na ňom
8 zákona č. 511/1992 Zb. Pokiaľ ide o poukaz ţalobcu na rozsudok Súdneho dvora ES z 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/04 (Optigen) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţf/1/2010 zo dňa 19.08.2010,
názoru najvyššieho súdu sa ich právne závery na prejednávaný prípad, vzhľadom na okolnosti a zistený skutkový stav kontrolovaných zdaniteľných plnení, nevzťahujú, pretoţe uvedené rozsudky predpokladajú 9 4Sţf/50/2014 dodávky, samé o sebe nepoznačené podvodom a skutočnosť, ţe platiteľ v reťazci dodávok nevedel a ani vedieť nemohol o podvodnej povahe plnenia jednotlivých článkov obchodného reťazca. V preskúmavanom prípade bolo povinnosťou ţalobcu ako spracovateľa dreva poţadovať od svojho dodávateľa doklady preukazujúce pôvod predmetného dreva v zmysle § 24 zákona o lesoch a jeho vykonávacej vyhlášky. Pokiaľ mu dodávateľ, t.j. ABQ - drevo, M. M., predmetné doklady nepredloţil, ţalobca nepochybne vedel, resp. mal vedieť, ţe nemusí ísť o legálne dodávky a takéto dodávky nemal prevziať. Ako z kontextu vyššie citovaných ustanovení zákona o lesoch a jeho vykonávacej vyhlášky vyplýva, zo zákonnej úpravy obchodovania s drevom sa dá vyvodiť zámer zákonodarcu a tým aj záujem štátu na dôslednej kontrole nad obchodom s touto komoditou, prejavujúcej sa určením podmienok a pravidiel zabezpečujúcich sledovanie právneho a ekonomického osudu tohto predmetu obchodu. Preto realizácia sporného kontrolovaného zdaniteľného plnenia vyţadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany ţalobcu pri výbere obchodného partnera pre dodanie drevnej hmoty, a to i s ohľadom na potrebu preukázania nárokov z nej vyplývajúcich v zmysle zákona o DPH, pretoţe táto hmotnoprávna daňová norma v súvislosti s preukazovaním vecnej a materiálnej stránky deklarovaných odpočítateľných zdaniteľných plnení neliberalizuje dobromyseľného nadobúdateľa. Úmysel kontrolovaného platiteľa dane podieľať sa týmto obchodom na podvodnom konaní vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, pokiaľ je vysoká nebezpečnosť činu subsumovaná pod príslušnú skutkovú podstatu relevantného daňového trestného činu
Trestného zákona, preukazujú pre účely trestnoprávnej zodpovednosti orgány činné v trestnom konaní. Avšak túto povinnosť daňové orgány v súvislosti s preverovaním splnenia objektívnym právom daných podmienok na priznanie nadmerného odpočtu, s prihliadnutím na dôkazné bremeno platiteľa dane, nemajú. Neobstoja teda námietky ţalobcu uvedené v odvolaní, ţe správca dane, ani ţalovaný neprodukovali ţiaden dôkaz preukazujúci vedomosť ţalobcu o podvodnom konaní jeho dodávateľa, za čo zároveň nemoţno pričítať zodpovednosť na ťarchu ţalobcu a rozširovať tak mieru jeho dôkazného bremena. Treba pripomenúť, ţe dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leţí predovšetkým na daňovom subjekte a tieţ treba pripomenúť, ţe cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneuţívania (pozri najmä rozsudky z
3 zákona č. 511/1992 Zb. s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţeným daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení u ţalobcovho dodávateľa, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia medzi ţalobcom a dodávateľom uvedeným na spornej faktúre ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Bolo potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, ţe reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, bude spochybnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia ţalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom poţadované náleţitosti. Správca dane vykonal aj ţalobcom navrhované dôkazy, pričom ţalovaný pri ich hodnotení postupoval v medziach zákona a logického uvaţovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil. 11 4Sţf/50/2014 O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe v odvolacom konaní nebol úspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 17. septembra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.