Najvyšší súd 1Sža/13/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu J.. Igora Belka a z členov

§ 36ods.

1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov), ako aj to, čo bolo predmetom oboch rozhodnutí (skôr udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny). Taktieţ námietka absencie správnej úvahy v preskúmavaných rozhodnutiach podľa krajského súdu neobstojí, nakoľko rozhodnutia obsahujú opis rozhodujúcich skutočností (falošný preklad rodného listu ţalobcu), ako aj hodnotenie vykonaných dôkazov. Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobkyňa a jej rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, ţe preklad jej rodného listu predloţený k ţiadosti o udelenie prechodného 3 1Sža/13/2015 pobytu za účel zlúčenia rodiny bol falošný. Z vykonaného dokazovania (výpoveď predkladateľky I.. N. K., zákonného zástupcu a J.. Ľ. S.) jednoznačne vyplynulo, ţe takúto vedomosť nemal ani zákonný zástupca ţalobkyne a ani splnomocnený zástupca J.. Ľ. S.. Krajský súd uviedol, ţe hoci z ustanovenia § 33 ods. 4 písm.

1. e)zákona o pobyte cudzincov nevyplýva, ţe by sa pre aplikáciu tohto ustanovenia vyţadoval úmysel predloţiť falošné alebo pozmenené doklady, tento sa predpokladá. Ak však dôjde k tomu, ţe účastník predloţí falošné alebo pozmenené doklady, musí mu byť podľa názoru súdu daná moţnosť preukázať, ţe k tomu došlo bez jeho vedomia a súhlasu a ţe z tohto hľadiska nezanedbal nič, čo by za daných okolností bolo od neho moţné rozumne očakávať. Správny orgán je v takom prípade povinný takéto dôkazy vyhodnotiť a nielen paušálne trvať na objektívnej zodpovednosti účastníka za predloţenie takýchto dokladov. V danom prípade bolo podľa krajského súdu preukázané, ţe zákonný zástupca ţalobkyne a ani jej splnomocnený zástupca nemali ţiadnu vedomosť o tom, ţe zavinením zainteresovaných prekladateliek došlo k tomu, ţe k ţiadosti o prechodný pobyt splnomocnený zástupca ţalobkyne predloţil falošný preklad jej rodného listu. Za týchto okolností by bolo podľa názoru krajského súdu krajne nespravodlivé, aby nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemala žalobkyňa žiaden podiel, viedol k zrušeniu prechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný život účastníka konania. Podľa krajského súdu napadnuté rozhodnutie bliţšie neodôvodňuje, prečo rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu, ktorý bol ţalobkyni skôr udelený, nebude mať vplyv na jej rodinný a súkromný ţivot. Právo na súkromný a rodinný ţivot totiţ zahŕňa i voľbu jeho miesta. Konštatovanie, ţe zrušením povolenia na pobyt celej rodine ţalobkyne odpadá moţnosť zásahu do práva na súkromný a rodinný ţivot, povaţoval krajský súd za neprimerané a nedostatočné. Správne orgány podľa krajského súdu nevenovali pozornosť ani tej skutočnosti, ţe ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali doloţeným riadnym prekladom rodného listu ţalobkyne, ktorý bol totoţný s falošným prekladom. Podľa článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má kaţdý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota. Štátny orgán nemôţe do výkonu tohto práva svojvoľne zasahovať. Môţe tak učiniť iba v prípade, 4 1Sža/13/2015 ak je to v súlade so zákonom a v nevyhnutnej miere, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa krajského súdu z vydaných rozhodnutí nevyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca. Nakoľko v danom prípade ide o rodinu s viacerými maloletými deťmi, je zrušenie prechodného pobytu bezpochyby závaţným zásahom do rodinného a súkromného ţivota tohto maloletého dieťaťa a aj ostatných členov rodiny. Preto je treba dôslednejšie vyhodnotiť, či takýto zásah je adekvátny moţnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru. S ohľadom na zistené okolnosti sa súdu javí preskúmavané rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu ako neprimerané dotknutému právu na ochranu súkromného a rodinného ţivota ţalobkyne. Na základe uvedených skutočností krajský súd prijal záver, ţe preskúmavané rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko predloţenie falošného prekladu rodného listu nemôţe byť za daných okolností dané za vinu výlučne ţalobkyni, ktorá o tom nemala ţiadnu vedomosť (vedomosť o tom nemal ani jej zákonný zástupca a ani splnomocnený zástupca). Obe rozhodnutia sú zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný ţivot ţalobkyne v intenciách čl. 8 Dohovoru. Preto krajský súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu. Námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich odôvodnení krajský súd vyhodnotil za nedôvodné. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného Ţalovaný podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom uviedol, ţe postup správnych orgánov podľa ust. § 36 ods. 1 písm.
