Najvyšší súd 5Sžo/148/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobcu doc. Ing. M.M., CSc., bytom P., zastúpeného JUDr. M.Š., CSc., advokátom so sídlom N., proti ţalovanej Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka, Študentská 1, Akademický senát Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, Trenčín, o určenie neplatnosti návrhu na odvolanie ţalobcu z funkcie rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
- februára 2010, č. k.13S/129/2009-88, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/129/2009-88 z
- februára 2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Ţalobou podanou dňa
- decembra 2009 sa ţalobca domáhal, aby Krajský súd v Trenčíne určil, ţe návrh predloţený prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie ţalobcu, doc. Ing. M.M., CSc. je od samého počiatku neplatný; zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania. 5Sţo/148/2010 2 Krajský súd v Trenčíne uznesením z
- februára 2010, č. k.13S/129/2009-88 podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 246c ods. 1 OSP konanie zastavil vychádzajúc z ustanovenia § 247 a nasl. OSP, keď ţalobca zastúpený advokátom nepodal ţalobu, ktorá by mala náleţitosti podľa § 250b ods. 2, § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP, a preto neboli splnené podmienky na konanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Podľa názoru krajského súdu ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť. O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu dôvodiac ustanovením § 246 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/, OSP, pretoţe konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie majúc za to, ţe konanie je zastavené predčasne, nakoľko nebol riadne zistený skutkový stav, ktorý by viedol k záveru, ţe je potrebné konanie zastaviť, Mal za to, ţe tzv. veľký senát, t. j. senát univerzity – Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne (ďalej aj „TnUAD“) – bol kreovaný nezákonným spôsobom a konal v rozpore s platným právnym poriadkom a v rozpore s dobrými mravmi na akademickej pôde. Ak súd vyslovil svoj právny názor na zastavenie konania, ţe k ţalobe nie je pripojená listina o odvolaní, ţalobca dal súdu do pozornosti, ţe takáto listina objektívne nemohla existovať v čase podania ţaloby, keď veľký senát nemal atribúty riadneho orgánu akademickej samosprávy, rozhodoval senát, ktorý nebol kreovaný tak, aby sa jeho zvolanie stalo nespochybniteľným, hlasovanie sa uskutočnilo spôsobom, keď ţiadna osoba senátora nevedela preukázať svoju legitímnu voľbu a listina, ktorá mala preukázať stav, pre ktorý podal ţalobu bola verejnosti známa aţ dňa 21.01.2010, listinu priloţil v prílohe. Navrhol, aby napadnuté uznesenie bolo v časti o zastavení konania zmenené tak, ţe sa bude vo veci riadne pokračovať. Ţalovaný vo svojom vyjadrení na odvolanie uviedol, ţe ţalobcom napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne povaţuje v plnom rozsahu za vecne správne. Poukázal na to, ţe ţalobca svoje odvolanie neopiera o ţiadne právne významne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ním navrhnutú zmenu napadnutého uznesenia. K vyjadreniu pripojil fotokópiu dohody o skončení pracovného pomeru ţalobcu dňom 28.02.2010, ktorá bola 5Sţo/148/2010 3 uzavretá dňa 26.02.2010 medzi ţalobcom a ţalovaným zastúpeným ministrom školstva Slovenskej republiky skôr, ako mohlo dôjsť k jeho odvolaniu na návrh Akademického senátu TnUAD prezidentom Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. V správnom súdnictve podľa piatej časti OSP (§ 244 a nasl. OSP) preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( § 244 ods. l OSP). Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva ţalobou. Ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto vyjadrenie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 1, 2 OSP). Zo ţalobného petitu v danej veci vyplýva, ţe ţalobca sa domáha určenia neplatnosti návrhu na odvolanie ţalobcu predloţeného Prezidentovi slovenskej republiky. V správnom súdnictve podľa §§ 244 a nasl. OSP v spojení s § 248 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení noviel o takom ţalobnom petite, ktorým sa ţalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, nie je moţné konať ani vydať navrhované rozhodnutie. Medzi konaním o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa § 80 písm. c/ OSP pred okresným súdom (napr. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru) a konaním o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu orgánu verejnej správy pred krajským súdom v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene 5Sţo/148/2010 4 a doplnení niektorých zákonov v znení noviel v spojení s § 247 a nasl. OSP je zásadný rozdiel. V konaní o preskúmanie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa príslušných ustanovení OSP (piata časť OSP) môţe súd konať a rozhodnúť iba spôsobom ustanoveným v § 250j ods. 1, 2 a. 3 OSP. Ak dôjde k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, rozsudkom ţalobu zamietne. Ak dôjde k záveru, ţe v správnom rozhodnutí bola vec posúdená po právnej stránke nesprávne alebo ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nedostačujúce na posúdenie veci, zruší rozsudkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd zruší napadnuté rozhodnutia aj vtedy, ak sa ukáţe aţ na pojednávaní, ţe sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Keďţe ţalobca sa svojou ţalobou domáhal určenia neplatnosti návrhu na odvolanie rektora z funkcie , aj vzhľadom na obsah tohto ţalobného návrhu (§ 246c veta prvá, § 41 ods. 2 a § 249 ods. 2 OSP) bol súd povinný z neho vychádzať. V preskúmavacom konaní v správnom súdnictve však súd o takomto ţalobnom návrhu vzhľadom na ustanovenie § 250j ods. 1, 2 a 3 OSP vecne rozhodnúť nemôţe. Vzhľadom na to, ţe ţalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd nebol povinný nad rámec svojej poučovacej povinnosti usmerňovať ho, akým spôsobom má v konaní svoj nárok uplatniť. V danej veci nebolo moţné opomenúť ani charakter návrhu na odvolanie z funkcie, ktorý nemoţno povaţovať za individuálny správny akt, ktorého povaha by bola obdobná povahe správneho aktu (t. j. výsledku činnosti príslušného orgánu verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia a povinnosti subjektov správneho konania). V danom prípade ide o osobitný druh konania, v ktorom akademický senát v rámci jednej zo svojich kompetencií rozhoduje o predloţení návrhu na vymenovanie alebo odvolanie rektora prezidentovi Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 zákona o vysokých školách). 5Sţo/148/2010 5 Z vyššie uvedených dôvodov námietky ţalobcu uvedené v ţalobe ani v odvolaní nemoţno povaţovať za dôvodné, a preto nepochybil krajský súd, ak konanie o ţalobe zastavil. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu potom neostalo iné ako podľa 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP uznesenie krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky k „ţiadosti ţalobcu o pokračovanie v konaní“ ešte poznamenáva, ţe podľa ţalovaným pripojenej dohody o skončení pracovného pomeru ţalobcu z 26.02.2010 pracovný pomer ţalobcu skončil dňom 28.02.2010, ešte pred tým, ako mohlo dôjsť na návrh ţalovaného k jeho odvolaniu z funkcie rektora prezidentom Slovenskej republiky. Takto potom nemoţno mať ani za to, ţe by ţalobca zastavením súdneho konania utrpel ujmu na svojich základných právach v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, či článku 6 (najmä odsek 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobca nebol v konaní o odvolaní úspešný a ţalovanému preto, ţe mu z dôvodu neúspešného odvolania ţalobcu ţiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnili. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- novembra 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková