1 písm. d/ zákona o sťaţnostiach. Z uvedeného dôvodu bolo predmetné podanie dňa 02.07.2010 v súlade s § 4 ods. 3 zákona o sťaţnostiach vrátené navrhovateľovi. 3 Sţnč 6/2010 2 Odporca vo vyjadrení zo dňa 10.09.2010 navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu, ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, ţe dňa 30.06.2010 mu bolo Krajskou prokuratúrou v Trnave odstúpené podanie navrhovateľa zo dňa 25.04.2010, v ktorom poukazoval na nesprávny postup Ústavu na výkon väzby Ţilina a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou pri vymáhaní právoplatných rozhodnutí o zaplatení zvýšených a zavinených trov výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Uvedené podanie bolo Inšpekciou Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe posúdené v zmysle § 62 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 2 zákona o sťaţnostiach a bolo zistené, ţe podanie nezakladá podozrenie zo spáchania prečinu alebo činu inak trestného a neobsahuje ani také časti, ktoré by boli sťaţnosťou v zmysle zákona o sťaţnostiach. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nemohlo byť predmetné podanie Inšpekciou Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe prešetrené, a preto bolo ţalobcovi v zmysle § 4 ods. 3 zákona o sťaţnostiach vrátené. Generálne riaditeľstvo má za to, ţe v konaní nebolo nečinné, keďţe ţalobca nekonkretizoval ţiadne rozhodnutie o trovách výkonu trestu alebo výkonu väzby a jeho podanie bolo neurčité a všeobecné. Ďalej z podania nebolo zrejmé, či navrhovateľ vyuţil riadne resp. mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zvýšených a zavinených trovách výkonu trestu odňatia slobody, ktoré povaţoval za nesprávne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný
2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe návrh je neprípustný, a preto ho
4 veta štvrtá O.s.p. zamietol.
1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.
4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Z predloţeného spisového materiálu odporcu konajúci súd zistil, ţe navrhovateľ podal dňa 25.04.2010 podnet, ktorým poukazoval na nesprávny postup Ústavu na výkon väzby Ţilina a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou pri vymáhaní právoplatných rozhodnutí o zaplatení zvýšených a zavinených trov výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Uvedené podanie Inšpekcia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe posúdila v zmysle § 62 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení 3 Sţnč 6/2010 3 neskorších predpisov a § 2 zákona o sťaţnostiach a dospela k záveru, ţe podanie nezakladá podozrenie zo spáchania prečinu alebo činu inak trestného a neobsahuje ani také časti, ktoré by boli sťaţnosťou v zmysle zákona o sťaţnostiach. Z uvedených dôvodov bolo predmetné podanie navrhovateľovi v zmysle § 4 ods. 3 zákona o sťaţnostiach vrátené.
1 písm. d/ zákona o sťaţnostiach sťaţnosťou
tohto zákona nie je podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní
iného právneho predpisu, napríklad § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, § 14a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 475/2005 Z.z.”) ak tento zákon neustanovuje inak, všeobecný predpis o správnom konaní sa pouţije pri rozhodovaní o a) zavinených trovách a zvýšených trovách výkonu trestu, b) náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu, c) zhabaní veci.
3 zákona č. 475/2005 Z.z. odvolanie proti rozhodnutiu
odseku 1 nemá odkladný účinok.
1 zákona č. 475/2005 Z.z. odsúdený je povinný uhradiť trovy výkonu trestu.
1 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 221/2006 Z.z.” ak tento zákon neustanovuje inak, všeobecný predpis o správnom konaní sa použije pri rozhodovaní o
3 zákona č. 221/2006 Z.z. odvolanie proti rozhodnutiu
odseku 1 nemá odkladný účinok.
1 zákona č. 221/2006 Z.z. ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby; ak ich nemoţno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môţe ústav na ich úhradu pouţiť peňaţné prostriedky, ktoré má obvinený evidované na konte v ústave. 3 Sţnč 6/2010 4
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Povinnosť úhrady trov výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody je zákonná povinnosť obvineného alebo odsúdeného a vyplýva ex lege z ustanovení zákona. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním ţaloby, ktorá musí obsahovať tvrdenie, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predloţené na rozhodnutie, aj keď niet ţiadnej zákonnej alebo faktickej prekáţky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení ţiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môţe sa prejaviť aj v tom, ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je povaţovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodrţaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie veci. Tieto lehoty sa môţu predĺţiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv. Tvrdenie v ţalobe sa musí vzťahovať na váţnosť dôvodu, napríklad na to, ţe v konaní nieť ţiadnej prekáţky pre úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, robiť určené procesné úkony vrátane rozhodovania. V návrhu sa tento právny predpis musí výslovne uviesť a uvedie sa aj to, ţe v ktorej časti tento zákon obsahuje predpísaný spôsob postupu konania. V návrhu sa musí preukazovať aj to, ţe navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie na nápravu umoţňuje osobitný zákon, spravidla zákon, ktorý ukladá správnemu orgánu konať. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona, proti rozhodnutiam o výške trov spojených s výkonom väzby a rozhodnutiam o zavinených trovách a zvýšených trovách výkonu trestu je možné podať odvolanie. Zo zisteného stavu veci vyplýva, ţe proti rozhodnutiam o trovách spojených s výkonom väzby alebo trestu odňatia slobody nebol 3 Sţnč 6/2010 5 podaný opravný prostriedok, a tak navrhovateľ nevyčerpal moţnosť danú osobitným predpisom. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy nenahrádza konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného správnym orgánom. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, ţe vydaním rozhodnutia bol ukrátený na svojich právach, mal vyuţiť ochranu svojich práv podaním ţaloby a to po vyuţití opravných prostriedkov v správnom konaní. Senát Najvyššieho súdu sa zaoberal aj alternatívnym návrhom navrhovateľa, z ktorého vyvodil, ţe ţiada rozhodnúť alternatívne aj o nezákonnom zásahu. Senát poukazuje na ustanovenie § 250v O.s.p.,
ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. V tomto prípade nejde ani o nezákonný zásah, keďţe z podania navrhovateľa vyplýva, ţe v jeho veci boli vydané meritórne rozhodnutia, predmetom podania navrhovateľa boli námietky smerujúce k výkonu rozhodnutí. S poukazom na uvedené dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, ţe návrh nie je dôvodný, a preto ho
4 veta štvrtá a
4 O.s.p. zamietol. O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
5 O.s.p. tak, ţe navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe návrhu nebolo vyhovené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 06. decembra 2010 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.