2. b)s poukazom na ust. § 33 ods. 4 písm.
3. e)zákona o pobyte cudzincov bol dôvodný. Podľa ţalovaného je nesporné, ţe ţalobkyňa v konaní predloţila falošné doklady a 5 1Sža/13/2015 tým sa snaţila zavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, ţe správny orgán nemá inú moţnosť, ako pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloţí falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či o tom, ţe predmetný doklad je falošný ţalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca skutočne vedel. Tak ako bolo uvedené aj v ţalobou napadnutých rozhodnutiach nie je dôleţité, či ţalobca predloţil falošné doklady úmyselne alebo nie. Podľa ţalovaného dôleţitá je skutočnosť, ţe k ţiadosti bol doloţený falošný doklad. Zákonná úprava ust. § 33 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov nepredpokladá zo strany účastníka konania úmyselné zavinenie. V predmetnom konaní bolo podľa názoru ţalovaného dostatočne preukázané, ţe ţalobkyňa vo veci predloţila falošné doklady, čo bolo zrejmé zo spisového materiálu a zo zápisníc spísaných správnym orgánom s prekladateľkami M.. K. a P.. B.. Z uvedených dôvodov správny orgán nezohľadňoval v konaní ani tú skutočnosť, ţe ţalobkyňa v konaní predloţila doklad opatrený pravou podpisovou doloţkou, vykonanou iným prekladateľom. Ţalovaný poukázal na to, ţe krajský súd vytkol správnemu orgánu aj tú skutočnosť, ţe v tomto prípade povýšil verejný záujem nad záujem súkromný a nedostatočne vyhodnotil dopad na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ţalovaný trval na tom, ţe správny orgán vo svojom konaní prihliadal aj na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu. Vychádzal z ust. § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Je zrejmé, ţe v tomto prípade ide o maloleté dieťa, avšak celá rodina v konaní o pobyt predloţila falošné doklady (doklady opatrené falošnou podpisovou doloţkou) a všetkým bolo rozhodnuté v konaní rovnakým spôsobom. Išlo o zrušenie povolenia na prechodný pobyt, ktorý mala celá rodina udelený krátky čas (29.04.2013 jej bol udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s platnosťou do 02.10.2014, pobyt bol zrušený 11.11.2013). Ţalobkyni nebolo udelené administratívne vyhostenie, ani uloţený zákaz vstupu. Mohla sa po splnení zákonom stanovených podmienok zdrţiavať na území Slovenskej republiky. Zároveň si mohla opätovne poţiadať o povolenie na pobyt, čo aj urobila a po predloţení potrebných dokladov jej bol prechodný pobyt na účel zlúčenie rodiny opätovne povolený, tak ako aj celej rodine od 28.03.2014 splatnosťou do 16.04.2015. Ţalovaný uviedol, ţe rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014, to znamená, ţe cca po mesiaci uţ mala ţalobkyňa opätovne povolený pobyt na území Slovenskej republiky. 6 1Sža/13/2015 Ţalovaný pripomenul, ţe v dvoch obdobných prípadoch Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu ţalobcovi. V jednom prípade bolo zo strany ţalobcu podané odvolanie. O veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. Ţalovaný má za to, ţe skutočnosťami, ktoré vytýka ţalobca vo svojej ţalobe, a ktoré namietal aj vo svojom odvolaní sa odvolací orgán zaoberal dostatočne a dôsledne. Ţalovaný z uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil, ţalobu zamietol a napadnuté rozhodnutia ţalovaného potvrdil. III. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného Ţalobkyňa sa k odvolaniu ţalovaného vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhla potvrdiť ako vecne správny. Poukázala nato, ţe v konaní namietala nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku skutočnosti, ţe správny orgán (tak ţalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 2 Správneho poriadku tým, ţe účastníkovi konania neposkytli pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, pričom najmä poukázal na skutočnosť, ţe pri prenesenom výkone štátnej správy na súdnu prekladateľky, táto v spolupráci s inou osobou pre zadováţenie finančného prospechu podľa vlastného tvrdenia, obchodovala s prekladateľskými doloţkami, čím uviedla do omylu ţalobcu. Namietala