1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.06.2012 (ďalej aj prvostupňový správny orgán). Dodatočným platobným výmerom ţalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 16 374,22 € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 13,86 €. Dôvodom dodatočného určenia vlastnej daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie DPH bolo neuznanie reálneho podkladu zdaniteľného plnenia správcom dane, deklarovaného faktúrou č. 13/2011 a ţalobca nepreukázal, ţe zo strany dodávateľa dodanie tovaru a sluţieb bolo uskutočnené v zmysle ustanovenia § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prdpisov (ďalej len zákon o DPH). Krajský súd v medziach ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup daňových orgánov oboch stupňov je v súlade so zákonom, pretoţe v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a správne aplikovali príslušné zákonné ustanovenia. Náhradu trov konania neúspešnému ţalobcovi
1 O.s.p. nepriznal.
názoru krajského súdu skutočnosť, ţe ţalobca mal v evidencii DPH dodávateľské faktúry od spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., a od JUDr. M. K., LL.M neznamená, ţe k dodaniu sluţieb a tovaru, ktoré sú na faktúrach uvedené, v skutočnosti došlo. Aj keď rekonštrukčné práce boli fyzicky vykonané, nie sú však dôkazom toho, ţe ich ţalobca prijal práve od dodávateľa uvedeného na faktúre, t.j. od spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o.. Správcom dane bolo zistené, ţe ţalobca zabezpečil rekonštrukciu priestorov nehnuteľnosti pre vlastníka nehnuteľnosti bez dohodnutej protihodnoty. Predmetom dane je dodanie sluţby len za protihodnotu zdaniteľnou osobou (§ 2 od. 1 písm. b/ zákona o DPH). Takéto dodanie 3 4Sţf/67/2014 sluţby bez protihodnoty nie je predmetom dane
Ani skutočnosť, ţe dodávateľ JUDr. M. K., LL.M dodal ţalobcovi stroje a zariadenia uvedené na predmetnej faktúre, nebola v konaní preukázaná a to ani obhliadkou priestorov. Samotné faktúry nie sú za tým účelom relevantným dôkazom. Aj keď doklady majú všetky náleţitosti faktúry a sú riadne zaúčtované a zaevidované, neznamená to, ţe daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Tovar uvedený na faktúre č. 2011/08 mal kúpiť JUDr. M. K., LL.M od spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., ktorá nevykonávala ţiadnu činnosť a neuskutočnila ţiadne dodanie tovaru na základe predmetných faktúr a JUDr. M. K., LL.M nevznikla daňová povinnosť
ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) ţalobca preukazuje svoje právo na odpočítanie dane. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, ţe ţalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podloţená samotným dodaním tovaru a sluţieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru a sluţieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, je moţné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním tovaru a sluţieb). Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. V súlade s § 29 ods. 8 zákona č 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Teda na základe uskutočnenia zdaniteľného plnenia následne môţe dôjsť k vystaveniu faktúry a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Aţ potom môţe prísť k odpočítaniu dane. Na základe vykonaného dokazovania správcom dane,
názoru krajského súdu, bola spochybnená materiálna existencia tovaru, z ktorého si ţalobca odpočítal daň. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi, čo sa však v daňovom konaní nepreukázalo. Ţalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Skutočnosť, ţe ţalobca predloţil daňové doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodu a dodávky sluţieb. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 4 4Sţf/67/2014 II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a je názoru, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a dospel na tomto základe k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal, ţe vôbec nevzal do úvahy rozhodnutie č. 85/12 Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu (ďalej len „SD EÚ“) z 21.06.2012, rozsudok v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, v ktorom je resumé, ţe odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v zásade nemôţe byť zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry. V zmysle smernice o DPH môţu spoločnosti vo všeobecnosti odpočítať DPH daň uţ zaplatenú na vstupe za dodanie tovarov alebo poskytnutie sluţieb nevyhnutných pre ich ekonomickú činnosť. Na uplatnenie tohto práva na odpočítanie dane musia mať riadne vystavenú faktúru za dodanie tovaru a poskytnutie sluţieb. Hore uvedenými predpismi sa ţalovaný, ale ani prvostupňový súd, nezaoberali. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe tovar, ktorý samozrejme existuje, riadne kúpil, zaplatil, zariadenie sprevádzkoval. Aby mohol uvedené úkony urobiť, musel zaistiť stavebné úpravy, aby bolo moţné stroje sprevádzkovať. Dodávatelia strojov, prác a sluţieb pri ich zaobstarávaní zaplatili DPH, riadne ju odviedli (daňové podklady spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., a dodávateľa JUDr. M. K., LL.M pri predaji). Tvrdenie, ţe JUDr. K. nevznikla daňová povinnosť, nie je pravdivé, navrhuje vyţiadať od ţalovaného daňový spis JUDr. K., kde je zdokumentované, ţe Daňový úrad Bratislava exekučne vymáha DPH za predaj a kúpu strojov. Zdôrazňuje, ţe JUDr. K., LL.M stroje riadne kúpil, odviedol DPH a daňoví kontrolóri stroje osobne prezreli a pri predaji riadne vystavil predpismi stanovené doklady (zaloţené v spise) a predmetné odovzdal ţalobcovi, ktorý ich riadne uhradil, sprevádzkoval a vykonával na nich podnikateľskú činnosť. Poukázal, ţe tovar existuje, má ho vo vlastníctve ţalobca, riadne zaň zaplatil, nákup bol riadne vykázaný a splnil všetky náleţitosti, ktoré právne predpisy stanovujú. Nesúhlasí s odôvodnením prvostupňového súdu, ţe dodaný tovar a faktúra nie sú dostatočným dôkazom, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu. Poukázal, ţe prvostupňový súd nebral do úvahy svedectvo predávajúceho, ktorý vyhlásil, ţe stroje JUDr. K. odpredal a úhradu prijal. Poukazuje na rozhodnutie SD EÚ C-85/12, ktoré hovorí, ţe navrhovateľ nie je zodpovedný za pochybenie dodávateľa. 