nezákonnosť postupu správneho orgánu aj vo vzťahu ku skutočnosti, ţe správny orgán (tak ţalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 5 Správneho poriadku tým, ţe nedostatočne zistil stav veci a zároveň v iných skutkovo zhodných resp. obdobných konaniach rozhodli úplne opačne, t. j. o udelení prechodného pobytu, nakoľko priamo z tvrdení svedkov vyplynulo, ţe tzv. falošné prekladateľské doloţky mali byť vypracované minimálne v 200 prípadoch, pričom ţalovaný ako aj prvostupňový orgán, vyhodnotili menej ako 20 prípadov ako prípad ţalobcu t. j. postupom vedúcim k odmietnutiu ţiadosti resp. zrušeniu pobytu a ostatnými sa vôbec nezaoberali, t. j. u týchto účastníkov konania nezačali ţiadne konania. Poukázala tieţ na skutočnosť, ţe všetci pracovníci ţalovaného ako aj prvostupňového 7 1Sža/13/2015 orgánu sú príslušníci policajného zboru, ktorí majú ex officio konať na objasňovaní prípadov spáchania trestného činu (ţalobca vychádza z tvrdenia ţalovaného, ţe vo veci je vedené trestné konanie). Ţalobkyňa tieţ namietala porušenie základných pravidiel správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 4 Správneho poriadku tým, ţe správny orgán (tak ţalovaný ako aj prvostupňový orgán) sa nepokúsili o vybavenie veci zmierne, hospodárne bez zbytočného zaťaţenia účastníka konania tým, ţe zamietli ţiadosť o udelenie prechodného pobytu napriek skutočnosti, ţe počas konania o udelení prechodného pobytu, t. j. pred dňom vydania rozhodnutia (dňa 07.10.2013) im účastník konania doloţil identický doklad preloţený úradným prekladateľom J.. J. Z., o pravosti ktorého nevznikli pochybnosti, t. j. ku dňu vydania rozhodnutia nebol daný dôvod na zamietnutie ţiadosti a ţalovaný tak nerozhodoval podľa skutkového stavu platného ku dňu podania ţiadosti. Ţalobkyňa poukázala na to, ţe počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však ţalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami ţalobcu uplatnenými v odvolaní. Ţalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona najmä v súvislosti s tak závaţným zásahom do práva ţalobkyne a to práva usadiť sa, pričom opomenul výklad a aplikáciu Správneho poriadku ako lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď ţalovaný ako aj prvostupňový orgán vo svojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal nijako odlíšiť takýto prípad (pričom z vykonaného dokazovania je podľa názoru ţalobkyne zrejmé, ţe nedošlo k porušeniu zákona, resp. ţe prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami spočívajúcimi na strane ţalobkyne) od prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na úseku pobytu cudzincov. Ţalobkyňa pripomenula, ţe uvedené tvrdenia boli potvrdené aj iným senátom Krajského súdu v Bratislave ako aj v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. 10Sţa/47/2014, ktorý obdobné rozhodnutie ţalovaného v plnom rozsahu zrušil, pričom vyjadril názor, ţe nie je moţné dávať ţalobcom za vinu nezákonné konanie osoby, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy. Z uvedených dôvodov a s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie NS SR č. k. 5Sţ 135/2002, č. R 42/2003) je podľa ţalobkyne napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretoţe ako také nie je jasné a zrozumiteľné, a tieţ nie je náleţite 8 1Sža/13/2015 odôvodnené, teda je nezákonné a zmätočné s čím sa krajský súd stotoţnil, vyhovel jej a rozsudok aj náleţite a vecne odôvodnil. Podľa ţalobkyne krajský súd správne právne posúdil aplikáciu zákona o pobyte cudzincov ako aj vzal do úvahy ustanovenia § 2501 ods. 1 OSP na rozhodnutie, t. j. ţe ţalobca najneskôr dňa 07.10.2013 predloţil v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom) o pravosti ktorých prekladov nemal ani ţalovaný ani prvostupňový orgán ţiadne pochybnosti, čím skutkový stav nebolo moţné povaţovať za taký, ktorý by odôvodňoval postup ţalovaného pri vydaní rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. III. Argumentácia rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-1197-27/2013-PPC dňa 11.11.2013 podľa § 36 ods. 1 písm.
4. b)s poukazom na § 33 ods. 4 písm.)