5 4Sţf/67/2014 Ţalobca sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a ţalobcovi prizná náhradu trov konania. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 05.06.2014 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ani v ţalobe neuvádzal ako ţalobný dôvod rozsudok SD EÚ a preto nie je moţné v tomto konaní na tento argument prihliadať. Poukazuje, ţe odpočítanie dane nebolo priznané pre nezákonnosť vystaviteľa faktúr, ale z dôvodov, ktoré ţalovaný popisuje v rozhodnutí o odvolaní. Ţalovaný a správca dane postupovali v tomto prípade v súlade s ustanovením § 2 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb., keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstarali v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 511/1992 Zb. dospeli k záveru o nedodrţaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH v predmetnom zdaňovacom období. Dostatočne zistili skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotili
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich súvislosti, pritom prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. 6 4Sţf/67/2014 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých 7 4Sţf/67/2014 preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
2 zákona č. 511/1992 Zb. v rámci odvolacieho konania môţe odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloţiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
1 písm. b/ zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie sluţby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.
1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
2 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doloţiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 8 4Sţf/67/2014
1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe Daňový úrad Bratislava vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9102405/5/612180/2012/Ďat zo dňa 29.05.2012 a dodatok č. 1 zo dňa 19.6.
predloţených dokladov si ţalobca odpočítal daň - v sume 2 400,- € z faktúry č. 13/2011 vyhotovenej dňa 25.03.2011 dodávateľom PRONTO CAR, spol. s.r.o., za rekonštrukciu autodielne, dátum dodania 25.03.2011 a - v sume 13 988,08 € z faktúry č. 2011/08 vyhotovenej dňa 09.02.2011 dodávateľom JUDr. M. K., LL.M za tovar: montáţny stroj na pneumatiky FAIP, montáţny stroj na pneumatiky SICAM, umývací stroj na pneumatiky CORGHI, vyvaţovací stroj na pneumatiky SICAM, dielenské vybavenie WÜRTH, kompresor s príslušenstvom a autozdvihák, dátum dodania 09.02.2011. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.06.2012
6 písm. b/ bod 1 zákona 9 4Sţf/67/2014 č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) ţalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 16 374,22 € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 13,86 €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, ţe správca dane vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu, či ţalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Ţalobca predloţil ku kontrole dodávateľskú faktúru č. 13/2011, prijatú od dodávateľa PRONTO CAR, s.r.o., a pokladničný doklad o úhrade dodávateľskej faktúry v sume 14 400,- € v hotovosti. Samotné predloţenie faktúry, vyhotovenej iným platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre, ak nie je podloţená reálnym dodaním tovaru a sluţieb. Z vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly nebolo preukázané, ţe spoločnosť PRONTO CAR, s.r.o. dodala dňa 25.03.2011 tovar a sluţby na základe faktúry č. 13/2011 v celkovej sume 14 400,- € pre ţalobcu. Spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a ţalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Ţalobca nepreukázal, ţe zo strany dodávateľa dodanie tovaru a sluţieb bolo uskutočnené v zmysle ust. § 8 a § 9 zákona o DPH. Skutočnosť, ţe bola vyhotovená faktúra, nie je relevantným dôkazom o tom, ţe k dodaniu tovaru a sluţieb uvedených na faktúre v skutočnosti došlo. Správca dane v konaní vykonaným šetrením zistil, ţe rekonštrukciu priestorov na Prievozskej 28 v Bratislave vykonáva buď vlastník nehnuteľnosti, t. j. spoločnosť Reality development, a.s., alebo tento odsúhlasí cenovú ponuku pre prípadnú rekonštrukciu zabezpečovanú nájomcom, prípadne podnájomcom. Spoločnosť Reality development, a.s., však nedala súhlas na rekonštrukciu priestorov a nemá informácie o rozsahu týchto prác. Ţalobca zabezpečil rekonštrukciu priestorov nehnuteľnosti pre vlastníka bez dohodnutej protihodnoty a takéto dodanie nie je predmetom dane
zákona o DPH, a preto platiteľ nemôţe odpočítať daň z plnení súvisiacich s rekonštrukciou nehnuteľnosti. Ani ďalšia faktúra č. 2011/08, na ktorej je uvedená DPH nezakladá právo ţalobcovi na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Ţalobca nepreukázal, ţe zo strany dodávateľa dodanie tovaru bolo uskutočnené v zmysle ust. § 8 zákona o DPH. Daňovému subjektu JUDr. M. K. L.LM, nevznikla daňová povinnosť