5. c)zákona o pobyte cudzincov zrušil prechodný pobyt ţalobkyni na účel zlúčenia rodiny. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, ţe správny orgán v rámci kontrolnej činnosti preveril doklady doloţené k ţiadosti zo dňa 27.03.2013 o udelenie prechodného pobytu a to rodný list spolu s vykonaným úradným prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského. Preskúmaním tohto rodného listu účastníka konania bolo zistené, ţe odtlačok úradnej pečiatky a podpis predkladateľky na prekladateľskej doloţke boli falošné. Odborné posúdenie týchto listín vykonalo Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 03.09.2013. Preto bolo začaté konanie vo vecí zrušenia prechodného pobytu ţalobkyne na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny. Dňa 17.09.2013 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s J.. Ľ. S. - splnomocnencom ţalobkyne, ktorý uviedol, ţe jeho spoločnosť zastupuje ţalobkyňu v konaní pred úradmi Slovenskej republiky a zabezpečovala preklad jej rodného listu, za ktorým účelom osobne odovzdal daný doklad na úradný preklad prekladateľke I.. N. K., ktorá vykonávala úradné preklady pre jeho spoločnosť dlhodobo. I.. K. nebola zapísaná v registri súdnych prekladateľov a upozornila ho na túto skutočnosť s tým, ţe spolupracuje so súdnou 9 1Sža/13/2015 prekladateľkou P.. L. B., čo mu nebolo podozrivé, nakoľko sa domnieval, ţe mala veľa práce a časť svojich prekladov postupovala p. B.. Vo veci boli prvostupňovým správnym orgánom vypočuté prekladateľky I.. N. K. a P.. L. B., ako aj zákonný zástupca ţalobkyne. I.. N. K. uviedla, ţe je konateľkou spoločnosti zaoberajúcej sa prekladmi a tlmočením z ruského jazyka, nie je zapísaná v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevlastní prekladateľskú pečiatku. V prípade ak vyhotovovala úradný preklad pouţívala nevyplnené tlačivá -prekladateľské doloţky opatrené úradnou pečiatkou úradnej predkladateľky P.. L. B., ktorá jej takéto nevyplnené prekladateľské doloţky opatrené svojou úradnou pečiatkou predávala. Potvrdila, ţe preklad rodného listu ţalobcu vyhotovila a číslo prekladateľského denníka ako aj prekladateľského úkonu si vymyslela. Pri opätovnom výsluchu uviedla, ţe prekladom, ktoré vyhotovovala prikladala originálne prekladateľské doloţky zakúpené od prekladateľky P.. L. B.. V prípade opravy prekladu však uţ nepouţila originálne prekladateľské doloţky, ale jej syn vytvoril pre ňu doloţky skenovaním originálnych doloţiek a ich následným vytlačením na tlačiarni. Takto pouţila asi 200 aţ 300 kusov falošných doloţiek (väčšinu pre J.. S.). Prekladateľka P.. B. uviedla, ţe pracuje ako prekladateľka z jazyka ruského a španielskeho a je riadne zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov. Spolupracovala s I.. K. a to tak, ţe jej predávala nevyplnené prekladateľské doloţky opatrené jej úradnou pečiatkou a podpisom, aby táto mohla overiť svoje preklady. Vyhotovené preklady I.. K. však uţ nekontrolovala a neboli zapísané v jej prekladateľskom denníku. Vypočutý zákonný zástupca ţalobkyne uviedol, ţe splnomocnil J.. S., ktorý mu vysvetlil, ktoré dokumenty potrebuje na získanie pobytu pre neho a jeho deti. Preklad predmetného rodného listu zabezpečoval výhradne J.. S.. Dňa 20.09.2013 správnemu orgánu bol doručený opätovný úradný preklad rodného listu ţalobcu vykonaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom J.. J. Z.. Správny orgán zároveň mal za preukázané, ţe ţalobca predloţil k svojej ţiadosti o prechodný pobyt doklad - rodný list opatrený prekladateľskom doloţkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a falošným podpisom prekladateľky, pričom nebolo dôleţité či účastník konania - ţalobca tento falošný doklad predloţil úmyselne alebo nie, nakoľko doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o zrušení pobytu povaţujú za jeden celok. V závere správny orgán uviedol, ţe sa zaoberal aj ustanovením § 36 ods. 2 10 1Sža/13/2015 zákona o pobyte cudzincov a zistil, ţe povolený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky mal zákonný zástupca ţalobkyne - jej otec. Matka ţalobkyne a jej súrodenci T. a M., (nar. X. a X.), mali taktieţ udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny. V danom prípade o všetkých členoch rodiny ţalobcu boli vydané obdobné rozhodnutia a preto dôsledky zrušenia prechodného pobytu nie sú neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu a zrušenie prechodného pobytu nemá dosah na súkromný a rodiny ţivot ţalobcu. IV. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Ţalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia ţalovaný opísal skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom, poukázal na obsah zápisníc o podaní vyjadrenia spísaných s Ľ. S., oboma predkladateľkami a zákonným zástupcom ţalobcu. Poukázal aj na to, ţe dňa 20.09.2013 bol správnemu orgánu 1. stupňa opätovne doručený úradný preklad rodného listu vykonaný súdnym tlmočníkom a predkladateľom J.. J. Z.. Ďalej bola uvedená správna úvaha správneho orgánu 1. stupňa, ktorá ho viedla k vydaniu rozhodnutia. V ďalšom odôvodnení rozhodnutia ţalovaný reagoval na jednotlivé námietky vznesené ţalobcom v jeho odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a uviedol, ţe tieto námietky nemajú ţiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci. Výrok rozhodnutia pokladal za jasne formulovaný, za určitý, zrozumiteľný, obsahujúci všetky povinné obsahové náleţitosti. Výrok obsahoval rozhodnutie vo veci s presne uvedeným ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého správny orgán 1. stupňa vo veci rozhodol a je z neho zrejmé aký pobyt bol ţalobcovi zrušený. Konštatoval, ţe správny orgán 1. stupňa v svojom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia - vyjadrenia dotknutých osôb vo veci vypočutých v zmysle zápisníc tvoriacich obsah spisu, odborný posudok, ktorého výsledkom bolo zistenie, ţe úradný preklad rodného listu ţalobkyne bol vytlačený na laserovej tlačiarni a jedná sa teda o falošný odtlačok pečiatky a falošný podpis prekladateľky. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca predloţil ku svojej ţiadosti o udelenie prechodného 11 1Sža/13/2015 pobytu úradný preklad svojho rodného listu opatrený prekladateľskú doloţkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a s falošným podpisom prekladateľky a preto sa musel stotoţniť so závermi správneho orgánu 1. stupňa pretavených do odôvodnenia jeho rozhodnutia a to, ţe nebolo dôleţité či účastník konania predloţil falošné doklady úmyselne alebo nie, ale dôleţité bolo, ţe takýto doklad bol k ţiadosti predloţený. Zákon o pobyte cudzincov nezohľadňuje úmysel účastníka konania ani to, kedy sa účastník konania o skutočnosti predloţenia falošného dokladu dozvedel. Doklad a jeho preklad sa na účely rozhodovania o udelení pobytu povaţuje za jeden celok. Potom konštatoval, ţe odôvodnenie rozhodnutia orgánu 1. stupňa malo oporu vo vykonanom dokazovaní a správny orgán úplne a riadne zistil skutočný stav veci a na vec aplikoval správne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Ďalej uviedol, ţe správny orgán 1. stupňa sa riadne vysporiadal v rozhodnutí s námietkami a vyjadreniami ţalobcu a tieto nemajú ţiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci vzhľadom na predloţenie falošných alebo pozmenených dokladov k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu. V závere ţalovaný uviedol, ţe v prípade ţalobkyne dôsledky zrušenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny nie sú neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu vzhľadom na to, ţe v prípade všetkých rodinných príslušníkov ţalobkyne bude v správnom konaní postupované obdobným spôsobom a preto dané rozhodnutie nebude mať dosah na jej súkromný a rodinný ţivot. V. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). 12 1Sža/13/2015 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým tento na základe ţaloby ţalobkyne zrušil rozhodnutie ţalovaného č. PPZ-HCP-BA2- 2014/002059-003 zo dňa 21.02.2014 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA6-1197-27/2013-PPC zo dňa 11.11.2013 (o zrušení prechodného pobytu ţalobkyne na účel zlúčenia rodiny) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody ţalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ţalovaný sa nestotoţnil so závermi krajského súdu, ţe preskúmavané rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ţalovaného je nesporné, ţe ţalobca v konaní predloţil falošné doklady a tým sa snaţil zavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, ţe správny orgán nemá inú moţnosť, ako pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloţí falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či o tom, ţe predmetný doklad je falošný ţalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca skutočne vedel. Podľa ţalovaného nie je dôleţité, či ţalobca predloţil falošné doklady úmyselne alebo nie. S uvedenými námietkami sa odvolací súd nestotoţnil a nepovaţoval ich za spôsobilé 13 1Sža/13/2015 spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe tento obsahuje ţiadosť ţalobkyne o udelenie prechodného pobytu zo dňa 27.03.2013 spolu s dokladmi - plnomocenstvom na jej zastupovanie, kópiou cestovného dokladu, rodným listom a jeho prekladom spolu s prekladateľskou doloţkou opatrenou pečiatkou prekladateľky P.. L. B. s tým, ţe úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku 1/2013 pod poradovým číslom 0220/1, čestnými vyhláseniami, výpismi z účtu, potvrdením o zabezpečení ubytovania, vyhodnotení ţiadosti o udelenie prechodného pobytu, lekárskym potvrdením, hlásením začiatku pobytu zo dňa 16.05.2013, vyhodnotením ţiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny zo dňa 27.04.2013, ktorým bolo navrhnuté udeliť ţalobkyni prechodný pobyt do 02.10.2014. Spis ďalej obsahuje predbeţné zistenia z neplánovanej kontroly na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, návrh na začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu ţalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm.