1 zákona o DPH. Vykonanou obhliadkou priestorov na Prievozskej 28 v Bratislave ţalobca nepreukázal, ţe stroje a zariadenia uvedené na faktúre č. 2011/08 prijal ţalobca práve od JUDr. M. K., LL.M. Skutočnosť, ţe bola vyhotovená faktúra, nie je relevantným dôkazom o tom, ţe k dodaniu tovaru uvedenému na faktúre, zo strany dodávateľa, v skutočnosti došlo. Ţalobca preto nemá právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. 10 4Sţf/67/2014 Na základe odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1020501/1/1170323/2012/5098 zo dňa 18.09.2012 v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.06.2012 potvrdil. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, ţe správca dane postupoval v súlade s ust. § 2 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania v zmysle ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb,, skutkový stav zistil dostatočne, dôkazy vyhodnotil
vlastnej úvahy a to kaţdý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dôvody odvolania sa zhodujú s dôvodmi obsiahnutými vo vyjadrení ţalovaného zo dňa 07.02.2013. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s vyuţitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnenom nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pri tom prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu 11 4Sţf/67/2014 povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
3 zákona č. 511/1992 Zb., s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a ţalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady a dôkazy na preukázanie sporného zdaniteľného plnenia nespĺňajú zákonné kritériá na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH (§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), ako i vierohodnosti účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, pretoţe ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho daňového konania riadne vysporiadal so ţalovanými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. Najvyšší súd sa stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe deklarované zdaniteľné obchody ţalobca nevedel vierohodným spôsobom preukázať a tým, ţe si ţalobca odpočítal daň z nákupu tovaru a sluţieb bez preukázania ich opodstatnenosti v celkovej výške 16 374,22 € porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane preto dodatočným platobným výmerom nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 16 374,22 € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 13,86 €. 12 4Sţf/67/2014 Tovar uvedený na faktúre č. 2011/08 mal kúpiť JUDr. M. K., LL.M od spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., ktorá nevykonávala ţiadnu činnosť a neuskutočnila ţiadne dodanie tovaru na základe predmetných faktúr a JUDr. M. K., LL.M nevznikla daňová povinnosť
ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH. Faktúra je doklad, ktorým ţalobca preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, ţe ţalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podloţená reálnym dodaním tovaru a sluţieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru a sluţieb a následné odpočítanie dane, nie je moţné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale je potrebné preukázať aj obsahovú stránku veci (reálnym preukázaním dodania tovaru a sluţieb). Splnenie formálnej stránky na odpočet DPH je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto daňové doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.
8 zákona č. 511/1992 Zb. je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Ţalobca musí na účely uznania odpočtu dane z pridanej hodnoty vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Skutočnosť, ţe ţalobca predloţil doklady za kontrolné zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodu. Na námietku uvedenú v odvolaní ţalobcu, ţe prvostupňový súd vôbec nevzal do úvahy rozhodnutie č. 85/12 Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu zo dňa 21.06.2012, rozsudok v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, kde Súdny dvor vydal resumé, ţe odpočítanie DPH v zásade nemôţe byť zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, odvolací súd uvádza, ţe ţaloca ani v odvolaní proti rozhodnutiu ţalovaného a ani v ţalobe neuvádzal ako ţalobný dôvod predmetné východiská z judikatúry SD EÚ. Odvolací súd poukazuje, ţe odpočítanie dane nebolo zamietnuté z dôvodu nezákonnosti na strane vystavovateľa faktúr, ale z dôvodu nesprávneho postupu ţalobcu pri uplatnení odpočítania dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Najvyšší súd tieţ poukazuje na zásadu koncentrácie, ktorým sa súdne konanie riadi, a ktorá znamená, ţe moţno vziať do úvahy len tie ţalobné dôvody, ktoré sú uplatnené v ţalobe, v odvolaní ich uţ nie je moţné rozširovať. Odvolací súd pripomína, ţe dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie 13 4Sţf/67/2014 zdaniteľného plnenia leţí predovšetkým na daňovom subjekte, a tieţ treba zdôrazniť, ţe cieľom uznaným a podporovaným Šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty, je boj proti daňovým únikom a prípadom zneuţívania (pozri rozsudky z 29.04.2004, Gmeente Leusdenaholingroup, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006 Halifax, a.i.; C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – ţalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 12, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – ţalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Bolo potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, ţe reálne uskutočnenie obchodu bude spochybnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia ţalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom poţadované náleţitosti. Správca dane vykonal aj ţalobcom navrhované dôkazy, pričom ţalovaný pri ich hodnotení postupoval v medziach zákona a logického uváţenia, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. 14 4Sţf/67/2014 O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe v odvolacom konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 2. júna 2015 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.