6. b)s poukazom na § 33 ods. 4 písm.
7. b)zákona o pobyte cudzincov z dôvodu predloţenia falošných alebo pozmenených dokladov zo dňa 27.08.2013, odborné posúdenie zo dňa 03.09.2013, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu ţalobcovi zo dňa 04.09.2013, zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 17.09.2013 J.. Ľ. S. - splnomocneného zástupcu ţalobcu, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 12.09.2013 podanú J.. Ľ. S. spolu s potvrdením o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, podanie ţalobcu zo dňa 20.09.2013, ktorým doloţil preklad rodného listu vypracovaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom pre jazyk nemecký a ruský J.. J. Z., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 21.10.2013 spísanú s I.. N. K., zápisnicu o podaní vyjadrenia z 22.10.2013 spísanú s P.. L. B., zápisnicu o podaní vyjadrenia účastníka konania zo dňa 23.10.2013 spísanú s I.. N. K., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania - zákonného zástupcu ţalobcu zo dňa 29.10.2013. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.11.2013 rozhodnutie č. p.: PPZ- HCP-BA6-1197-27/2013-PPC o zrušení prechodného pobytu ţalobkyne na účel zlúčenia rodiny podľa § 36 ods. 1 písm.
8. b)s poukazom na § 33 ods. 4 písm.
9. e)zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov (v znení platnom do 31.12.2013) policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie ţiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5. 14 1Sža/13/2015 Podľa § 33 ods. 4 písm.
10. e)zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne ţiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, alebo predloţí falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil správny orgán, keď zrušil ţalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu, ţe ţalobca predloţil k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny falošný doklad, najmä, keď z ustanovenia § 33 ods. 4 písm.
11. e)zákona o pobyte cudzincov explicitne nevyplýva, ţe by sa pre aplikáciu tohto ustanovenia sa vyţadoval úmysel predloţiť falošné alebo pozmenené doklady. S právnym záverom, ku ktorému dospel správny orgán, ktorým zrušil prechodný pobyt ţalobkyne, hoci vychádzal z jazykového znenia citovaného ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/

§ 33ods.

4 písm.

1. e)zákona o pobyte cudzincov sa odvolací súd nestotoţnil. Je nepochybné, ţe správne orgány dospeli k záveru o dôvodnosti zrušenia prechodného pobytu ţalobkyne aplikáciou doslovnej interpretácie ustanovenia § 36 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov prikazujúcej policajnému útvaru zrušiť prechodný pobyt, ak tento zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie ţiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5. Podľa názoru odvolacieho súdu obdobného s názorom súdu prvého stupňa bolo v danom prípade nutné odkloniť sa od doslovného znenia citovaného ustanovenia, pretoţe z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobkyňa nenesie zodpovednosť za to ţe doklad predloţený správnemu orgánu – úradný preklad rodného listu bol opatrený prekladateľskou doloţkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a falošným podpisom prekladateľky, čo nepopieral ani ţalovaný. Účelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov pri jeho doslovnom výklade je v podstate sankcia – zrušenie prechodného pobytu tomu ţiadateľovi, ktorý predloţí falošné alebo pozmenené doklady (§ 33 ods. 4 písm. e/). Napriek tomu, ţe predmetné ustanovenie (§ 33 ods. 4 písm. e/ výslovne neuvádza, ţe by sa pre aplikáciu tohto ustanovenia vyţadoval úmysel, podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo moţné túto otázku opomenúť. 15 1Sža/13/2015 Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 33/97, ktorý konštatoval, ţe neudrţateľným momentom pouţívania práva je jeho aplikácia vychádzajúca výlučne z jazykového výkladu; jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíţenie sa k aplikovanej právnej norme, je východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu (k čomu slúţi i rad ďalších postupov ako logický a systematický výklad, výklad e rationae legis atď.). v náleze sp. zn. Pl. ÚS 21/96 potom v obdobnom kontexte posudzovanej veci uviedol: "Soud není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrţ se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyţaduje ze závaţných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jeţ mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci.".(citované z III. ÚS 258/03 zo dňa 6.5.2004). V kontexte predmetnej veci je zrejmé, ţe zo strany ţalobkyne nedošlo pri predkladaní poţadovaných dokladov k ţiadosti o povolenie na pobyt k ţiadnej nepoctivosti ani len vo forme nevedomej nedbanlivosti. Ţalobkyni nebolo moţné vytýkať, ţe by nekonala obozretne (resp. ţe by nebola obozretnou primerane opatrnému človeku). Nemoţno jej vytýkať dôveru v pravosť úradného aktu, akým úradný preklad z jazyka ruského do jazyka slovenského vykonaný prekladateľkou zapísanou do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (princíp prezumpcie správnosti správneho aktu) ako aj dôveru v riadny výkon verejnej správy (nielen z hľadiska riadneho výkonu prekladateľského úkonu, ale aj vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý ju sankcionuje za predloţenie úradného dokladu v dobrej viere v jeho pravosť, /za aký ho povaţuje aj orgán verejnej správy/, ktorý sa dodatočne bez jej zavinenia preukáţe ako právne vadný)(princíp good governance). Ani najvyššiemu súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu neboli známe ţiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe ţalobkyňa sa dopustila konania, ktoré by bolo moţné označiť za podvodné alebo za zneuţitie práva. Preto podľa najvyššieho súdu neprichádzalo do úvahy ho sankcionovať vo forme zrušenia prechodného pobytu na účel 16 1Sža/13/2015 zlúčenia rodiny. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že doslovná interpretácia citovaného ustanovenia je s poukazom na okolnosti daného prípadu podľa najvyššieho súdu neudržateľná, lebo by odporovala spravodlivosti. Otázky práva a spravodlivosti sú vţdy aktuálne a otázka, či aplikácia doslovného znenia ustanovenia zákona o pobyte cudzincov bez ohľadu na jeho obsah a účel prichádzala do úvahy je na mieste najmä v prípadoch, keď aktom správneho orgánu pri aplikácii zákonného ustanovenia dochádza do zásahu do práva na súkromný a rodinný ţivot. Naviac ak zrušenie prechodného pobytu sa týka maloletého dieťaťa a správny orgán nedal jednoznačnú odpoveď na otázku, prečo v danom prípade povýšil verejný záujem nad záujmom súkromným, keď dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny moţnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru. Krajský súd si preto dôvodne poloţil otázku, či aplikácia ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 4 písm.
2. e)tohto zákona prichádzala do úvahy v prípade ţalobkyne, keď bolo preukázané, ţe ona ani jej rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, ţe preklad jej rodného listu predloţený k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny bol falošný. Inými slovami krajský súd poloţil otázku, či autoritatívne stanovené právo je aplikovateľné na prípad, keď jeho uplatnenie vedie k nespravodlivým dôsledkom a je v rozpore s jeho účelom. S odpoveďou krajského súdu na ním poloţenú otázku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţňuje, pretoţe za daných okolností by bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu krajne nespravodlivé, aby nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemala ţalobkyňa ţiaden podiel viny, viedla k zrušeniu prechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný ţivot účastníka konania. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade preto neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia s § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení § 33 ods. 4 písm. e), ktorého doslovné znenie v spojení na prípad ţalobcu správny orgán aplikoval, ale bolo nutné pristúpiť k aplikácii právnych princípov (tieto princípy sa nazývajú prirodzené právo alebo 17 1Sža/13/2015 právo rozumu), ktoré majú väčšiu váhu ako akýkoľvek legislatívny akt, takţe zákon, ktorý im odporuje nebolo moţné uplatniť pre krajnú nespravodlivosť vo vzťahu k ţalobkyni, ktorá nemala vedomosť o skutočnosti, ţe preklad jej rodného listu predloţený k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny bol falošný. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe správne orgány nevenovali pozornosť aj tej skutočnosti, ţe ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali predloţeným riadnym prekladom rodného listu ţalobkyne, ktorý bol obsahovo totoţný s prekladom povaţovaným za falošný z dôvodu pouţitia falošného odtlačku úradnej pečiatky a falošného podpisu inej osoby ako ţalobkyne, keďţe táto najneskôr dňa 07.10.2013 predloţila v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom) o pravosti ktorých prekladov nemal ani ţalovaný ani prvostupňový orgán ţiadne pochybnosti. Pokiaľ totiţ ţiadateľ predloţí do vydania odvolacieho správneho rozhodnutia úradné preklady dokladov, o ktorých pravosti z hľadiska formy aj obsahu niet pochybností, je správny orgán v konaní o odvolaní, v súlade so zásadami správneho konania, najmä zásadou rýchlosti a hospodárnosti, povinný na ne prihliadnuť a zohľadniť ich vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú napokon aj odvolaciu námietku ţalovaného vytýkajúcu krajskému súdu záver, ku ktorému dospel, ţe rozhodnutie správnych orgánov trpí vadami, ktoré spočívali v jeho nepreskúmateľnosti pre neodôvodnenie povýšenia verejného záujmu nad záujmom súkromným, keď dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny moţnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru. V tejto súvislosti neobstála argumentácia ţalovaného, ţe prihliadal na súkromný a rodinný ţivot ţalobkyne, pretoţe pre posúdenie dôvodnosti tejto námietky bolo podstatné ako vyhodnotil kolíziu práva maloletej ţalobkyne na rodinný a súkromný ţivot garantovaný v čl. 8 ods. 1 Dohovoru s právom štátu zasiahnuť do tohto práva podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Preskúmavané rozhodnutia ani podľa názoru odvolacieho súdu neposkytujú dostatok dôvodov, pre ktoré by v danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, najmä keď v danom prípade ide o maloletú ţalobkyňu a zrušenie prechodného pobytu je závaţným zásahom do rodinného a súkromného ţivota jej ako aj ostatných členov rodiny. 18 1Sža/13/2015 Pokiaľ teda krajský súd z uvedeného dôvodu vytkol preskúmavanému rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť odvolací súd sa s takýmto záverom stotoţnil a odvolaciu námietku ţalovaného vyhodnotil za nedôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na závery rozsudku Súdneho dvora (Európskej únie) vo veci C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie (zb. rozh. 2006, s. I-5769, rozhodnutie dostupné na http://curia.europa.eu), v ktorom Súdny dvor uviedol, ţe z práva ţiť so svojimi blízkymi príbuznými vyplývajú pre členské štáty povinnosti, ktoré môţu byť negatívne, ak je niektorý z nich povinný nevyhostiť osobu, alebo pozitívne, ak je povinný nechať osobu vstúpiť a umoţniť pobyt na svojom území (viď bod 52 rozsudku). S odkazom na judikatúru ESĽP zdôraznil, ţe je treba zohľadniť spravodlivú rovnováhu, ktorú je treba nastoliť medzi protichodnými záujmami jednotlivcov a celej spoločnosti. Podľa odvolacieho súdu akcentácia práva na rodinný ţivot sa taktieţ nutne prejavuje v tom, ţe dôvody zásahu do rodinného a súkromného ţivota cudzincovi, ktorému uţ bol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a po splnení zákonných podmienok dochádza k jeho zrušeniu, musia byť skutočne veľmi závaţné. Výklad a aplikácia pojmu „neprimeraný zásah do rodinného a súkromného ţivota“ by preto mali byť meritórne preskúmateľné. Poţiadavku na riadny súdny prieskum takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k čl. 8 Dohovoru vyjadril ESĽP napr. v rozsudku zo dňa 27.9.2011 Alim proti Rusku, sťaţnosť č. 39417/07. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či správne orgány a následne aj krajský súd pri posudzovaní primeranosti dopadov rozhodnutí o zrušení prechodného pobytu ţalobcovi do súkromného a rodinného ţivota ţalobcu popri poţiadavkách vyplývajúcich z vnútroštátnych predpisov postupovali v intenciách Dohovoru a judikatúry ESĽP. 19 1Sža/13/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalovaný dostatočne nevyhodnotil námietku ţalobcu, ktorá sa nepochybne týka záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich nielen z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj Dohovoru o právach dieťaťa. Na základe uvedeného dospel k zhodnému záveru so záverom krajského súdu, ţe okrem nesprávneho právneho posúdenia bolo moţné správnym orgánom vyčítať nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu v intenciách čl. 8 Dohovoru. Bez povšimnutia nebolo tieţ moţné ponechať skutočnosť, ţe správny orgán potom, čo ţalobkyňa opätovne poţiadala o povolenie na pobyt a predloţila potrebné doklady, jej ţiadosti vyhovel, čím nepochybne prihliadol na okolnosti predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia a odstránil jeho škodlivý následok. Pokiaľ teda krajský súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, odvolací súd sa právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu plne stotoţnil a napadnutý rozsudok podľa §219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov odvolacieho konania, podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, vo výške 177,86 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov konania pozostáva z náhrady za 1 úkon právnej sluţby (písomné vyjadrenie k odvolania ţalovaného) 1 x 139,83 Eur, 1x 8,39 Eur reţijný paušál a 20% DPH spolu 177,86 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 28. apríla 2015 20 1Sža/13/2015 J.. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová